Kam až je Robert Fico odhodlaný zájsť?

Je to (ako vždy) o posúvaní hraníc. Predstaviteľného aj nepredstaviteľného. Oboje sme už s týmto premiérom dosiahli. My to komentujeme, on sa dobre baví a ide ďalej.

Zdá sa to už byť strašne dávno, keď boli predčasné (vďaka, bývalá koalícia) voľby, a pritom on vládne len necelý rok. Najprv to vyzeralo, že mu ide „len” o to, aby verbálne šíril hnev a nenávisť, len tak – z pasie. Z dnešného pohľadu to boli zlaté časy.

Potom sme sa nazdávali, že mu ide „len“ o to, aby svojich ľudí zbavil stíhania či väzenia. To bude, zdá sa, čoskoro splnené a nič nenasvedčuje tomu, že by ho to uspokojilo.

Neskôr, už po atentáte, sa s nebývalou zlobou aj na jeho pomery vrhol na pomstu. Pomstu tým, o ktorých sugestívne a zvrátene presviedča svojich oddaných, že to oni sú zaň vinní – médiá, mimovládky, progresívci, liberáli atď.

Dnes sa vyhráža, že predsedu najväčšej opozičnej strany zbaví kresla podpredsedu parlamentu. Nehoráznosť non plus ultra, ale to sme ešte stále, priatelia, v rozmarných časoch letných dovoleniek. Jeseň a (okrem iného) definitívne ovládnutie televízií ešte len prídu.

Čo sa dá ešte od neho očakávať?

V prvom rade je to celé o jeho vôli, jeho moci a jeho osobnej pomste. Niet v koalícii sily, ktorá by nevykonala to, čo on chce, a naopak, urobila, čo on nechce. Najtragickejším dôkazom toho je zrejme meditačno-relaxačne stíšený prezident.

Ak stručne hovoríme o autokracii ako o samovláde jednej osoby, tak túto definíciu už Slovensko s Robertom Ficom de facto napĺňa. To on, samojediný, vypúšťa na javisko a poťahuje nesvojprávnymi marionetkami typu „mačeto-mamutovej“ (človek sa až akosi zdráha napísať ministerky kultúry) Martiny Šimkovičovej či Tomáša Tarabu. SNS má takýchto obscénnych postavičiek v arzenáli ešte dostatok na to, aby prekryli kľúčové dianie v zákulisí, ktorým je zavŕšenie nastolenia karpatského typu samoderžavia.

Čo teda ešte môže z vôle jednej zlovoľnej osoby prísť? Predstavivosť až tak ďaleko nesiaha, ale skúsme to. Je to zatýkanie novinárov? Stíhanie oponentov? Zbavovanie opozičných poslancov imunity a ich stíhanie? Je to zneužitie silových zložiek na razie ako v osadách a potláčanie občianskeho odporu?

Bude toto všetko iba akási „delostrelecká príprava“ na frontálny útok, na vystúpenie Slovenska z EÚ a NATO, ak bude Rus v Užhorode? Blúznivé fantázie? Kiežby!

Spomeňme si, prosím, ako Robert Fico posúva hranice, jedny za druhými. Aby sa prerod na autokraciu nezavŕšil, občiansky odpor (samozrejme, za podmienky dodržiavania zákonov) musí byť úmerný sile demontáže právneho štátu a demokratického zriadenia. Zatiaľ takým nie je. Demonštrácie sú iba v hlavnom meste a rôzne segmenty spoločnosti (s výnimkou umelcov) neprejavujú odhodlanú a vytrvalú solidaritu vzdorovať autokratovi.