Prokurátor Šúrek: Naša práca nebola zbytočná. Navždy sa bude vedieť, ako to bolo

Pred pár dňami vás obvinili zo zneužitia právomocí verejného činiteľa formou spolupáchateľstva a generálny prokurátor Maroš Žilinka vás postavil mimo služby. Ste ešte stále prokurátor? 

Skôr než odpoviem na otázku, by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí mi vyslovili podporu. Chcel by som tiež poďakovať manželke, rodine, mojim blízkym. Je veľmi príjemné zistiť, že ľuďom na tom záleží a nie je im to jedno. V súčasnosti som prokurátor, ale tým, že mám pozastavený výkon funkcie, nemám práva ani povinnosti prokurátora a nemôžem vykonávať funkciu prokurátora.

Bývalému riaditeľovi NAKA Ľubomírovi Daňkovi obvinenie doručili do práce. Ako ho doručili vám?

Počas mojej dovolenky, bol som doma na mojej adrese, čiže nie je vylúčené, že mali zistené, kde sa nachádzam. Zazvonili. Menej štandardné bolo, že mi to doručil vyšetrovateľ, ktorý mi vznášal obvinenie. Možno chcel vidieť, aké budú moje prvotné reakcie.

Čo pre vás znamená postavenie mimo služby z hľadiska finančného ohodnotenia? 

Štandardne zo zákona to znamená znižovanie platu, v mojom prípade o 50 percent.

Musíte dodržiavať to, čo zažívajú mimo služby postavení policajti, ktorí cez pracovný čas musia sedieť doma?

V prípade prokurátora nemáme takéto obmedzenia. Môžem sa zdržiavať, kde chcem, akurát by som mal byť dosiahnuteľný pre orgány činné v trestnom konaní.

Keď prvýkrát obvinili vyšetrovateľov NAKA, Jána Čurillu a ďalších, tak vznikla zbierka na ich podporu, aby im pomohla preklenúť obdobie, keď dostávajú znížený plat. Dokážete vy a vaša rodina toto obdobie zvládnuť?

Verím, že dokážeme. Uvidíme, koľko toto obdobie potrvá, to bude tiež smerodajné. To časové obdobie nechcem konkretizovať.

Keby chcel niekto robiť zbierku na vašu podporu, čo by ste povedali?

Nemôžem v tom nikomu zabrániť, ale nechcem to rozoberať na tomto fóre.

Postupovali ste pri vyšetrovaní veľkých káuz vždy v súlade so zákonom?

Určite áno a za tým si stojím. Doposiaľ nemám vedomosť ani o jednom rozhodnutí nestranného súdu, ktorý by konštatoval, že v prípadoch, kde sme viedli vyšetrovanie, by boli nejakým zásadným spôsobom porušené práva na obhajobu daných osôb.

To, že ich práva boli porušované, obhajcovia namietali dosť často. 

Nie je to nič nové. To, že obhajcovia namietajú, že sú porušované práva ich klientov zásadným, menej zásadným alebo vážnym spôsobom, je štandardný postup. V danej situácii je to o to vypuklejšie, že tieto osoby dostali enormný mediálny priestor. Preto sa to stalo aj verejne diskutovanou témou. To, že obhajcovia namietajú, vyhrážajú sa a hania orgány činné v trestnom konaní, nie je nič nové. Vždy to tu bolo. Zažíval som to na krajskej, okresnej prokuratúre, na Úrade špeciálnej prokuratúry.

Prečo došlo k vášmu obvineniu?

V tomto prípade sa dá povedať, že najjednoduchšie odpovede a riešenia sú tie správne. Podľa môjho názoru pre moju prácu, ktorú som vykonával na Úrade špeciálnej prokuratúry.

Je to odplata, pomsta?

Dá sa to tak určite kvalifikovať.

Inšpekcia vám vyčíta, že ste založili takzvaný technický spis číslo 80, kde ste vypočúvali spolupracujúcich obvinených a o ktorom ste vedeli, že je to len formálna vec, spis sa preruší a vzniknú nové spisy už podľa konkrétnych skutkov. Dôvodom založenia takého spisu malo byť, aby sa podozrivé osoby hneď nedozvedeli, čo všetko o nich spolupracujúci obvinení vypovedajú. Je takýto postup zákonný a postupovalo sa tak už niekedy v minulosti?

