Tá dnešná mládež už nechce ani ležať nahá na pláži

„Trvá týždne, kým presvedčíte mlčanlivého Fína, aby sa vám pozrel do očí, ale len hodiny, kým vám ukáže svoje genitálie,“ píše týždenník Economist obdivne o severskej saunovacej kultúre, ale zároveň bije na poplach, že po rope, lítiu a kobalte začína Európe chýbať aj ďalšia strategická surovina – nudisti.

V roku 1984 sa vo Francúzsku 43 percent žien do 50 rokov opaľovalo na pláži hore bez, dnes je to menej ako 20 percent. Medzi nimi je viac žien starších ako 65 rokov než mladších ako 24 rokov.

Nudizmus dlho zostával populárnym aspoň v Nemecku, aj tu však za posledné štvrťstoročie klesol počet členov nudistickej asociácie o polovicu a pre nezáujem účastníkov musela organizácia úplne zrušiť tohtoročné plánované oslavy 75. výročia založenia.

Dôvody sú podľa Economistu tri. Po prvé, vo veku dokonalých (aj keď digitálne upravených) kriviek na Instagrame sa mladí viac ostýchajú vystavovať svoje telá hodnoteniu ostatných. Po druhé, každý má dnes v ruke telefón s fotoaparátom a riziko, že z vašej súkromnej chvíľky na pláži bude večná fotografia na internete, je oveľa väčšie. Po tretie, s rozmachom turizmu aj do tradične liberálnych krajín a oblastí smeruje stále viac ľudí z kultúr, v ktorých je nahota tabu.

V rovnaký deň sa téme alarmujúco veľkého množstva oblečených ľudí na plážach venovali aj ďalšie ekonomické noviny Wall Street Journal. Podľa nich nudizmus už takmer úplne vymiera aj v Brazílii, ktorá má síce voľnomyšlienkársky imidž, ale v skutočnosti je prekvapujúco konzervatívna. Nudistických pláží zostalo už len zopár a sú poloprázdne, hoci patria k najbezpečnejším; pre nudistov je totiž „ťažké ukryť zbraň alebo ukradnuté veci“.

Smutný obrázok na pláži v Riu dopĺňa strážnik hliadkujúci tak, ako ho Boh stvoril, čiže len so šiltovkou a s vysielačkou, na hranici nudistickej a bežnej pláže, neustále odháňajúci oblečených zvedavcov.

Na druhej strane hranice stojí na hliadke (oblečený) plavčík, ktorý dozerá na obe pláže a zblúdilých nudistov vracia na ich teritórium. Je to ťažká práca, cituje ho Wall Street Journal, vynahrádza mi to len ten výhľad. (The Economist, The Wall Street Journal)

Čo s dotáciami. Blížia sa rokovania o novom európskom rozpočte a Economist má návrh k dvom oblastiam, na ktoré Európska únia míňa zďaleka najviac peňazí: k dotáciám poľnohospodárom a dotáciám na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Návrh konkrétne znie: zoškrtajme obidve, pretože ani v jednej oblasti nedosahujú dotácie to, o čo sa snažia.

Pri agrodotáciách citujú noviny viaceré štúdie, podľa ktorých z nich neprofitujú najviac poľnohospodári, ale vlastníci pôdy. Pôda je jediný vstup v poľnohospodárskej výrobe, ktorého množstvo je konečné, a tak podľa novín funguje jasný vzorec: vždy, keď sa dotácie zvýšia, zvýšia aj vlastníci pôdy cenu za prenájom, aby pohltili z dotácie čo najviac. Poľnohospodári s tým nemajú veľmi čo urobiť.

Pri regionálnych dotáciách je podľa inej štúdie nemeckých vedcov problém v tom, že regióny, ktorým sa pomoc rozdeľuje, sú priveľké. Rozdiely v životnej úrovni v rámci každého regiónu sú preto oveľa vyššie než rozdiely medzi jednotlivými regiónmi.

Regionálne dotácie skutočne pomáhajú, ale ak sa pozrieme na účinok na úrovni konkrétnych domácností, profitujú z nich najbohatšie rodiny v najchudobnejších regiónoch. Dotácie teda ďalej zvyšujú nerovnosti v životnej úrovni v rámci zaostalejších regiónov.

Autori štúdie to vysvetľujú tým, že európske projekty väčšinou smerujú na podporu vysokokvalifikovanej práce a veľkých firiem – teda tých, ktorým sa už predtým v rámci ich regiónu darilo najlepšie. (The Economist)

Ak máte radi sci-fi filmy, budete si chcieť prečítať túto vizuálnu esej alebo pozrieť súhrnné video od Alvina Changa, ktorý pomocou AI analyzoval dej 1600 (!) sci-fi filmov natočených za posledných 80 rokov a zisťoval, ako sa po desaťročiach menili.

Stručne zhrnuté: kedysi sa sci-fi oveľa častejšie odohrávalo v prítomnosti, do ktorej vstúpil nečakaný sci-fi prvok a snažil sa robiť nám zle, no chrabrí hrdinovia ho premohli.

Dej súčasnej sci-fi je oveľa častejšie v budúcnosti, typicky v apokalyptickej budúcnosti, pretože to zlé sa už stalo, urobili sme si to ako ľudstvo sami a veľa sa s tým už vlastne ani nedá urobiť. (Pudding)