Takmer dokonalý špión. Ako Pavel Rubcov alias Pablo prenikol medzi opozíciu a novinárov a nikto nič netušil

Keď ho poľská prokuratúra oficiálne obvinila zo špionáže, už bol v bezpečí na slobode v Rusku. Dostal sa tam počas veľkej výmeny politických väzňov za ôsmich špiónov, ktorá sa uskutočnila začiatkom augusta.

Na moskovskom letisku ho spolu so zabijakom z Berlína, manželmi ilegálmi či hekerom vítal osobne bývalý agent KGB a súčasný ruský prezident Vladimir Putin.

Zaskočil manželku, kolegov aj novinárske organizácie

Pavel Rubcov alias Pablo Gonzáles bol učebnicovým príkladom ruského špióna s takmer dokonalým krytím rešpektovaného vojnového novinára. Teda až do prvých dní totálnej ruskej vojny proti Ukrajine. Hneď na jej začiatku 28. februára 2022 ho poľské úrady zatkli na hraniciach s Ukrajinou pre podozrenie zo špionáže.

Na verejnosť sa tak na prekvapenie mnohých, vrátane medzinárodných novinárskych organizácií, začal postupne odkrývať príbeh špióna pracujúceho pre ruskú vojenskú rozviedku GRU.

Rubcov počas svojej novinárskej kariéry mapoval vojnové konflikty v Náhornom Karabachu či na Ukrajine. Podarilo sa mu infiltrovať medzi špičky ruskej opozície. Okrem iného sprevádzal dcéru zavraždeného ruského opozičného lídra Borisa Nemcova a veľmi dobre sa poznal aj s ďalšími opozičnými lídrami ako Ilia Jašin či Vladimir Kara-Murza.

Práve za nich ho nakoniec spolu so siedmimi ďalšími ruskými špiónmi na začiatku augusta vymenili.

Vo väzení v Poľsku strávil Rubcov celkom 886 dní, kým mu 1. augusta 2024 v Moskve prišiel osobne podať ruku Putin. Ako si všimol nezávislý portál Meduza, na rozdiel od ostatných špiónov však pri podávaní ruky s ruským autokratom v tričku z Hviezdnych vojen nevyužil chvíľu, aby s ním krátko prehovoril.

Pavel Rubcov sa narodil v Moskve v roku 1982 ako vnuk španielskeho chlapca, ktorého do Sovietskeho zväzu evakuovali ešte počas občianskej vojny. Jeho mama ho však po rozvode s jeho otcom (s ruským vedcom Alexejom Rubcovom) ako 9-ročného vzala do Baskicka, kde mu zmenila meno na Pablo González Yagüe.

Ruské tajné služby však na Pabla, ktorý žil s mamou v Baskicku aj Katalánsku, za tie roky nezabudli.

Pablo s dvojakým – ruským aj španielskym – občianstvom v Španielsku vyštudoval slovanskú filológiu, strategické štúdiá a medzinárodnú bezpečnosť. Neskôr sa uchytil ako novinár vo viacerých španielskych médiách ako La Sexta, Público či Gara. Bol natoľko známy, že sa zaňho počas jeho dlhej väzby v Poľsku postavili viaceré novinárske a ľudskoprávne organizácie.

Podľa šéfky Reportérov bez hraníc Jeanne Cavilllierovej ho nikdy nepovažovali za „svojvoľne zadržaného“, ale na druhej strane bolo na štandardy EÚ nezvyčajné držať ho vo väzení dva roky bez súdu.

Nebezpečný špión na samotke

V poľskej väznici Radom, asi sto kilometrov od Varšavy, bol v prísnom režime ako nebezpečný väzeň na samotke.

Ako napísal francúzsky denník Le Monde, podľa jeho rodiny mohol vychádzať zo svojej cely iba na hodinu denne. A celý čas vo vyšetrovacej väzbe trval na svojej verzii, že je novinár, ktorý išiel písať na hranice o utečeneckej kríze.

Tú vyprovokoval v spolupráci s ruským režimom bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko.