Skutok, za ktorý som obvinený, nespĺňa ani objektívnu, ani subjektívnu stránku činu, ktorý sa mi kladie za vinu. Nebudem konkrétny, lebo nie je mojím úmyslom sa verejne obhajovať. Všetky skutočnosti, čo sa týka môjho obvinenia, zhrniem v odôvodnení sťažnosti, ktorú som podal. Pre lepšiu ilustráciu by som však chcel vysvetliť, čo znamená technický alebo pracovný spis. Ide o inštitút štandardne používaný orgánmi činnými v trestnom konaní, najmä v kauzách, kde boli vyšetrované zločinecké skupiny, ktoré sa dopúšťali desiatok skutkov. Treba si uvedomiť, že orgány činné v trestnom konaní vyšetrujú skutky a nie osoby. Je to veľmi podstatná skutočnosť. Najprv je potrebné skutok objasniť a zistiť, kto sa ho mal dopustiť. Práve na to slúžili takzvané technické spisy. Nie je to žiadne nóvum, je to tu desiatky rokov. Doposiaľ nikto, nijakým spôsobom daný inštitút nenapadol.

Momentálne sa to hodí, tak sa to takýmto spôsobom vytiahlo a používa sa to. Tiež sa hovorí, že je problém, že do technického spisu nemali prístup podozrivé osoby. Je potrebné si uvedomiť, že práva podozrivých boli dané na úroveň práv obvinených až od 15. marca 2024, poslednou zásadnou novelou Trestného poriadku. V čase, v ktorom sa nám to kladie za vinu, žiadne práva podozrivých neboli takto zakotvené v zákone. V danom prípade sa dá povedať, že sme predbehli dobu.

V čom? 

Práve vedením takéhoto spisu, kde boli vypočúvané osoby po náležitých a riadnych poučeniach ako svedkovia, za prítomnosti svojich advokátov, sme sa snažili objasniť skutky, či už zásadnej korupcie, alebo ďalšie veľmi závažné skutky. Práve tým, že sme to vykonávali v rámci trestného stíhania, neboli to úradné záznamy, neboli to trestné oznámenia, snažili sme sa, aby to malo hlavu a pätu, vtesnať to do jedného celku, aby v tom bol prehľad. Potom, keď sa nejaký skutok ozrejmil, tak bol z toho vylúčený, následne mohlo byť vznesené obvinenie a vtedy už obvinené osoby mali vždy náležité procesné práva a nikdy nikomu neboli krátené.

V uznesení vám tiež vyčítajú, že keď Ján Čurilla neskôr zistil, že v tomto spise chýba poučenie, tak tam bolo dané dodatočne, respektíve bol zmenený dátum. Udialo sa niečo takéto? 

Nebudem to vzťahovať na našu trestnú vec, ale môžem všeobecne povedať, že uznesenie o začatí trestného stíhania je zo zákona uznesenie, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok a neobsahuje odôvodnenie. Toto uznesenie sa nikomu nedoručuje. Toto pochybenie nevyvolalo žiadne právne účinky, nikto nebol ukrátený na svojich právach, ide len o formálne uznesenie, aby bol ohraničený určitý moment, odkedy sa začínajú vykonávať úkony v zmysle Trestného poriadku. Keď sa zistil takýto formálny nedostatok, komunikovalo sa o tom. Vydávanie akéhokoľvek opravného uznesenia by nemalo význam.

Inšpekcia tiež tvrdí, že ste niektoré veci, o ktorých spolupracujúci obvinení vypovedali, nevyšetrovali alebo že ste ich nechceli protokolovať. 

Takúto skutočnosť môžem kategoricky odmietnuť. Osobne som nikdy nezachytil, že by kohokoľvek z vypočúvaných osôb zastavili, aby o niečom nerozprával. Iná vec, a veľmi dôležitá je, že vyšetrovatelia, ktorí vedú výsluch, ho majú pod kontrolou, majú prehľad, o čom osoba vypovedala v inom konaní. Nie je účelom, aby osoba dvakrát, trikrát vypovedala o tom istom. Keď majú vedomosť, že o týchto skutočnostiach dotyčný vypovedá v inom konaní, kde je vznesené obvinenie a a obvinený tam má obhajcu, môže sa brániť, tak nech o tom vypovedá v tom konaní.

