utorok

Vodné dielo Gabčíkovo je zločin proti prírode, hovorí ekológ

Čo sa deje v slovenských lesoch, je katastrofa. Lesy sa pľundrujú. Ťaží sa hlava-nehlava. Má to negatívny dopad aj na život vo vodných tokoch, konštatuje ekológ a zoológ Tomáš Derka z UK v Bratislave.

Vodné dielo Gabčíkovo. Foto N - Tomáš Benedikovič

Možnosti, ako sa dajú regulovať vodné toky, sú rôzne. Treba to robiť tak, aby to bolo pre vodný tok škodlivé čo najmenej. Lenže my to robíme takto – kamene, betón, panely a pravítko, povedal pre Denník N TOMÁŠ DERKA z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Zaoberá sa ekológiou vodných tokov. Bavili sme sa pri príležitosti Svetového dňa vody, ktorý pripadá na 22. marca.

Nedávno ste sa vrátili z Venezuely, kde ste študovali stolové hory. Ako je na tom krajina, čo sa týka (pitnej) vody?

Vo Venezuele je sucho. Vodu majú hodinu ráno a hodinu večer. Na sprchovanie to stačí, ale skúste spláchnuť záchod na obed, keď nie je voda. V hoteli, kde sme predtým vždy bývali, sme už nemohli prespať, lebo nemali vodu. Tak sme boli v inom – na pozemku mali jazierko, odkiaľ čerpali vodu.

Mnohí ľudia, ktorí so mnou boli vo Venezuele, mi hovorili, že keď prídu domov, budú si vážiť, že otočia kohútikom a bude im tiecť pitná voda. Jediná krajina v Latinskej Amerike, kde všade z kohútika pitná voda tečie, je Kostarika. Inde, aj keď ľudia majú tečúcu vodu z vodovodu, voda pitná nie je. Musia si ju kupovať balenú.

To, že my na Slovensku máme pitnú vodu z kohútika, je obrovská vymoženosť.

Obr.-1B-e1452806953875
TOMÁŠ DERKA pôsobí na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je zoológom a ekológom, zaoberá sa ekológiou vodných tokov. Foto - Daniel Gruľa

Znehodnocujú vodu na Slovensku kyslé dažde?

Kyslé dažde u nás dnes už v zásade nie sú problém. To bola otázka hlavne druhej polovice 20. storočia. Koncom 80. rokov sa to skončilo. Situácia sa zlepšuje.

Vďaka čomu?

Lebo veľkí znečisťovatelia, hlavne v okolí Katovíc a Ostravy, skrachovali alebo na komíny namontovali odlučovače. Diaľkových emisií už nie je toľko, čo bývalo.

Čo ešte prispieva k znečisťovaniu vôd na Slovensku?

Pri podzemných i povrchových vodách je obrovským problémom poľnohospodárstvo, hlavne používanie pesticídov a umelých hnojív. Poľnohospodársku krajinu u nás tvoria veľké lány polí. Sú to vlastne ekologické púšte bez kúska pôvodnej zelene, ktoré siahajú „od nevidím do nevidím“. Je tam veľká erózia pôdy, či už veterná, alebo vodná.

V poľnohospodárskej krajine nevidíte opatrenia na zníženie erózie. Čo sa deje v slovenských lesoch, je čistá katastrofa. Lesy sa pľundrujú. Ťaží sa hlava-nehlava, hoci oficiálne v súlade so zákonom.

Čo sa týka znečistenia vodných tokov z bodových zdrojov, čo sú rúry, ktorými vyteká komunálne znečistenie alebo priemyslové, tam sa situácia zlepšuje. Hlavne vďaka tomu, že nám EÚ dáva peniaze na čistiarne odpadových vôd a kanalizačné sústavy.

V lete roku 2014 boli v Malej Fatre veľké zosuvy pôdy. Išlo o niečo, čomu sa nedalo zabrániť, alebo išlo o výsledok zlého zaobchádzania s prírodou?

V tomto konkrétnom prípade to bolo najmä v dôsledku neobvykle intenzívnych dažďov. Ale vo všeobecnosti platí, že zosuvy v prírode sa dejú. Ako ľudia im však vieme pomôcť. Záleží na tom, akým spôsobom v príslušnej lokalite staviame a budujeme cesty, ako poľnohospodársky využívame krajinu či rúbeme lesy.

Kde na Slovensku je najviac pitnej vody?

Najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe je Žitný ostrov. Ale aj tam máme veľa obcí neodkanalizovaných, máme tam intenzívne poľnohospodárstvo. Žitný ostrov si nechránime dostatočne. Tvrdia to odborníci, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. Vodu považujeme za niečo úplne bežné a nevážime si ju.

Chránime vodné toky na Slovensku dostatočne?

Ministerstvo životného prostredia má sekciu ochrany vôd, ale bohužiaľ s ministerstvom musíme už roky bojovať, aby vodu naozaj chránilo. Pozitívne je, že klesá znečistenie z bodových zdrojov, že sa budujú nové kanalizácie a čistiarne odpadových vôd.

Negatívom je, že sa pokračuje v trende regulácie vodných tokov. Napríklad protipovodňová ochrana je zameraná hlavne na sivú infraštruktúru, teda betón vo vodných tokoch a priehrady. Minimálne je tam zastúpená zelená infraštruktúra. To sú opatrenia v povodiach na zadržiavanie vody v krajine. Musia sa zapojiť poľnohospodári, lesníci aj vodohospodári. Našej krajine treba vrátiť schopnosť zadržiavať vodu, ktorú sme jej vzali vysúšaním mokradí, odvodňovaním pozemkov, rozorávaním medzí, budovaním tisícov kilometrov lesných ciest a reguláciou vodných tokov.

Robíme všetko preto, aby voda zo Slovenska čím skôr odtiekla. To je zle. Pripadá mi, ako keby sme boli v 50. rokoch 20. storočia, a nie v 21. storočí. V krajinách na západ od nás, počínajúc Českom, majú programy revitalizácie riečnych sietí, kde obnovujú mokrade a vracajú toky do stavu blízkeho prírode.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Životné prostredie

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom