Cestujete sami? Neriaďte sa len lacnými letenkami a ubytujte sa v centre mesta, radia skúsení travel blogeri

„K výberu krajiny by mal človek pristúpiť zodpovedne. Ak ešte len začínam cestovať, zvolím si destináciu, ktorá je na to vhodná. Pokiaľ idem prvýkrát povedzme do Ázie, nevydám sa hneď do Tadžikistanu, ale napríklad do Thajska, kde sa naučím svoje prvé cestovateľské kroky,“ hovorí Martin Navrátil z cestovateľského blogu Travelistan.

Spolu s Janou Schweighoferovou alias „travel hackerkou“ sa pre Denník N podelili o svoje skúsenosti, ako si naplánovať sólo výlet efektívne a bezpečne.

Autorka blogu Travelhacker súhlasí, že pri voľbe destinácie treba zohľadniť mieru skúseností a rovnako vlastnú prispôsobivosť. Osobne sa takisto zameriava na výskyt kriminality a postavenie žien v jednotlivých krajinách. „Niekomu môže pripadať nebezpečná už aj Praha, kde niektoré časti nie sú v noci ideálne. Pre iné cestovateľky je úplne okej napríklad aj Ázia či Južná Amerika.“

Medzi najbezpečnejšie oblasti na samostatné výlety by zaradila Škandináviu. „A celkovo Európu už len preto, že ide o pre nás blízku kultúru. To síce nezaručuje stopercentnú bezpečnosť, no tá, žiaľ, asi neplatí nikde.“ Do zoznamu blízkych obľúbených destinácií patria podľa nej napríklad Lisabon a Porto, rôzne talianske miesta, ale aj Madeira či Azory. V rámci Ázie si všíma, že čoraz viac ľudí cestuje práve do Thajska a na Bali.

Martina Navrátila zaujíma skôr stredná Ázia a Afrika. „Idem tam, kde ma ťahá srdce, a nepodlieham trendom,“ hovorí. „Vyberám si nejaký príbeh, za ktorým cestujem. Niekoho baví história, jedlo, kultúra. Neodporúčam výlety len preto, aby boli. Radšej nech sa človek zameria na to, čo ho napĺňa, a celý zážitok bude mať pridanú hodnotu.“

Z hľadiska bezpečnosti by Navrátil označil za vyhovujúce tie oblasti, v ktorých sa neodohráva žiadny konflikt. „Určite by som sa teraz nevybral na Blízky východ, kde nikto nevie, čo sa môže zajtra prihodiť.“ Podľa neho treba sledovať stránku ministerstva zahraničných vecí, či odporúča vybrať sa do danej destinácie. Prípadne považuje za vhodné poradiť sa aspoň so skúsenými cestovateľmi.

„Teraz je na sociálnych sieťach veľmi populárne ísť proti prúdu a vymýšľať bláznivé cesty práve do nebezpečných krajín. Keď sa nič nestane, každý je hrdina, a keď sa stane, všetci chcú vrátiť čas,“ upozorňuje zakladateľ blogu Travelistan, ktorý spolu s ním spravuje cestovateľ Peter Hliničan. „Jednoducho treba mať zdravý rozum, nadhľad a nevymýšľať zbytočne,“ dodáva Navrátil.

Ak sa ocitne na mieste, kde sú demonštrácie, ide radšej bokom. „Pokiaľ je to nestabilný región, nenavštevujem ho počas volieb,“ dodáva.

Nebývajte pri hlavných staniciach

Po zvolení destinácie nasleduje výber vhodného ubytovania. Pre Navrátila je podstatné, aby sa nachádzalo niekde v centre a cena zodpovedala kvalite. „Osobne sa mi nechce míňať drahocenný čas dochádzaním za tým, čo plánujem vidieť. Zároveň preferujem pokoj, aby som mal dostatok síl na spoznávanie.“

Všíma si, že keď človek začína cestovať, chce, aby ho všetko vychádzalo čo najlacnejšie. „A to je v poriadku. No pri dlhodobom cestovaní treba myslieť aj na oddych, inak bez spánku nedokážete kopec vecí vnímať.“ Centrá miest navyše považuje za bezpečné lokality. „Táto poučka funguje na 99 percent vždy a všade.“

„Travel hackerka“ Jana si zvykne vopred gúgliť, ktoré časti destinácie až také bezpečné nie sú, a tie obchádza. „Takisto si pred zabukovaním ubytovania prezriem danú oblasť pomocou ‚street view‘.“ Zásadne sa vyhýba hlavným staniciam. „Tam sa najmä vo veľkých mestách sústreďujú ľudia, ktorých žena nechce sama cestou domov a v noci stretnúť.“

Kedysi využívala okrem štandardných bookingov či airbnb aj couchsurfing, pri ktorom si ľudia navzájom bezplatne ponúkajú svoje gauče s cieľom predstavenia svojej kultúry a poskytnutia nocľahu na potulkách svetom. „Je to super nástroj, keď človek nehodlá platiť za ubytovanie a zároveň víta kontakt s lokálnymi ľuďmi.“ Pripúšťa však, že sú tam riziká a treba si poriadne preveriť, ku komu idete bývať.

Dodnes si pri sólo výletoch vyberá aj hostely, pripomínajú jej študentské cestovateľské časy. „Myslím si, že pri ubytovaní iba pre jednu osobu väčšinou stačí zohľadniť cenu.“ Na problémy s bezpečnosťou v tomto type zariadení nenaráža.

Do rozpočtu si zahrňte aj niečo špeciálne

Medzi špecifiká sólo cestovania patrí, že finančne vychádza často podobne, ako keby ste sa vybrali niekam vo dvojici. Ukazuje sa to pri sumách za hotel či apartmán, ale napríklad aj pri prenájme auta, skútra a bežnom objednaní taxíka. „Tam je prakticky jedno, či sa veziete sami alebo viacerí,“ konštatuje Schweighoferová.

Martin Navrátil preto takisto odporúča, aby si každý na začiatku povedal, aký má rozpočet. „Väčšinu zhltne ubytovanie a strava.“ Opäť pripomína, že spočiatku zvyknú cestovatelia šetriť a uspokojiť sa aj s jednoduchším príbytkom a street foodom. „Časom už však človek túži po nejakom luxuse. Pre niekoho tým môže byť aj lepšia reštaurácia.“

Podľa autora blogu Travelistan sa nedá vždy cestovať nízkonákladovo. „Každý si chce dopriať. Keď na to budete v rozpočte myslieť, nezruinuje vás to, ale, naopak, nabije.“ Navrátil sa v rôznych krajinách napríklad rád zúčastňuje národných športov. „Nech to stojí, čo to stojí.“

Do destinácií ho navyše nezvyknú prilákať lacné letenky, v ceste musí vidieť hlbší zmysel. „To je zároveň odpoveďou, prečo ma tak baví India a navštívil som ju už vyše 30-krát. Vždy idem do odlišnej oblasti, nájdem si iný príbeh, iný cieľ.“

Navrátil neverí, že akákoľvek krajina sa dá spoznať hneď po prvej návšteve. „Zakaždým je čo objavovať! Pochopiteľne, keď sa vyberiete niekam prvýkrát, chcete si pozrieť známe veci. Druhý raz trochu vybočíte a na tretí objavíte nuansy, ktoré vám krajinu skutočne priblížia. Nedá sa všetko stihnúť hneď.“

Vyhýbajte sa hraničným situáciám

Medzi najzapamätateľnejšie zážitky z ciest Navrátil zaraďuje hinduistický festival Kumbh Mela v Indii s 30 miliónmi ľudí. No má aj menej príjemné skúsenosti, pre ktoré sa naučil počúvať svoju intuíciu. „Keď sa ma zmocní zlý pocit, tak z miesta odídem. Vďaka tomu som dokázal prežiť v krajinách ako Afganistan, Irak či Sýria.“

Počas sólo cestovania sa tiež necítil dobre v jednom penzióne v Sydney. „Skupina chlapov sa tak ožierala, že začali byť agresívni a chceli sa biť. Tým, že som človek, ktorý sa zvykne ozvať, povedal som im, aby boli ticho.“ Konflikt mu napokon pomohlo odvrátiť rozprávanie v slovenčine. „Svalnáči si mysleli, že som ruská mafia, a stiahli sa.“ Navrátil však odvtedy nemá rád tento typ ubytovaní. „Ľudia tam nie vždy akceptujú nepísané pravidlá.“

Jana Schweighoferová si spomína na niekoľko nebezpečných situácií. „Večer som išla v Neapole úzkymi uličkami a všade naokolo boli zrejme mafiáni, ktorí tam predávali drogy a mali zbrane. Našťastie som našla jednu cestičku bez nich.“

Nepríjemný zážitok si odniesla aj zo skupinového výletu. „S dvomi kamoškami sme sa v Maroku stratili v meste Fez, ktoré je známe ako bludisko, nefunguje tam GPS. Obkolesili nás miestni muži a tvrdili, že nás zavedú do nášho hotela. V skutočnosti nás však len vodili do stále užších a tmavších uličiek a už sa stmievalo.“ Napokon zbadala odbočku, ktorú si pamätala. „Utiekli sme od nich a cestu do hotela našli samy. Potom ešte polhodinu búchali na vchodové dvere, že chcú peniaze za sprevádzanie. Nič nedostali.“

Pokiaľ sa dá, za tmy sa „travel hackerka“ radšej presúva taxíkom. Okrem toho si ako sólo cestovateľka viac všíma okolie a snaží sa byť prítomná v danom okamihu. „Inak nemám špeciálne obmedzenia alebo pravidlá. Človek si často pred tým, ako vycestuje, predstaví všetky možné scenáre a robí si z nich ťažkú hlavu. V realite stačí len vedieť, kam ísť, kam nejsť, byť obozretná, riadiť sa intuíciou a vyhýbať sa situáciám, ktoré sú na hrane.“ Medzi ne zaraďuje napríklad prijímanie drinkov od cudzích mužov alebo osamotené kráčanie cez nebezpečné štvrte v noci.

Nezabudnite na externú nabíjačku a lieky

Autorka blogu Travelhacker a knihy Cestuj bez miliónov so sebou nezvykne nosiť na sólo výletoch špeciálne obranné prostriedky. „Mám však eukalyptovo-mätový sprej. V lete super osvieži, no je taký silný, že ak by som ho niekomu strekla do očí, na pár sekúnd by zostal totálne paralyzovaný.“

Všeobecne sa snaží neobliekať vyzývavo, pričom nad odevom premýšľa najmä v islamských štátoch. „Tam vnímam, že ako žena ťahám za slabší koniec. Do arabských krajín už sama nechodím, veľmi ma to neláka.“

Pre prácu blogerky si na výlet vždy balí selfie tyč, stojan na telefón a zápisník. Do povinnej výbavy sólo cestovateľky však zaraďuje v prvom rade externú nabíjačku. „Aby som nezostala bez baterky, keď pri sebe nemám druhú osobu. To isté platí aj o dátach, respektíve lokálnom internete, nech sa viem pripojiť kdekoľvek a nie som závislá od wifi.“

Martin Navrátil si bez ohľadu na destináciu vždy balí iba malý batoh. „Je to pre mňa oveľa jednoduchšie, čo sa týka presunov. Nesiem ho po celý čas na chrbte, mám voľné ruky, a môžem sa tak sústrediť napríklad na všetky vybavovačky, otázky či mnohé nelogické africké pohraničné požiadavky.“

Špeciálnu pozornosť venuje baleniu liekov. „Keď idem do krajiny s horšou zdravotnou starostlivosťou, zabezpečím sa dopredu.“ Tiež myslí na to, či sa v danom štáte bežne platí kartou, a keď nie, vyberie si hotovosť. „Napríklad americké doláre nesmú byť staré či natrhnuté.“

Miestni sa dajú bezpečne spoznať online aj osobne

Počas cestovania sa bloger obzvlášť spolieha na tri mobilné aplikácie. Prvou je Maps.me. „Túto zadarmo apku si neviem vynachváliť. Obsahuje offline mapy, ktoré fungujú skvele na celom svete. Je jedno, či som v Bangladéši alebo na Kiribati, vždy sú presné.“

Ako druhú odporúča aplikáciu XE. „Asi poznáte ten pocit, keď pristane lietadlo, chcete si niekde zameniť peniaze, ale neviete, či je ponúkaný kurz okej. V tejto pomôcke sa však objavuje aktuálny kurz každých tridsať sekúnd.“

Okrem toho sa pri sledovaní počasia nespolieha na Google či iPhone, ale nórsku aplikáciu Yr. „Využívam ju od Čukotky cez Afriku až po Antarktídu a môžem potvrdiť, že je presná. Prosto nórska kvalita.“

Na spoznávanie lokálnych ľudí netreba podľa Navrátila žiadnu aplikáciu. „Veď sú všade okolo nás. V Indii odporúčam na stretnutia čajovne, v Číne reštaurácie v čase večerí, v Japonsku lokálne bary a v Afrike trhy. Základ je pýtať sa.“ Ak by predsa len chcel niekto začať so spoznávaním online, napadá mu platforma Meetup – social groups, ktorá funguje najmä v západných štátoch.

Jana Schweighoferová dopĺňa, že rôzne skupiny sa dajú nájsť na Facebooku, stačí zadať „Slováci v…“ a názov danej krajiny alebo vyhľadať digitálnych nomádov. „Takisto pomôžu takzvané ,free walking tours‘, v rámci ktorých vás miestni sprevádzajú za dobrovoľný príspevok.“

Blogerka tiež odporúča na zoznamovací účel spomínaný couchsurfing či ubytovanie v známej sieti hostelov, kde zvyknú prespávať rovnako naladení ľudia. „Napríklad sieť Selina. A potom sú tu, samozrejme, rôzne datingové aplikácie ako Tinder.“

Doposiaľ „travel hackerka“ precestovala 82 krajín a tento rok sa plánuje vybrať približne do siedmich. „Mám na zozname Arménsko, Gruzínsko, Botswanu, Juhoafrickú republiku, Zambiu, Zimbabwe a Grécko. No asi sa ešte niečo pridá.“ Ako hovorí, zo sólo cestovania si do života odniesla, že sa vie veľmi dobre vynájsť a má správnu intuíciu na ľudí.

Martin Navrátil je v počte navštívených krajín už na čísle 187. „Do skompletizovania mi chýba len pár štátov a mohol som to dávno dokončiť. No nepovažujem to za svoj cieľ. Každá destinácia ma musí privolať nejakým príbehom. Nechce sa mi niekam vyberať len tak.“

Autor blogu Travelistan už bol na všetkých kontinentoch vrátane Antarktídy a v zbierke mu chýbajú skôr menšie krajiny – ako San Marino, Luxembursko či Andorra. Takisto ešte nevidel Maledivy, Maurícius, Burkinu Faso, Niger a Líbyu. Do Burkiny Faso v západnej Afrike sa však pozrie už tento rok. „Tiež plánujem ísť do Tongy, Brazílie, Libérie, na Fidži a na Pobrežie Slonoviny.“

Svoje cesty opisuje Navrátil aj v knižnej sérii Okolo sveta. „Sólo cestovanie ukáže človeku, že veľa vecí zvládne. Mňa navyše naučilo plánovať, byť odvážnejším a riešiť rôzne situácie. Okrem toho som sa zdokonalil v cudzom jazyku a komunikácii.“

Bloger dodáva, že keď človek začne cestovať v mladom veku, ako to bolo aj v jeho prípade, jednoznačne sa stane rýchlejšie samostatným. „Cestovanie nám predstaví rôzne tváre sveta, ale veľa nám ukáže aj o nás samých,“ uzatvára.