Čiže inšpekcia dáva výroky vyšetrovateľov do kontextu, ktorý nie je pravdivý?

Jednoznačne.

Pripisujú vám zlý úmysel: politický, že ste chceli poškodiť Smeru a ešte ste vraj chceli poškodiť napríklad Tibora Gašpara a ďalších. Aký bol váš úmysel pri vyšetrovaní korupcie na najvyšších miestach?

Môj úmysel a rovnako úmysel ostatných mojich kolegov na Úrade špeciálnej prokuratúry aj na iných prokuratúrach, rovnako vyšetrovateľov, ktorých poznám a vážim si ich, bol vždy ten, aby sa odhaľovala trestná činnosť. Aby sa objasňovali skutky a páchatelia tých skutkov. Keď sa nám kladie za vinu procesný postup, ktorým sme postupovali, aby sme to dosiahli v zmysle zákona, tak potom sme vinní asi všetci.

Hovoria, že ste mali politický motív poškodiť Smer, pomôcť Igorovi Matovičovi. 

Môžem to kategoricky odmietnuť. Nikdy som nebol motivovaný akýmkoľvek politickým presvedčením. Celý profesionálny život, čo som prokurátor, som vykonával svoju funkciu apoliticky. Uvediem aj príklad. Na krajskej prokuratúre v Bratislave som podával obžalobu na osobu pre trestný čin, zločin vydierania na chránenej osobe. A tou chránenou osobou bol vtedajší premiér Robert Fico. Vždy som sa snažil ísť do vecí bez toho, aby som bol niekým ovplyvnený.

Keď sa to celé vyšetrovanie začalo, prišiel prípad Dušana Kováčika. Dostali ste ho pred súd a špeciálneho prokurátora, odsúdili ho. Pomysleli ste si niekedy, že raz príde taký týždeň, že vás obvinia a Kováčika minister zo Smeru prepustí z výkonu trestu?

Nikdy som takýmto spôsobom nerozmýšľal, nakoľko všetky kauzy, ktoré som dozoroval, som riešil s absolútnou pokorou a snažil som sa dávať pozor, aby všetko bolo v zmysle zákona. Nikdy som nerozmýšľal nad tým, čo by bolo keby a čo bude. Môžem s pokojným svedomím povedať, že som na to nemyslel a neobával som sa toho. Stalo sa to tak a je teraz taká skutočnosť, treba to prijať.

Dá sa to prijať?

Dá sa to prijať, pretože sú to fakty, s ktorými treba narábať. Som postavený mimo funkcie prokurátora a odsúdený Kováčik má prerušený výkon trestu. Treba to rešpektovať.

Predseda vlády Robert Fico tvrdí, že to bol politický monsterproces. Za čo bol Dušan Kováčik odsúdený?

Bývalý špeciálny prokurátor bol žalovaný v štyroch bodoch. Boli to podpora zločineckej skupiny Takáčovcov, prijímanie úplatku od popredného člena tejto zločineckej skupiny – sprostredkovane, nie priamo od neho. Potom tam boli dva skutky, ktoré sa týkali vynášania informácií zo spisov Úradu špeciálnej prokuratúry. Pôvodne bol uznaný vinný vo všetkých štyroch bodoch. Najvyšší súd rozsudok zmenil a uznal ho za vinného v dvoch bodoch: za prijímanie úplatku a pre vynášanie informácií, ktoré podliehali režimu vyhradené.

Keď minister spravodlivosti Boris Susko prerušil Dušanovi Kováčikovi výkon trestu,  povedal: „Pri zisťovaní skutkového stavu boli závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, respektíve právoplatné rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený.“

Je to názor ministra, ktorý je už tretím ministrom počas toho, čo bol Kováčik odsúdený. Má taký názor, využil svoje zákonné oprávnenie, treba to rešpektovať. Pri odsúdení Dušana Kováčika by som chcel ešte poukázať na jednu dôležitú vec, že ani jedno skutkové zistenie, s ktorým prokuratúra išla na súd, nebolo vyvrátené. Všetky skutkové zistenia, tvrdenia svedkov, ktorých navrhovala obžaloba, sa potvrdili a súdy to uznali. Dušan Kováčik bol oslobodený Najvyšším súdom z dvoch skutkov nie preto, že by niekto klamal, alebo by sa to nestalo, ale preto, že to súd nepovažoval za trestný čin. A to je rozdiel.

