Dôsledok trestnej novely koalície: Vyše stovka odsúdených na slobode a ešte nie sme na konci zoznamu

Vládna koalícia nepomohla novelou trestných kódexov len blízkym ľuďom Smeru a Hlasu, ako Peter Kažimír, Peter Žiga, Miroslav Výboh, Tibor Gašpar či Norbert Bödör. Vďaka nej sa za posledných pár dní dostala na slobodu už vyše stovka odsúdených.

K dnešnému dňu bolo v súvislosti s novelou na slobodu prepustených už sedem obvinených z výkonu väzby a 117 odsúdených z výkonu trestu odňatia slobody, potvrdil Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).

A sudcovia avizujú, že nejde o konečné číslo.

K augustu bolo vo väzení 8183 odsúdených. Z toho 7541 mužov a 642 žien.

Novela je účinná dva týždne, za ten čas sa na slobodu dostali prevažne páchatelia drobných krádeží, v mnohých prípadoch niekoľkonásobne trestaní. Ale nájdu sa medzi nimi aj ľudia stíhaní za vydieranie či ublíženie na zdraví.

Pomohlo im skrátenie premlčacích lehôt, prípadne zvýšenie jednotlivých hraníc škody. Základná, od ktorej začína byť skutok trestným činom a nie priestupkom, sa zvýšila z 266 eur až na 700 eur.

Mnohé skutky tak už sú buď premlčané, alebo už nie sú trestnými činmi, a preto musia byť mnohí prepustení z výkonu trestu.

Denník N hovoril v posledných dňoch s viacerými sudcami, vplyv novely bude podľa nich jednoznačný. „Počet krádeží sa zvýši okamžite, do pol roka to bude viditeľné,“ hovorí jeden zo sudcov.

Sudcovia sa s nami rozprávali len pod podmienkou zachovania anonymity. Ich požiadavku sme rešpektovali, a preto neuvádzame ich mená ani presný súd, na ktorom pracujú.

V rozhovoroch potvrdili, že novela v mnohom vniesla do ich práce chaos, i keď sú ustanovenia, ktoré oceňujú. Napríklad to, že budú môcť viac individualizovať trest. Na tom sa zhodnú rovnako, ako aj na tom, že novela je veľmi zle napísaná a cítiť, že sa robila v chvate.

„Už teraz je isté, že vláda bude musieť pripraviť novelu novely a napraviť to,“ komentuje sudca z východného Slovenska.

Novela môže pomôcť aj násilníkom

Sudcovia upozorňujú, že doposiaľ sa novela spomínala len v súvislosti s ekonomickou trestnou činnosťou, teda znižovaním trestov pre zlodejov, podvodníkov či korupčníkov, ale vplyv môže mať aj na skupinu páchateľov násilnej trestnej činnosti.

Jeden z oslovených hovorí napríklad o tom, že bude musieť zastaviť stíhanie muža obžalovaného za ublíženie na zdraví, pretože jeho prípad bude po novom už premlčaný.

Novela síce neznižovala sadzby pri násilných trestných činoch, v tomto konkrétnom prípade hrozil násilníkovi trest do troch rokov, čo znamenalo päťročnú premlčaciu lehotu. Po novom ostanú maximálne tri roky vo väzení, no premlčanie sa skrátilo na tri roky.

A keďže jeho spis „ležal“ viac ako štyri roky na súde bez toho, aby sa v ňom konalo, musí teraz sudca, ktorý spis dostal po svojich predchodcoch, rozhodnúť o zastavení jeho stíhania.

Nemusí ísť o ojedinelý prípad. Na mnohých súdoch sú staré spisy, ktoré sa roky presúvali z kancelárie od jedného sudcu k druhému. Práve pri nich hrozí, že páchatelia nebudú už nikdy potrestaní.

Ministrove čísla nesedia

Aktuálne čísla priamo z väzníc sa nezhodujú s tými, ktoré uplynulý týždeň prezentovalo ministerstvo spravodlivosti vedené Borisom Suskom (Smer). Ministerstvo poslalo médiám tlačovú správu, ktorou reagovalo na informácie, že hrozí prepúšťanie odsúdených, a kritiku, že neposkytuje žiadne údaje.

Tvrdilo, že novela sa dotkne 158 odsúdených a 13 obvinených. Za „horalkové krádeže“ podľa ministerstva prepustia 85 odsúdených.

„To musí byť veľmi nepresný odhad. Určite to bude viac,“ vraví sudca, ktorý pôsobí na jednom z väčších prvostupňových súdov. Len na ich súde to vychádza na zhruba stovku odsúdených.

