Denník NOdvolávanie ministrov koalícia odignorovala, pre protesty už Smer chystá ďalší lex atentát

27Komentáre
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Národná rada v utorok nerokovala o odvolávaní ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (za SNS) a ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer). Do parlamentu neprišiel dostatočný počet poslancov, chýbali zástupcovia Smeru a SNS, ktorí už dopredu avizovali, že na odvolávaní ministrov Ficovej vlády sa nebudú zúčastňovať.

V parlamente bolo niekoľko poslancov Hlasu, ktorí sa však neprezentovali ako prítomní, a tak nepomohli opozícii otvoriť mimoriadne schôdze.

„Oddychujú, nepracujú. A bránia tak tomu, aby sme mohli v parlamente prerokovať zlyhania ich nominantov,“ reagoval na to predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Upozornil, že na svoje odvolávanie neprišla do parlamentu ani ministerka kultúry Šimkovičová.

V parlamente však chýbalo aj desať poslancov opozície.

„Pokiaľ máme väčšinu, ktorú sme získali demokratickými voľbami, budeme rozhodovať o tom, že budeme na túto tému diskutovať v termíne, keď nám to bude vyhovovať. Dnes by to nebol celkom rovný súboj,“ zhodnotil odloženie schôdzí podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar.

Otvorenie mimoriadnych schôdzí odložil parlament na stredu. Ak Národná rada opätovne nebude uznášaniaschopná, odvolávanie ministrov sa odsunie na september.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Foto N – Tomáš Benedikovič

Susko: Dôvody opozície sú zúfalé

Na rozdiel od Šimkovičovej prišiel v utorok do parlamentu minister spravodlivosti Susko, ktorý pred novinármi obhajoval svoje kroky. Opozícia žiada jeho koniec vo funkcii aj pre dovolanie v prípade právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorého vďaka Suskovmu zásahu prepustili z väzenia.

Susko dôvody opozície odmieta, tvrdí, že sú na „úrovni zúfalstva“.

„Týmto dovolaním som nijakým spôsobom nezmenil rozhodnutie o vine a treste, a teda som nijakým spôsobom nezasiahol do právoplatnosti rozhodnutia súdov,“ povedal Susko a takisto odmietol kritiku, že pre schválenú novelu Trestného zákona evidujú obchodné reťazce nárast krádeží tovaru.

Obchodný reťazec Billa Slovensko pre médiá uviedol, že počet krádeží drahšieho a zaujímavejšieho tovaru úmerne stúpol so zmenou Trestného zákona.

„To, čo tvrdia reťazce, nie je pravda,“ reagoval podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar.

Opoziční politici tvrdia, že im o náraste krádeží nerozprávajú len obchodné reťazce, ale aj starostovia v regiónoch. „Hovoria nám, že ľudia sa neštítia kradnúť ani priamo pred nimi, neštítia sa ani opakovane kradnúť,“ povedala predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová, ktorá je v poslaneckom klube hnutia Slovensko.

Vďaka novele Trestného zákona sa navyše za posledných pár dní dostalo na slobodu už vyše sto odsúdených. Pomohlo im skrátenie premlčacích lehôt, prípadne zvýšenie jednotlivých hraníc škody.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pripravujú lex atentát II

Koalícia už medzičasom začala pracovať na ďalších opatreniach lex atentát II, ktorými chce reagovať na bezpečnostnú situáciu po atentáte na Roberta Fica. Pri prvom balíčku opatrení schválila koalícia zákaz zhromaždení pred domami politikov, posilnenie ochrany politikov aj doživotnú rentu pre premiéra Fica.

Tibor Gašpar povedal, že sa chcú zaoberať správaním sa ľudí na protestoch, keďže koaliční politici kritizujú, že demonštranti skandujú heslá ako „Fico do basy“. Na poslednom opozičnom proteste dav skandoval „Do basy!“ v súvislosti s prepustením odsúdeného špeciálneho prokurátora Kováčika na slobodu. Denník N vie o jednom prípade, keď skupina ľudí použila tento pokrik aj s menom premiéra Fica.