Kováčik o vás teraz v rozhovore s asistentkou poslanca SNS hovoril, že ste hlupák a že ste sa zapredali. Čo vy na to?

Už som povedal, toto nie je žiadne nóvum. Je to absolútny štandard. Každý deň som sa ako prokurátor pri výkone dozoru stretával s tým, že mi písali obvinení alebo ich obhajcovia. Kadejako hanlivo ma nazývali, snažili sa ma vyprovokovať, alebo ma kadejako označovali. Považujem to za bežný folklór a v tomto prípade za spôsob prezentácie jedného odsúdeného zločinca.

Kováčik si tiež myslí, že ste mali byť stíhaní väzobne ako zločinecká skupina. Prečo vás nestíhajú väzobne?

To už nie je otázka na mňa. Na to, aby niekoho väzobne stíhali, je potrebné, aby súd pri rozhodovaní o väzbe prioritne skonštatoval, či ide alebo nejde o trestný čin. História nám ukázala, že v prípadoch stíhania, či už pánov vyšetrovateľov, alebo osôb spolupracujúcich s orgánmi činnými v trestnom konaní, menovite doktora Makóa a doktora Beňu, bolo konštatované, v jednom prípade krajským súdom, v druhom prvostupňovým súdom, že nejde o trestnú činnosť. Možno aj toto bola motivácia, prečo s danými obvineniami neprišlo zadržanie. Nie je to otázka na mňa.

Riskovali by, že súd povie, že vaše stíhanie nie je dôvodné?

Z môjho pohľadu v tomto prípade nejde o trestný čin. Nie je tam obsiahnutá ani objektívna, ani subjektívna stránka.

Podľa Dušana Kováčika ste ho stíhali preto, aby mohol na jeho miesto nastúpiť Daniel Lipšic. Na to by ste čo povedali?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. K obvineniu Dušana Kováčika došlo, lebo sme nazbierali dostatok dôkazov. Boli navzájom v absolútnej zhode a nebolo na čo čakať. Akýmkoľvek vyčkávaním by sme riskovali, že môže dôjsť k odhaleniu alebo zmareniu nejakých ďalších prípadných dôkazov.

Kováčik tiež povedal, že ste mali príbeh, že na Úrade špeciálnej prokuratúry naozaj nepodali sťažnosť voči nevzatiu Ľubomíra Kudličku do väzby, ale do tohto príbehu ste si vymysleli Makóa a jeho výpoveď o tom, že za to Kováčik dostal obálku. Ako to bolo v skutočnosti? 

V skutočnosti to bolo tak, že sme sa to dozvedeli pri vypočúvaní. Môžem len opätovne odmietnuť, že by si niekto niečo vymyslel. Sú to skutočnosti, ktoré sú konštatované dvoma súdnymi inštanciami. Súdy povedali, že skutok sa naozaj stal, ako to opísali svedkovia. Treba sa tiež zamyslieť nad tým, že tieto osoby nevypovedali len o jednom skutku, prehovorili o desiatkach skutkov. Nie je logické, prečo zrovna tuto by si niekto niečo vymýšľal alebo to akýmkoľvek spôsobom upravoval. Nikto z nás by si v zmysle našej profesionálnej cti niečo také ani nedovolil. Podarilo sa zhromaždiť dostatok dôkazov, bolo možné vzniesť obvinenia, podať obžalobu a došlo k odsúdeniu. Bodka. Nie je priestor na akúkoľvek inú diskusiu. Pojednávania sledovali novinári, boli to desiatky hodín vykonávania dôkazov. Obhajoba mala obrovský priestor na dokazovanie na Najvyššom súde. Verejné zasadnutie pred vyhlásením rozsudku na Najvyššom súde trvalo tri dni. To som ešte nezažil. Z toho dva dni sme vykonávali všetko, čo navrhla obhajoba a čo predložila. So všetkými relevantnými skutočnosťami, s ktorými odsúdený prišiel, sa súdy náležite vysporiadali. Rozhodnutia súdov treba rešpektovať.