Ministerstvo spravodlivosti neodpovedá na otázky, či si za zverejnenými číslami stojí a či nemá práve na základe informácií priamo zo súdov iný údaj.

Verejné štatistiky či údaje o vplyve novely chýbajú. A neexistuje ani žiaden jednotný systém, vďaka ktorému by sudcovia vedeli jednoducho vytriediť spisy, ktoré novela zasahuje. Práve ZVJS poskytlo súdom zoznamy odsúdených, v ktorých bolo uvedené, aký súd a na základe akého paragrafu dotyčného odsúdil. Išlo o stovky strán.

Pre sudcov to môže byť pomôcka, avšak úplne sa na zoznamy nespoliehajú. Mnohí stavili na istotu – teda prechádzajú spis po spise.

„V mojom prípade to bolo zhruba sedemsto spisov,“ priznáva sudca jedného z väčších okresných súdov. „Prepáčte, teraz nemôžem. O desať minút začínam rozhodovať o prepustení dvanástich ľudí,“ začal náš telefonát a zavolali sme si napokon neskôr.

Tento sudca si už so spismi poradil, ale priznáva, že začal ešte pred publikovaním nálezu Ústavného súdu. Ten sa v Zbierke zákona objavil 6. augusta a odvtedy je teda vládna novela naplno účinná a súdy ju musia aplikovať.

Niektorí jeho kolegovia čakali, že sa podarí „vygenerovať“ cez elektronický systém odsúdených, ktorých sa má prepúšťanie týkať. „To sa však nedá, to by muselo byť všetko dokonale zapisované, a to sa na súdoch nedeje,“ dodáva sudca.

Mnohí sudcovia ešte dovolenkujú

Práve neexistujúci dobrý elektronický systém sťažil sudcom situáciu a spôsobí niektorým aj stresy. Od publikovania nálezu sa im začala totiž počítať 30-dňová lehota, dokedy musia o prepustení odsúdených rozhodnúť.

Mnohí sudcovia mali dlhodobo naplánované dovolenky. Nikto vopred nevedel, kedy Ústavný súd rozhodne a ani to, kedy bude jeho nález publikovaný. Nie všetci sudcovia sa tak už dostali k spisom.

„Tie jednoduché prípady, ako sú tie horalkové krádeže, to stihneme rozhodnúť. Ale ak pôjde o komplikovanejšie spisy,“ to bude problém, priznáva sudkyňa, ktorá pôsobí na súde na strednom Slovensku. Vysvetľuje, že sú odsúdení, ktorí síce majú opakovanú drobnú krádež, no uznali ich vinnými aj za iné skutky.

Sudkyňa hovorí o spise, ktorý sa týka muža odsúdeného na 12 rokov za drobnú krádež, vlámanie, ale aj znásilnenie a týranie blízkej osoby. Jeho spis musí sudkyňa „otvoriť“ a na verejnom zasadnutí nanovo rozhodnúť o treste.

To prakticky znamená zabezpečiť odsúdenému opäť advokáta a nájsť čas už pomedzi určené termíny pojednávaní.

„Už teraz je isté, že u všetkých nestihneme rozhodnúť načas. A väzni si to medzi sebou hovoria. Už teraz sa začínajú ozývať, prečo sme o niekom rozhodli a o ňom nie,“ hovorí sudkyňa.

Očakáva aj sťažnosti na rozhodovanie súdov. Novela jej pripomína amnestiu, ktorú už na súde dvakrát zažila. Prezident Ivan Gašparovič rozhodol o prepustení väzňov za konkrétne skutky v roku 2004 pri nástupe do prezidentského úradu, ale aj v roku 2013 pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky.

Prvá amnestia sa dotkla 20 ľudí, druhá až 1200. „Vtedy sme sedeli priamo vo väzniciach a rozhodovali od rána do noci o jednotlivých prepusteniach,“ spomína sudkyňa. Amnestia totiž platila hneď a ihneď museli rozhodnúť sudcovia do posledného väzňa, na ktorého sa vzťahovala.

Tí sa nevedeli rozhodnutia dočkať. „Od popoludnia sa začali búriť tí, ktorí sa ešte nedostali na rad. A tak to bude aj teraz. Tí, pri ktorých budeme meškať, sa začnú sťažovať,“ očakáva sudkyňa.

Zrušiť trestný čin nestačí

Diskusia medzi sudcami je najmä o horalkových krádežiach, teda trestanie tých, ktorí v priebehu roka spáchajú drobnú krádež. Zrušenie ustanovenia v pôvodnom návrhu vládnej novely nebolo a pribudlo až po kritike pozmeňujúcim návrhom poslanca Smeru Tibora Gašpara.

