Veronika Prušová
David Lindtner sa nedávno dočkal ospravedlnenia od vlády za nezákonnú väzbu a teraz má aj veľkú šancu, že jeho prípad pôjde do stratena a verejnosť sa nedozvie, ako to bolo s jeho obvineniami, že bol súčasťou korupčných vzťahov na bratislavských súdoch.
Bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III a súčasný poradca premiéra Roberta Fica (Smer) aj ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) bol prvým sudcom z korupčných káuz Búrka aj Víchrica, ktorého obžaloval prokurátor Ján Hrivnák. Bolo to začiatkom letných prázdnin pred dvomi rokmi.
Teraz sudca Špecializovaného trestného súdu Roman Púchovský obžalobu na Lindtnera odmietol a vrátil späť do prípravného konania, upozornila televízia TA3. Prokurátor proti tomu podal sťažnosť, a tak bude rozhodovať Najvyšší súd.
Premiérov poradca, ktorý spolupracoval aj na príprave novely trestných kódexov, je teda stále podozrivý z korupcie aj zasahovania do nezávislosti súdu, za čo mu hrozí najviac osemročné väzenie.
Ak však Najvyšší súd rozhodnutie sudcu Púchovského potvrdí, Lindtnerov prípad môže dostať iný vyšetrovateľ aj prokurátor a jedna z možností potom je, že sa stíhanie vplyvného advokáta zastaví. Vládna koalícia medzičasom presadila zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a od septembra má zaniknúť aj Národná kriminálna agentúra v súčasnej podobe.
Na novele, ktorá špeciálnu prokuratúru zrušila, Lindtner priamo spolupracoval. Minister spravodlivosti to za možný konflikt záujmov nepovažoval.
Keď v júni Denník N oslovil Lindtnera, ten odkázal, že si neželá, aby sme ho kontaktovali. „So zločinnými mediálnymi štruktúrami, ktoré slovenskú spoločnosť rozkladajú ako stredoveký Mor, medzi ktoré, samozrejme, ako vlajkovú loď dezinformačnej štvavej propagandy zaraďujem aj Denník N, nekomunikujem. Žiadam Vás, aby ste ma už nekontaktovali a nezaťažovali tak môj duchovný priestor vaším frustráciou naplneným emočným odpadom,“ napísal.
Jeho rozhodnutie sme rešpektovali, a preto sme ho neoslovili so žiadosťou o reakciu na odmietnutie obžaloby.
Vypovedali proti nemu Sklenka aj Repáková
Lindtnera zadržala NAKA v marci 2020 v rámci korupčnej kauzy Búrka, po ktorej bolo obvinených trinásť bratislavských sudcov. Vtedy neskončil vo väzbe, no na jeseň 2020 po akcii Víchrica už Ústavný súd s väzobným stíhaním Lindtnera súhlasil. Vo väzbe bol do mája 2021.
Bývalého predsedu súdu stíhali pre podozrenia, že zasahoval do nezávislosti súdu, a zároveň z dvoch skutkov nepriamej korupcie. Vypovedali proti nemu dvaja kľúčoví svedkovia, jeho bývalí kolegovia Vladimír Sklenka aj Miriam Repáková.
Tí vypovedali o kauze Carlton, teda o spore medzi bývalými obchodnými partnermi: Erikom Mikurčíkom na jednej strane a spolumajiteľmi Esetu Marošom Grundom a zosnulým Rudolfom Hrubým (obaja boli ako akcionári pri vzniku Denníka N) na strane druhej.
Mikurčíkovi sa najskôr, a to aj za pomoci súdu, podarilo Hrubého a Grunda odstaviť od vplyvu v spoločnosti ovládajúcej hotel, za čo je dnes obžalovaný. Sporu sa týkali viaceré podania, o ktorých rozhodoval Okresný súd Bratislava I. Bolo to v roku 2017, keď sa Sklenkovi v tejto súvislosti ozval Lindtner. Bývalý sudca Sklenka vypovedal, že jeho vtedajší kolega sa prihováral za developera Mikurčíka.
Zároveň mu podľa Sklenkovej výpovede za takéto „pôsobenie“ na zákonných sudcov a sudkyne prisľúbil aj neurčitú odmenu. Lindtner hovoril podľa bývalého sudcu všeobecne o tom, že „sa vedia dobre a veľmi veľkoryso odmeniť“. Bývalý predseda súdu konkrétnu sumu nepovedal, všeobecne sa však vyslovil, že „je tam dostatok peňazí“.
V súvislosti s Carltonom sa Lindtner ozval aj sudkyni Repákovej, ktorá začínala práve na súde Bratislava III, kde on bol predsedom. „Som mu povedala, že tomu návrhu nie je možné vyhovieť, a myslím, že som mu povedala niečo v tom zmysle, že v prospech akého blázna to chce,“ hovorila Repáková vyšetrovateľovi.
Krátko po tomto jej vyjadrení pred Lindtnerom bol návrh, o ktorom mala rozhodovať, vzatý späť.
Aj ďalšia kauza, pre ktorú podal prokurátor obžalobu na Lindtnera, súvisí s výpoveďou Sklenku. Ten tvrdí, že mu Lindtner povedal, že ak vybaví spory týkajúce sa Železníc Slovenskej republiky, tak bude spokojný. „Že tam bude veľmi pekná odmena,“ vypovedal Sklenka.
Okresný súd Bratislava I mal vydať platobné rozkazy voči štátnym železniciam vo výške takmer 19 miliónov eur, hoci pôvodne sa hovorilo o zhruba 40 miliónoch eur. Dokazovaním však došlo k tejto zmene.
„Hovoril mi, že je to také postrašenie, naťahovanie sa,“ dodal Sklenka. Plán bol taký, že ak súd vydá platobné rozkazy, železnice podajú odpor, strany sporu sa budú naťahovať, ale nakoniec sa dohodnú.