Obvinenie, postavenie mimo služby má často za následok, že ľudia odídu z rezortu do civilu, z polície alebo aj z prokuratúry, aby sa mohli zamestnať niekde inde a mali nejaký mesačný príjem. Po zrušení špeciálnej prokuratúry vás dali na odbor väzenstva, už aj to mohlo vyzerať tak, že vás chcú z prokuratúry vyštvať. Zostanete na prokuratúre?

Mojím záujmom je očistiť svoje meno a ďalej zostať na prokuratúre, lebo si myslím, že mám pred sebou, keď mi bude zdravie priať, ešte 25 rokov pracovného života a chcel by som ho naplniť poslaním prokurátora.

Aké to bolo na odbore väzenstva? 

Bol som tam zopár mesiacov. Oproti normálnej činnosti prokurátora, ktorý vykonáva dozor v trestných veciach, to bolo neporovnateľné – pomalé, nudné. Ale bolo napríklad zaujímavé robiť previerky v ústavoch výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že tieto ústavy sú jedny z mála inštitúcií na Slovensku, ktoré fungujú až nadštandardne, napriek tomu, že všade sme sa stretli s tým, že je tam nedostatok peňazí. Tieto ústavy maximálnym spôsobom, v maximálnom nasadení vytvárajú také podmienky, či už obvineným, alebo odsúdeným, že niektorí z nich by sa nemali lepšie ani na slobode. Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že väzenstvo je v absolútnom poriadku.

Keď vás obvinili a postavili mimo služby, tak sa okamžite objavili názory, že je to kvôli tomu, aby vás odstavili z kauzy Očistec, ktorú ste ešte stále dozorovali, a boli by ste to vy, kto by chodil na pojednávania Špecializovaného trestného súdu. Váš spoluobvinený, bývalý riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko pre SME povedal: „Toto stíhanie považujem za vymyslené a účelové. Potrebujú sa pravdepodobne zbaviť prokurátora Šúreka, aby sa mohli dostať k spisu kauzy Očistec. Ak dajú tento prípad novému prokurátorovi a ten stiahne obžalobu, celý prípad pôjde do stratena. Šúreka však nemohli obviniť samého, preto tam dali aj ďalších policajtov vrátane mňa.“ Aj vy si to myslíte?

Nie je k tomu čo dodať. Absolútne zhrnuté v kontexte, je možné len súhlasiť.

Prípad Očistec dostal prokurátor Bohdan Čeľovský, ktorý podpísal aj výzvu, kde sa vás kolegovia zastali. Myslíte si, že on by mohol zo súdu stiahnuť obžalobu? To asi nie. Ale je fakt, že namietol svoju zaujatosť. 

Doktora Čeľovského poznám, vážim si ho ako kolegu. Robil veľa závažných káuz, napríklad odsúdený gang z južného Slovenska Šátorovcov a myslím si, že je to správna voľba. To, že sa namietol, som sa dozvedel z médií.

Prečo je Očistec taký dôležitý?

Je to jediná kauza svojho druhu, kde sa podarilo nazhromaždiť dostatok dôkazov, ktoré preukazovali veľmi vážne podozrenia prepojenia špičiek vtedajšieho policajného zboru na oligarchov alebo oligarchiu a rovnako veľmi vážne podozrenie na ovplyvňovanie určitých trestných vecí za finančnú odplatu. Hovorím o podozrení, lebo je podaná obžaloba, nebolo rozhodnuté.

Prečo sa na súde vôbec nezačalo konať?

To je otázka na súd. Ja som zo svojho postavenia robil všetko preto, aby sa tam čím skôr konať začalo. Už bolo vytýčené hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne zrušené pre námietku zaujatosti člena senátu, ktorú som podal, a vylúčili ho. Kolotoč námietok ďalej pokračoval a uvidíme, či ešte bude pokračovať. Verím, že ešte tento rok by mohlo byť vytýčené hlavné pojednávanie.