„Samozrejme, že nikoho z nás netešilo trestať týchto páchateľov väzením,“ hovorí sudca pôsobiaci na východnom Slovensku. Vysvetľuje, že páchateľ, ktorý odišiel z obchodu s plným košíkom bez zaplatenia, dostal najskôr trest povinnej práce. Bola to prvá šanca na to, aby sa polepšil.

Keď krádež zopakoval, dostal podmienku. „Ani to však mnohých neodradilo a čoskoro sa dostali na súd opäť,“ vraví sudca. Takíto páchatelia pritom už boli stíhaní väzobne. Len táto hrozba väčšinu z nich odradila.

Ďalší sudca však hovorí, že v uplynulých dňoch prepustil na slobodu páchateľa, ktorý bol 34-krát súdne trestaný. Pochybuje, že u tohto páchateľa nastane náprava. „My sme teraz len vyhlásili, že niečo nie je trestný čin, ale tým ľuďom nijako nepomáhame,“ dopĺňa sudcu z východu krajiny jeho kolega.

Obávajú sa, že prepustení budú ďalej kradnúť v obchodoch. Ich skutky však nebudú po novom trestné činy, pretože to by museli ukradnúť tovar nad 700 eur.

Znamená to, že prídu „nakúpiť“ bez zaplatenia v pondelok. Chytia ich, dostanú pokutu, ktorú nezaplatia a budú riešení v priestupkovom konaní. O dva dni sa do obchodu vrátia a „nakúpia znovu“. „Nič ich neodradí,“ upozorňujú sudcovia na základe rozhodovania z vlastnej praxe.

Zbor väzenskej a justičnej stráže všeobecne odpovedá, že s odsúdenými pracuje od momentu, ako sú umiestnení v ústavoch na výkon trestu.

„Účelom výkonu trestu nie je len chrániť spoločnosť pred páchateľmi či zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale aj vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli riadny život,“ reaguje hovorkyňa Anna Bečková Ragasová.

Ide však o dlhodobý proces, ktorého úspech závisí od viacerých faktorov a rizík.

Kto posúdi priestupky?

Sudcov by pritom mohlo tešiť, že sa „zbavia“ horalkových krádeží. „Nám ubudne práce, len otázne je, kto bude tie priestupky riešiť,“ pýtajú sa sudcovia, s ktorými sme sa rozprávali.

Priestupky by totiž mali posudzovať na okresných úradoch. Ani v tomto prípade neexistuje žiadna presná štatistika, odhad, koľko spisov pracovníkom priestupkových oddelení pribudne.

Okresné úrady spadajú pod ministerstvo vnútra, na ktorého čele je Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Hovorca Matej Neumann hovorí, že na navýšenie agendy priestupkov sa ministerstvo začalo pripravovať ihneď po oznámení návrhov zmien v Trestnom zákone. Zároveň potvrdil, že táto agenda si vyžiada navýšenie počtu zamestnancov.

Koľko úradníkov pribudne, hovorca neodpovedá. Za to však ministerstvo informuje, že vypracovalo návrh na zmenu výšky trov konania o priestupkoch zohľadňujúcu infláciu od roku 2005. Ich navýšením by bolo možné vyrovnať časť rozdielov v nákladoch okresných úradov na výkon priestupkovej agendy.

„Ministerstvo vnútra je teda pripravené a počíta s nárastom agendy po novele Trestného zákona,“ tvrdí hovorca, hoci konkrétne nič neuvádza.

Vypustiť tresty pre takzvaných horalkových zlodejov navrhoval už vlani aj exminister spravodlivosti Viliam Karas (KDH). V novele trestných kódexov, o ktorej poslanci už nerokovali, navrhoval zvýšiť hranicu škody na 500 eur.

Karas teraz varuje, že zrazu nebude nikto riešiť krádeže bicyklov či mobilov v hodnote do 700 eur. Premlčacia lehota pri priestupkoch je síce dva roky, ale môže to byť veľmi krátky čas, ak nebude na okresných úradoch dosť úradníkov, ktorí by sa tomu venovali.

„Potrebujeme dať občanom istotu, že majetok a ich zdravie je chránené,“ vyzval Karas ministra Šutaja Eštoka, aby povedal, o koľko navýši počty úradníkov. Exminister tiež pripomína, že novela už splnila svoj účel, keď je zrejmé, že pomohla viacerým ľuďom blízkym Smeru a Hlasu stíhaným v politicky exponovaných kauzách.

„Koalícia sa však už s takou vervou nevenuje ochrane drobných smrteľníkov,“ poznamenal Karas a vyzval vládu, nech sa začne starať o ľudí.