Denník N

Čaká Belgicko permanentný výnimočný stav?

Belgicko má slabú centrálnu vládu, inštitúcie nemajú jasné kompetencie, tajné služby a polícia nefungujú dobre. Pokusy o zlepšenie prišli neskoro.

Autor je publicista

Stalo sa to, čoho sme sa obávali, – bola prvá reakcia belgického premiéra Charlesa Michela na sériu bombových teroristických útokov v Bruseli. Už po novembrových teroristických útokoch na Paríž bolo jasné, že Brusel má dôvod na obavy. A naozaj sa dalo očakávať, že skôr či neskôr sa niečo stane.

Od novembra minulého roka bolo po sérii znepokojivých odhalení o tom, že v Bruseli je pomerne rozsiahla džihádistická sieť a že polícia aj tajné služby túto hrozbu hrubo zanedbali, napätie v belgickom hlavnom meste viditeľné voľným okom. Zlé bolo už zistenie, že „parížski“ teroristi v Belgicku pred útokmi nerušene žili, plánovali svoju akciu a tí, ktorí ju prežili, sa sem vracali. Jedného zo strojcov atentátov v Paríži, Salaha Abdeslama, chytili belgickí policajti po štyroch mesiacoch hľadania až pred pár dňami – a to priamo v Bruseli, v „hniezde európskych džihádistov“ Molenbeeku, pár krokov od historického centra mesta.

Nejde o zatúlaných bláznov

Ešte horšie boli nasledujúce odhalenia, že Brusel (a Belgicko všeobecne) bolo pre teroristov, militantných islamistov, dobrovoľníkov v radoch bojovníkov Islamského štátu a iných extrémistov, dlhé roky pomerne bezpečným prístavom, kde mohli nepozorovane komunikovať, pripravovať sa, kupovať zbrane a zaobstarať si falošné doklady. Ľudia z bezpečnostnej komunity a niekoľko investigatívnych novinárov na problém s nezvládnutou bezpečnosťou v krajine upozorňovali dlhší čas, ale až po útokoch vo Francúzsku sa naplno hovorilo a písalo o tom, že problém je oveľa väčší, zanedbanejší a hrozivejší, než si ktokoľvek vedel predstaviť.

Nie že by sa belgické úrady nesnažili niečo s tým robiť. Už po útoku na bruselské židovské múzeum v máji 2014, keď do priestorov múzea v centre mesta vošiel zamaskovaný strelec so samopalom a zastrelil niekoľko jeho návštevníkov, sa pred dôležitými alebo citlivými budovami objavili vojaci v nepriestrelných vestách a so zbraňami v rukách. Po pokuse o útok v rýchlovlaku Thalys v auguste minulého roka pribudli bezpečnostné opatrenia aj vo vlakoch a na staniciach. Už tieto útoky však ukazovali, že toto nie je a nebude len problém niekoľkých zatúlaných bláznov.

V múzeu strieľal istý Mehdi Nemmouche, francúzsky občan, ktorý bol rok predtým v Sýrii ako bojovník Islamského štátu a vrátil sa do Európy. Takých ako on – teda občanov európskych štátov, ktorí odišli bojovať do Sýrie, je niekoľko tisíc, a mnohí z nich sa neskôr zo Sýrie vrátili. Zradikalizovaní, s výcvikom a úlohou zabíjať, čo potvrdzuje účasť presne týchto ľudí na všetkých väčších teroristických útokoch v Európe a blízkom okolí v posledných rokoch.

Z Belgicka už odišlo bojovať za Islamský štát viac ako 440 ľudí, a viac ako stovka sa z bojov v Sýrii zasa vrátila. To sú len tí, o ktorých belgické úrady vedia, ale aj tak je to v pomere k veľkosti krajiny najvyšší podiel zo všetkých európskych štátov. Takže je jasné, že ani keby vyzbrojení vojaci stáli pred každou dôležitou budovou a na každom citlivom mieste, skôr či neskôr príde útok, ktorému zabrániť nedokážu.

Napokon, už dnes, aj v čase týchto konkrétnych útokov, boli aj na letisku, aj v metre zvýšené počty vojakov a policajtov. Nemôžu byť všade, a navyše, aj keby boli, odpáleniu samovražedného atentátnika v dave aj tak spravidla zabrániť nedokážu.

Úrady neurobili nič

Bezpečnostný problém majú v Európe všetci, ale Belgicko je na tom horšie ako ostatní z viacerých dôvodov. V Belgicku je veľká moslimská komunita, ktorej časť sa dlhodobo radikalizovala a úrady s tým (na rozdiel napríklad od Británie, ale aj Francúzska) dlho nič nerobili. Belgické noviny sú plné príbehov zúfalých matiek, ktoré sa bezmocne prizerali, ako sa ich deti postupne premenili na džihádistov (paradoxne, veľa tých príbehov indikuje, že táto radikalizácia nemá nutne veľa spoločného s vyznávaním viery) a úrady, na ktoré sa tieto matky obracali, neurobili nič. Nechali ich deti odísť, nechali ich vrátiť sa, nevšímali si ich.

Okrem toho je v decentralizovanom Belgicku veľmi slabá centrálna vláda, inštitúcie nemajú jasné kompetencie a zodpovednosti, výmena informácií medzi tajnými službami bola žalostná, poriadková polícia bola rozdrobená pod velením jednotlivých municipalít. To sa teraz rýchlo snažia zlepšiť, chcú reformovať tajné služby, polícia už mesiace robí jednu raziu za druhou, ale vybudovať naozaj efektívnu bezpečnostnú komunitu nie je úloha na pár mesiacov.
A osobitným bruselským problémom je aj obrovská koncentrácia inštitúcií – všetky inštitúcie Európskej únie, hlavné sídlo NATO, ambasády, desiatky tisíc ľudí z celej Európy, ktorí pre tieto inštitúcie pracujú. To všetko je pre teroristov prirodzený magnet.

Príde zmena

Teraz má, prirodzene, multikultúrne, tolerantné, liberálne Belgicko veľmi veľký problém. A okrem veľmi dlhodobých riešení s neistým výsledkom sa zdá, že smeruje k niečomu, čo by sa dalo nazvať permanentný výnimočný stav.
Na vojakov so samopalmi na každom druhom rohu si už zvykáme.

No ak sa nestane zázrak, namieste je skôr obava, že pri tom sa to neskončí a výnimočný stav sa bude musieť prejaviť nielen navonok, ale aj v ľudskom správaní – tak ako to už dnes poznajú napríklad v Izraeli. Či to nejako pomôže predísť ďalším hrôzam v podzemí preplneného metra, v odletových halách letísk či v koncertných sálach, to však, žiaľ, nikto nevie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Útoky v Bruseli

Komentáre

Teraz najčítanejšie