Mal podľa vás Maroš Žilinka možnosť nepostaviť vás mimo služby? 

Samozrejme, že mal. Zákon o prokurátoroch mu dáva možnosť, nie povinnosť, konať v prípade, že je prokurátor obvinený pre úmyselný trestný čin. Dovolím si poukázať na skutočnosť, že som nemal vznesené obvinenie za alkohol za volantom, nebezpečné vyhrážanie alebo pre iný úmyselný trestný čin. Mám vznesené obvinenie za procesný postup, ktorým som obhajoval zákonnosť a uplatňoval právo v rámci svojho výkonu funkcie prokurátora. Práve generálny prokurátor ako najvyšší prokurátor v Slovenskej republike má právomoc preskúmať moje konanie, ktoré vyšetrovateľ úradu inšpekčnej služby vyhodnotil ako trestné. Tu sa generálny prokurátor absolútne zbavil zodpovednosti, rezignoval na svoje oprávnenia. Prenechal ich vyšetrujúcim orgánom, v danom prípade úradu inšpekčnej služby. Nedočítal som sa, že by mal k dispozícii spis. Za takéto obvinenie, ktoré bolo voči mne vznesené, môže byť ktokoľvek z prokurátorov hocikedy obvinený a odstavený.

Zazlievate mu to?

Nie. Nikomu nezazlievam nič. Rešpektujem daný fakt a budem využívať všetky zákonné prostriedky na to, aby som to zvrátil a dokázal, aká je pravda.

Keď ste obvinili a zadržali Dušana Kováčika, tak Maroš Žilinka, vtedy ešte len kandidát na generálneho prokurátora, pre Pravdu povedal: „Ja viem, že ľudia ako Dr. Trnka či Dr. Kováčik nenájdu v sebe silu, aby našli sebareflexiu a vyjadrili svoj postoj ku svojmu pôsobeniu vo funkciách. A preto snáď za všetkých slušných prokurátorov, dovoľte, aby som sa celej spoločnosti ospravedlnil.“ Hovoril, že sa na to vyšetrovanie pozerá s nádejou a že teraz majú policajti naozaj voľné ruky. Ale akonáhle sa dostal do funkcie, ako keby úplne otočil a teraz je to on, kto vás, prokurátora, ktorý dozoroval citlivé kauzy, postavil mimo služby. To naozaj môže funkcia tak zmeniť človeka?

Historicky vieme, že môže. Poznal som sa, síce krátko, s Marošom Žilinkom a viem, s akými nádejami, alebo s akými odhodlaniami odchádzal vykonávať funkciu generálneho prokurátora, a postupom času vieme, aká je skutočnosť.

Ako vyzeralo odovzdanie spisov, keď vás postavili mimo služby?

Netreba si pod tým predstavovať nič dramatické. Prídu zriadenkyne prokuratúry, zapisovateľky, osoby z administratívy, prechádza sa spis po spise, kontrolujú sa zväzky, či to sedí, spíše sa protokol. Ako to už na prokuratúre býva, všetko bolo nepripravené, trápne, pozerali sme sa na seba, čo máme robiť. Niektorí kolegovia ma už ani nepozdravili, keďže som odídený. Nehnevám sa na to za nich, musia sa s tým sami vysporiadať. V mojom prípade to naozaj trvalo veľmi dlho, lebo spisov, ktoré som si z prokuratúry doniesol na referát väzenstva, bolo dosť, mal som eminentný záujem dotiahnuť ich do konca, robil som pre to všetko. To bola jedna z vecí, čo ma ešte držala na referáte väzenstva, že budem môcť dorábať veci, ktoré mi ako bývalému prokurátorovi ÚŠP nezobrali.

Aký je to pocit odovzdať to a ísť domov?

Nemal som žiadne hlbšie pocity, dialo sa to tak rýchlo, že som vykonal, čo som musel. Chcel som byť pri odovzdávaní spisov osobne, pretože som ich poznal najlepšie. A už aj z vlastnej skúsenosti som nechcel riskovať, že by ma potom niekto obviňoval, že niečo niekde chýba.

Už platí novela Trestného zákona. Čo to podľa vás spraví s bezpečnosťou krajiny? 