Verzia poľskej kontrarozviedky sa však nakoniec potvrdila. Podľa profilu, ktorý o ňom nedávno napísala ruská Meduza, bol z prepustených ruských špiónov Pavel Rubcov alias Pablo Gonzáles zrejme tým najtalentovanejším. A to, že je len novinár, mimochodom tvrdil aj vo svojom prvom rozhovore po prepustení do Ruska.

Takéto rodiny ako jeho sú podľa expertky na ruskú špionáž Irinu Borogan vždy v zornom poli sovietskej a ruskej spravodajskej služby a vždy sa o ne vedeli dobre postarať. „Pretože na základe svojho pôvodu hovoria jazykmi a majú príbuzných v zahraničí, a preto sú výborní na nábor,“ citovala ju Meduza.

Pri svojom krytí sa tak Pablo – Pavel nemusel učiť cudzí jazyk a spoznávať baskickú či katalánsku kuchyňu. Jednoducho ju veľmi dobre poznal z vlastných autentických skúseností.

Hoci je Borogan spolu s partnerom Andrejom Soldatovom známa ako dlhoročná expertka na tajné služby, ani jeden z nich nemal tušenie, že Rubcov by mohol byť v skutočnosti špiónom. Obaja ho pritom poznali osobne.

Okamžite si získal dôveru

„Aby som bol úprimná, okamžite si získal moju dôveru, pretože ako vojnový reportér sa správal úplne prirodzene,“ povedala Borogan pre Meduzu.

Spravodajské služby na to majú slovo legenda. V ich hantírke, ako vysvetľujú Nastojaščeje Vremja, ide o fiktívny životopis spravodajského dôstojníka, v ktorej sú lži maskované pravdivými faktami. A to tak šikovne, že ani tí najbližší netušia o jeho pravej identite.

„Život Pavla Rubcova bol sám osebe legendou. Ktorý špión sa môže pochváliť účinkovaním vo videu svetoznámej americko-arménskej kapely System Of A Down? Video Protect The Land si na YouTube pozrelo takmer dvadsať miliónov ľudí,“ píše ruskojazyčný portál o jeho pôsobení v Náhornom Karabachu.

V oblasti, o ktorú zviedli vojnu Azerbajdžan s Arménskom, ktoré ju nakoniec prehralo, a to bez akejkoľvek pomoci ruského spojenca, pomáhal Pavel Rubcov zachrániť život zraneného francúzskeho novinára počas evakuácie.

Od detstva mal dve mená, ale ako píše ruský server, neskôr to začal tajiť. „V roku 2003, keď mal 21 rokov, dostal Pablo ruský pas na meno Pavel Rubcov,“ uvádza ruský Meduza. Medzi opozičnými kruhmi sa podľa serveru vždy predstavoval ako španielsky novinár.

Aby to vyzeralo dôveryhodne, dokonca tvrdil, že nevedel, ako získať ruské pracovné víza. Pôsobil tak dôveryhodne, že po jeho zatknutí boli o jeho nevine presvedčení nielen jeho španielski kolegovia, ale aj matka jeho troch detí. Podporili ho také organizácie ako Amnesty International či Reportéri bez hraníc.

Ako politológ – špecialista na východnú Európu sa presadil nielen v španielskych kruhoch, ale dokonca s ním začal spolupracovať aj think-tank Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR). Ako pripomína Meduza, jeho členmi sú aj niekoľkí bývalí prezidenti a premiéri krajín NATO.

Koniec špióna v Poľsku

V roku 2018 sa podľa Meduzy presťahoval do Varšavy, kde si popri manželstve našiel známosť – novinárku ešte z pôsobenia v Karabachu. O svojej milenke „Magde“ dokonca spísal podľa Meduzy svojim nadriadeným správu.

„Používanie žien je štandardnou taktikou ilegálnych ruských spravodajských dôstojníkov; používalo sa to už v 30. a 40. rokoch 20. storočia,“ povedala pre ruský portál Borogan. Osamelý muž podľa nej vždy vzbudzuje podozrenie, kým v spojení s miestnou ženou to ide vždy ľahšie.

Ako napísal investigatívny portál VSquare, keď ho Poliaci zatkli, zatkli aj jeho partnerku a novinárku (nazvali ju ako Natali K.) na voľnej nohe. Neskôr ju však prepustili a vrátila sa potichu na frontovú líniu.

