Komentáre

Denník NPrečo by muži mali nosiť ženské šaty

Samuel MarecSamuel Marec
54Komentáre
Ilustrácia – J. M. s Midjourney
Ilustrácia – J. M. s Midjourney

Tógy by som prenechal hodnostárom, my plebs sa uspokojíme s jednoduchými letnými šatami.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Vitajte pri pokračovaní podcastu, v ktorom sa s Tomášom Hudákom rozprávame o mužských veciach. Aj keď Hudák zase neprišiel a podľa mňa ani nikdy nepríde. A minulý mesiac som neprišiel ani ja. A ani podcast to vlastne nie je.

Dnes spolu prelomíme spoločenské tabu a preberieme presne takú tému, ako je teplo: vysvetlíme si, prečo by muži mali nosiť ženské šaty.

Vodné delá by padli vhod

Bol som na proteste. Bolo fakt teplo. Nebolo len teplo, bolo horúco. Bolo tak horúco, že človek by sa už aj za to vodné delo poďakoval.

Vyslovil som apel na koalíciu, aby láskavo, teda ak by bola taká možnosť, robila škandály v mesiacoch september až november a potom apríl až jún (polovica). To je vhodná protestná sezóna, lenže my sa na tých námestiach stretávame zásadne vtedy, keď je plus štyridsať alebo mínus desať.

Obávam sa, že nebude taká možnosť.

Práve tam som si však opäť uvedomil, ako veľmi túžim po tom, aby som namiesto kraťasov a trička na sebe mal ženské šaty. Normálne letné šaty, s ramienkami, z ľahučkej látky, s otvoreným spodkom. Jeden kus oblečenia. Bol by to úplne iný pocit.

Samozrejme, rozumiem predsudkom, ale veď práve nato tu sme, aby sme tie predsudky búrali. A navyše, ak ženy mohli pred niekoľkými desaťročiami začať nosiť nohavice, kde je problém? Aj vtedy vládli predsudky a protestovalo sa.

Áno, hovorilo sa, že toto je tá nová doba a nebude dobre. No a dobre naozaj ani nie je – nie však preto, že ženy nosia nohavice, ale preto, že nám dookola vládnu muži v neskorom strednom veku a s batožinou plnou osobnostných problémov.

Nohavice za to nemôžu. Ani šaty nebudú môcť.

Ako je to naozaj

Iste; ak by muži začali hromadne nosiť ženské šaty, aj dnes by sa protestovalo – napríklad taká Martina Šimkovičová by určite začala rozmýšľať, koho by mohla odvolať. Fiki Sulík by určite natočil video, že toto nie sú muži a len on je muž. Aj Lukáš Machala by sa pohoršil a hovoril by o kríze civilizácie, ale len kým by sa neoslobodil z väzenia svojej mysle a neskúsil by to.

Teraz si, samozrejme, predstavujete Lukáša Machalu v ženských šatách, ale nie preto to píšem. Nikto nechce nikoho poburovať, provokovať ani dráždiť, je to len obyčajná otázka pohodlia. Splývavý kus oblečenia. Kto môže byť proti – farári?

Ak píšem, že Machala by protestoval, len kým by to sám neskúsil, hovorím z vlastnej skúsenosti. Počas niekoľkých liet som totiž v Škótsku pracoval vo veľmi tradičnom obchode so suvenírmi. Predávali sa v ňom veci, ktoré nepotrebujete, ale kúpite si ich, za ceny, ktoré nechcete zaplatiť, ale nakoniec ich zaplatíte.

V istom období som v ňom aj stál pri dverách a vítal zákazníkov. Veľmi som vtedy znenávidel gajdy. Veľmi som ich znenávidel, ale napriek tomu to bola najlepšia práca, lebo kým ostatní aj naozaj pracovali, ja som hovoril len hello a goodbye a pôsobil som dojmom. A robil som to oblečený v kilte.

Iste, Škótsko nie je najlepší príklad, lebo v Škótsku buď prší alebo prší, ale pamätám si ten pocit slobody a priestoru. Bolo to fantastické; ako nový svet prirodzeného pohybu, ktorý nám zatajujú. Kilty fungujú, my to len posunieme o krok ďalej.

Obchod potom vyhorel.

Čas konať

Hovorím, že o tom treba hovoriť, tak o tom hovorím. Bude to zdravé, príjemné a vkusné. Žiadne ľanové košele a ľanové nohavice, normálne ženské šaty. Dajte tomu dvadsať rokov a prestanú byť ženské. Budú to už len šaty.

Budeme šťastní. A pekní. Vietor vo vlasoch (kto ich ešte má). Spolu v tráve na orosenej lúke. Tak si to predstavujem. Jeden kus ľahkej látky. Nádhera. No a keďže nepíšem len tak do luftu, urobil som si prieskum a menovať síce nebudem, ale záujem tu je.

Z vlastnej skúsenosti som presvedčený, že kto to skúsil, nemôže to neoceniť. Kolegu Danišku treba presvedčiť, že je to súčasť boja proti transsexualite, a máme vyhrané aj na tomto fronte.

Vedeli to v Grécku aj v Ríme, vedia to na Blízkom východe, no a keďže sa k tomu Rímu podnebím blížime, je čas konať.

Tógy by som, pochopiteľne, prenechal hodnostárom – opäť tá predstava; Andrej Danko v tóge, pri stožiari –; my plebs sa uspokojíme s jednoduchými letnými šatami. Odvážni si môžu dať kvietkované. S vejárom. Na proteste som mal dúhový a bez neho by som neprežil.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].