Chcel by som veriť, že to nebude až také zlé, ale aj najnovšie správy z médií nám naznačujú opak. Už len to, že sa zdvihla minimálna škoda, ktorá je potrebná na spáchanie trestného činu, naznačuje, že osoby, ktoré sa dopúšťajú trestnej činnosti, sa môžu dopúšťať závažnejšej trestnej činnosti a častejšie. To sú domnienky, ktoré sa ukážu až v praxi. Potom už bude neskoro nad tým horekovať. Robil som na okrese aj na kraji, poznám prierez trestnej činnosti. Najmä drobná kriminalita, ktorá je primárne určená pre okresy, sa podľa môjho názoru rapídne zvýši. Nebude vylúčené, keď sa staneme možno aj tranzitnou krajinou pre niektorú trestnú činnosť, ktorá je u nás na základe danej novely menej trestne postihnuteľná ako v iných štátoch. Zločin ako taký mal vždy náskok pred nejakým právom a spravodlivosťou a vždy sa vedel prispôsobiť a išiel tam, kde bol postih čo najminimálnejší. Takže môžeme očakávať, že sa niečo obdobné môže stať aj u nás.

Čo z tej novely považujete za najhoršie?

Sám som bol zvedavý na uplatňovanie jednotlivých procesných inštitútov, ktoré si advokáti presadili do tejto novely. Tieto inštitúty zabraňujú plynulosti vyšetrovania a vykonávaniu riadnej práce polície. Zabraňujú normálnej operatívno-pátracej činnosti. Sme asi jediná krajina v Európe a možno jedna z mála na svete, kde sme zaviedli asistované vyšetrovanie, asistované podozrivými a ich advokátmi. V takomto nastavení nemožno očakávať nejaké výsledky.

Odkedy nastúpila táto vláda, tak nie je známy žiadny korupčný prípad, žiadna zločinecká skupina, nič, čo by sa vyšetrovalo. To naozaj má to, kto vládne, vplyv na to, či sa niečo vyšetrí? 

Keď som bol na okrese, tak som to ako okresný prokurátor až tak nevnímal, tam sa riešila skôr drobnejšia kriminalita. Trochu väčší vplyv bol, keď som pôsobil na kraji. Keď som pôsobil na Úrade špeciálnej prokuratúry, mal som možnosť vidieť priamo nejaké zásahy, ktoré v súčasnosti vrcholia rozložením Národnej kriminálnej agentúry a doslova odstavením elitných, veľmi skúsených vyšetrovateľov a operatívnych pracovníkov polície, ktorí majú za sebou absolútne nespochybniteľné výsledky. Je načase si položiť otázku: „Komu tým prospějete?“

Mnohé prípady, na ktorých ste na úrade pracovali, zostanú premlčané. Bola vaša práca zbytočná?

To v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť. Hoci už možno nedôjde k postaveniu daných obvinených osôb pred súd, lebo buď trestné stíhanie zastavia, alebo nedôjde k vyhláseniu oslobodzujúceho alebo odsudzujúceho rozsudku, no podstatné je, že sa nám spoločne podarilo odhaliť trestné činy a usvedčiť páchateľov aspoň do tej miery, že bolo možné vzniesť obvinenie, prípadne dosiahnuť prvostupňové odsúdenie. Takáto práca nikdy nie je zbytočná. Tí ľudia nebudú len potrestaní, im to možno stačí, ale navždy sa bude vedieť, ako to bolo, minimálne medzi tými, ktorí to budú chcieť vedieť.

Táto vláda spolu so znížením trestov zrušila aj špeciálnu prokuratúru. Prečo ste sa na ňu vlastne kedysi prihlásili? Mali ste celkom pokojnú kariéru na bratislavskej krajskej prokuratúre. 