Gonzálesove správy podľa Meduzy zvyčajne pozostávali z troch častí: opisoval uskutočnené kontakty, finančné náklady a nakoniec plány do budúcnosti. Svojim „handlerom” z GRU sa snažil zapáčiť podrobnými údajmi záujmových osôb nielen s ich telefónnymi číslami a opismi ich rodinných príslušníkov, ale napríklad aj tým, aké víno od neho dostali.

Podľa Soldatova bol zabijak z Berlína Vadim Krasikov iba vykonávateľom vraždy – Rubcov bol podľa neho skutočný špión, ktorému sa podarilo infiltrovať do opozície a práve to je podľa neho najviac znepokojivé.

Pohodový človek, s ktorým sa dobre popíjalo

Po ruskej opozícii sa začal intenzívne venovať cestovaniu po zamrznutých konfliktoch na miesta, ako sú Náhorný Karabach, Donbas či Podnestersko. Až sa niektorí jeho známi podľa Meduzy čudovali, odkiaľ majú baskické noviny Gara toľko peňazí na jeho služobné cesty do horúcich miest.

V Náhornom Karbachu padol s novinárom Echa Moskvy pod nebezpečnú paľbu.

Takto naňho spomínal novinár Ilia Azar z Novej gazety. „Skrížili sme sa na takých miestach, že, aby som bol úprimný, nikdy som si ani nepomyslel, že by mohol byť zamestnancom GRU,“ citovali svojho kolegu v Novej gazete.

„Keď prídete v noci za prilietajúcich striel zhora do hotela v Stepanakerte a popíjate whisky s bláznivými kolegami v nepriestrelných vestách v slabo osvetlenom hoteli, akosi vám nenapadne: „Nie si občas smutný človek? Pablo?“

Na Pabla si zaspomínal pre Novaju gazetu ako na pohodového a spoľahlivého kolegu, „s ktorým je príjemné vymieňať si príbehy a popíjať“. Keď ho zatkli Azar, podľa vlastných slov zvažoval, že ho pôjde podporiť na demonštráciu. Nezdalo sa mu, že by mohol byť špiónom.

Kolegovia ho však odradili a nakoniec posledné pochybnosti, ako dodal pre Novaju gazetu, zmizli.

Občiansky aktivista Pavel Elizarov pre ruské nezávislé noviny povedal, že Gonzálesa rovnako nikdy nepodozrieval. Aj tak s ním však preťal všetky kontakty. Správanie Španiela sa podľa neho náhle zmenilo. Napríklad začal byť homofóbny, nenávidel migrantov a začal prejavovať prokremeľské názory. Obhajoval anexiu Krymu aj vtrhnutie na ukrajinský Donbas.

Keď sa schyľovalo k ruskej invázii, vo februári 2022 ho takmer zatkla ukrajinská tajná služba SBU a musel opustiť krajinu, pretože ho „brali za špióna”. V hoteli v poľskom Przemyśli ho nakoniec zadržali v hoteli Poliaci.

Ako dodáva Meduza, stihol ešte zavolať manželke a požiadal ju, aby sa obrátila na právnika. Zhodou okolností toho istého, ktorý zastupoval bývalého katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta. Vodcu katalánskych separatistov v Španielsku, ktorého doma obvinili zo vzbury. Rola Kremľa, ako dodáva Meduza, pritom v celej snahe odtrhnutia sa Katalánska od španielskej monarchie, nie je dodnes úplne jasná.

Podľa zdrojov Novej gazety, ktoré sú oboznámené s vyšetrovaním, Gonzáles vo svojich správach podrobne opisoval Nemcovovej aktivity aj jej priateľov, ako aj študentov letnej školy žurnalistiky, ktorú organizovala jej nadácia.

V jeho prístrojoch podľa ruských novín našli dokonca listy zavraždeného Borisa Nemcova. Údajne ich skopíroval z notebooku jeho dcéry.

Jeho známy pre Meduzu povedali, že ako fanúšik Hviezdnych vojen „uprednostňoval temnú stranu sily“ – a dokonca si dal vytetovať Dartha Vadera. Dodnes zostáva záhadou, kedy ho GRU naverbovala.