O čom je lex atentát I:

  • ochrankár a šofér v jednej osobe so služobným autom a doživotná renta nielen pre exprezidentov, ale aj pre predsedu parlamentu a premiéra, ak v úrade strávia viac ako dve volebné obdobia (zatiaľ sa to týka len Roberta Fica);
  • zvýšená ochrana lídrov parlamentnej opozície;
  • lepšia ochrana ústavných činiteľov a ich obydlí;
  • zákaz protestov pred domami politikov či iných ľudí v súvislosti s výkonom ich povolania;
  • zákaz protestov v tesnej blízkosti parlamentu a úradu vlády;
  • možnosť zakázať protichodné podujatia, ktoré sú ohlásené na rovnaké miesto a čas;
  • možnosť zakázať podujatie v prípade možného porušenia práva na súkromie a práva na pokojné užívanie obydlia, okrem miest, kde sa zvyčajne podujatia konajú;
  • obce nedostanú pokutu, pokiaľ na podujatí príde k incidentom;
  • koalícia upustila od návrhu, že nezaplatenie pokuty za priestupok bude trestný čin.

„Štát musí zareagovať tak, aby to bolo v súlade so všetkými demokratickými princípmi, možnosťou vyjadrovať svoj názor, ale nie bezhranične, jednoducho výzvy na násilie, nenávisť, ktoré agresívne idú, a častokrát aj z titulkov niektorých mienkotvorných médií, to sa musí skončiť,“ povedal Gašpar.

Detaily o tom, čo všetko by malo byť v ďalšom balíku lex atentát, zatiaľ politici Smeru neprezradili.

Opozičné strany si nevedia predstaviť, ako by chcela koalícia obmedziť slobodu slova na protestoch. Poslankyňa SaS Mária Kolíková sa obáva, že policajné zložky budú môcť zasahovať do priebehu zhromaždení „spôsobom, ktorý bude za hranicou“.

„Neviem si predstaviť, ako by sa to dalo urobiť tak, aby sme demokraciu chránili,“ dodala Kolíková.

Progresívne Slovensko pripomenulo vládnemu Smeru, že ak by takýto zákon platil pred rokmi, tak by Smer nemohol nikdy zorganizovať žiadny protest, keďže na ich protestoch padali vulgarizmy.

Predseda SNS Andrej Danko popoludní na tlačovej konferencii povedal, že navrhne na koaličnej rade, aby vládne strany urobili vlastnú demonštráciu, čím chcú ukázať opozícii a verejnosti, že aj oni majú svoju podporu. Zhromaždenie by podľa Danka mohlo byť na jeseň.

Odvolávanie podpredsedu Šimečku

Koaliční poslanci síce neprišli na odvolávanie ministrov Ficovej vlády, no plánujú aj vlastnú schôdzu, na ktorej chcú odvolávať podpredsedu parlamentu Michala Šimečku.

Premiér Fico ešte minulý týždeň povedal, že odporučí koaličným poslancom, aby podali takýto návrh. Premiér spája lídra PS s Nadáciou Milana Šimečku a rovnako ako ministerka kultúry Šimkovičová tvrdí, že opozičný politik má finančný záujem na dotovaní nadácie.

Nadácia Milana Šimečku, Fond na podporu umenia aj predseda PS už vysvetlili, že politik s nadáciou nemá nič spoločné okrem toho, že je pomenovaná po jeho starom otcovi. Koaliční politici nepredložili žiadne dôkazy o tom, že by predseda PS a nadácia boli finančne prepojení.

Podpisy na odvolanie Šimečku z funkcie zatiaľ koalícia do parlamentu nepredložila, očakáva sa, že o možnom odvolaní sa bude podobne ako v prípade Šimkovičovej a Suska rozhodovať v septembri.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Foto N – Tomáš Benedikovič

„Najbližšie dni a týždne ukážu, kedy bude návrh podaný a ako bude zdôvodnený, lebo myslím, že tých dôvodov je viac,“ poznamenal Tibor Gašpar zo Smeru.

Predseda SNS Andrej Danko popoludní avizoval, že jeho strana podpisy na odvolanie Šimečku vyzbiera a odovzdá ich Smeru. „Sme presvedčení, že pán Šimečka ako podpredseda parlamentu spolu so svojím tímom naťahovali čas pri schôdzi o Fonde na podporu umenia,“ povedal Danko a ako ďalší dôvod aj spomínal nadáciu pomenovanú po jeho starom otcovi.

Šimečku však okrem poslancov PS podporili aj ďalšie opozičné strany. KDH pripomenulo, že PS ako najsilnejšia opozičná strana má podľa výsledku volieb nárok na miesto podpredsedu parlamentu.

Predseda SaS Branislav Gröhling povedal, že ak koalícia odvolá Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady, navrhne opozičným kolegom, aby opoziční poslanci opustili všetky pozície predsedov aj podpredsedov výborov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].