V rámci krajskej prokuratúry v Bratislave som pôsobil na vraždách, na to obdobie veľmi rád spomínam. S policajtmi z krajského riaditeľstva policajného zboru, či už s vyšetrovateľmi, alebo s operatívnymi pracovníkmi bratislavskej “mord party” bolo super. Veľa vecí sme vyriešili, dokonca aj veľa starých vecí. Avšak všetko sa vyvíja a aj na krajskej prokuratúre sa zmenilo vedenie, prišla prokurátorka Juríčková a začal som pociťovať, že som možno nežiaduci, alebo že veci, ktoré som kedysi robil, už budú možno prideľované iným prokurátorom. Mal som pocit, že nemám podporu vedenia. Bola tu možnosť prihlásiť sa na špeciálnu prokuratúru. Môj kolega a priateľ doktor Repa už mal za sebou úspešné výberové konanie, tak som skúsil niečo nové na novej pôde. Za seba, a myslím, že aj za Ondreja Repu môžem povedať, že sme nevedeli, do čoho ideme, čo nás tam bude čakať, nešli sme tam s nejakými predsavzatiami, očakávaniami.

Bol to veľký rozdiel?

Tým, že som robil na exponovanejších veciach aj na kraji, tak ma až tak neprekvapil mediálny záujem. Prechod bol pre mňa jednoduchší, nebolo to niečo, čo by ma absolútne šokovalo. Istý čas som bol zároveň aj hovorca krajskej prokuratúry, tak kontakt s novinármi bol pre mňa o čosi prirodzenejší.

Keby ste spätne mohli niečo urobiť inak, urobili by ste niečo pri vyšetrovaní veľkých káuz inak?

Určite áno, ale to je prirodzené, že človek sa vyvíja a všetko má nejakú svoju príčinu a následok. Určite by som niektoré veci prehodnotil, urobil inak, niektoré by som možno urobil razantnejšie, niekde by som trval na svojom názore možno viac, inde menej. Ale nič zásadné by som asi nezmenil.

Boli ste v situáciách, v ktorej nikdy žiadny prokurátor nebol, bolo to o to ťažšie? Mali ste sa s kým poradiť? Ako ste fungovali?

Fungovali sme tak, že sme sa radili v úzkom kruhu. Chcel by som vyjadriť obrovský obdiv a vďaku všetkým, ktorí sa podieľali na vyšetrovaní týchto káuz od roku 2020 do roku 2023. Náš spoločný úspech vo vyšetrovaní spočíval vo vzájomnej dôvere. Radili sme sa navzájom, keďže do daných situácií sa nikdy nikto pred nami nedostal. Našlo sa veľa ľudí, ktorí hovorili, toto ste nemali spraviť, toto ste mali, ale veľakrát sme sa museli rozhodnúť doslova z minúty na minútu, pretože sme si uvedomovali, že išlo o zaisťovanie dôkazov, nebezpečných osôb, alebo osôb, ktoré majú obrovský vplyv, a myslím, že napriek tomu všetkému sme dosiahli celkom dobré výsledky.

Zastali sa vás tri štvrtiny prokurátorov bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry, desiatky vyšetrovateľov NAKA. Stačí to? Nemalo by ich byť viac aj z iných prokuratúr?

Toto je opätovne otázka na nich. Už na začiatku som povedal, že si vážim každého, kto vyslovil svoj názor, kto sa ma zastal, napísal mi, aj z iných prokuratúr alebo zavolal. Vážim si všetkých. Či to je málo, alebo veľa? Podľa mňa je to dosť.

Mnoho ľudí teraz cíti veľkú frustráciu kvôli tomu, čo sa deje. Nielen v polícii, na prokuratúre, na súdoch, ale aj v iných oblastiach. Vidíte niekde v niečom nádej?

Vidím nádej v tom, aby to ľudia nezabalili a nerezignovali. Treba si zotrvať na svojom, a keď je niečo biele, treba tvrdiť, že je to biele, a nenechať sa presvedčiť, že je to čierne. Aj história a minulosť nám ukázali, že sa oplatilo bojovať a zotrvať na svojich názoroch a bojovať za svoje práva.

Čo vám na toto stíhanie povedal váš otec? On bol tiež prokurátor, dokonca aj hovorca prokuratúry.

Už je to emeritný prokurátor. Pôsobil v netrestnej oblasti, ale bol rozhorčený a nahnevaný o to viac, že oveľa lepšie poznal interné predpisy a naše statusové zákony ako ja. Bol nahnevaný hlavne na to, ako sa k tomu postavil generálny prokurátor.