Sudca spochybnil obžalobu
Svedectvá Sklenku aj Repákovej dva roky po podaní obžaloby spochybnil sudca Púchovský. Skonštatoval „závažné procesné chyby,“ obžaloba bola podľa neho podaná predčasne.
Prokurátorovi a vyšetrovateľom vyčíta, že Sklenka ani Repáková neboli pred výsluchom ako bývalí sudcovia zbavení mlčanlivosti. Podľa Púchovského ide o chybu, ktorá sa nedá napraviť pred súdom. V rozhodnutí tiež píše „že skutky opísané v obvinení a obžalobe nie sú totožné“, čo označil za vážny nedostatok.
Zároveň pripomína, že obžaloba na rozdiel od uznesenia o obvinení musí obsahovať „vyšší stupeň podozrenia, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa skutočne stal, má znaky konkrétneho trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že ho spáchal obvinený“. A to sa podľa sudcu nestalo.
Púchovskému chýba upresnenie, ako konkrétne Lindtner zasahoval do rozhodovania sudkyne Repákovej. Prokurátorovi Hrivnákovi vytkol, že sa nedostatočne vyrovnal s obhajobou obvineného.
V rozhodnutí spomína, že Lindtner predložil návrhy na doplnenie dokazovania, no vyšetrovateľ to odmietol s odôvodnením, že vyšetrovanie predpokladá ukončenie prípravného konania s návrhom na podanie obžaloby. Prokurátor tento postup odobril a teraz ho sudca spochybnil.
Rozhodnutie po dvoch rokoch?
Prečo sa tak stalo až dva roky po podaní obžaloby? Predovšetkým preto, že Lindtner dva roky viedol so súdmi „námietkovú“ vojnu.
Pôvodne totiž mala o obžalobe rozhodovať sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská. Lindtner ju krátko po podaní obžaloby namietal. Dôvodom boli jej vyjadrenia v mailovej komunikácii členov Celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska.
Diskusia prebehla krátko po akcii Búrka. Záleská napísala, že združenie musí vyzvať každého, kto sa „špinavo spreneveril sudcovskému poslaniu, aby išiel do čerta z justície preč. Sám. Hneď“.
„Nech ukážeme, aký priepastný rozdiel je medzi sviňami, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a dlhé roky ju systematicky krivili, a tými ostatnými, ktorí vyhrali poctivo výberové konanie a vážia si talár a všetko, čo to povolanie predstavuje a má predstavovať,“ napísala kolegom.
Vlani v lete Najvyšší súd najskôr Lindtnerovi nevyhovel a sudkyňu z rozhodovania nevylúčil. Nikoho konkrétne nemenovala a vyjadrovala sa všeobecne.
No následne ju obžalovaný namietol opäť a tento rok v apríli ju už Najvyšší súd vylúčil. Jej vyjadrenia po Búrke totiž senát Petra Kaňu spojil s jej rozhovorom pre Denník N, ktorý poskytla v apríli 2020. Spomenula v ňom, že vo výberovom konaní na sudkyňu uspela až na siedmy pokus, pritom medzi tými, ktorí uspeli v konaniach, keď ona neuspela, menovala aj Lindtnera.
„Nepamätám si mená všetkých, čo uspeli, pamätám si napríklad, že v jednom výberovom konaní bol úspešný David Lindtner,“ odpovedala Záleská.
Ako informoval denník SME, Najvyšší súd to označil za výroky, ktoré sú významné pri hodnotení otázky zaujatosti, keďže naznačujú Záleskej negatívne vnímanie Lindtnera, ktoré navyše prezentovala aj verejne. „Sudkyňa sa týmito svojimi vyjadreniami vystavila do pozície podozrenia, že by nemusela v posudzovanej trestnej veci konať nestranne a nezaujato,“ napísal Kaňov senát do uznesenia o vylúčení sudkyne.
A tak sa k rozhodovaniu dostal sudca Púchovský. Ten je známy napríklad tým, že nechcel rozhodovať o oligarchovi Miroslavovi Výbohovi, lebo sa 25 rokov poznajú. Obaja si tykajú a kedysi sa stretávali na spoločenských akciách.
Púchovský bol v minulosti aj podpredsedom Špecializovaného trestného súdu a v roku 2020 istý čas súd aj viedol, keď mu chýbal predseda. Do roku 2020 bol jedným zo štyroch sudcov súdu, ktorí rozhodovali o väzbe obvinených.
Po zadržaní bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského koncom roka 2020 vyšlo najavo, že ho obvinení spomínali ako istú „poistku“. Vo výpovedi to povedal bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby František Böhm, ktorý spolupracoval s takáčovcami.
Hovoril o tom, ako ho Lučanský v septembri 2020 odhováral od návratu z Chorvátska na Slovensko. Bolo to po zadržaní bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa, ktorý začal vypovedať o korupcii v polícii. Lučanský údajne Böhmovi povedal, že „ak sa chce vrátiť, tak nech príde teraz, lebo službu na Špecializovanom trestnom súde má Roman Púchovský, ktorý je jeho kamarát, a skúsi uňho vybaviť, aby nešiel do väzby“, napísali v decembri 2020 topky.sk.
Ministerstvo sa mu ospravedlnilo
Sudca Púchovský rozhodol o odmietnutí obžaloby zhruba tri týždne po tom, ako sa Lindtnerovi ospravedlnilo ministerstvo spravodlivosti za väzbu. Strávil v nej 205 dní.
O tom, že rozhodnutie Najvyššieho súdu o väzbe zasiahlo do práv obvineného, rozhodol Ústavný súd už v apríli 2022. No o ospravedlnenie žiadal Lindtner až začiatkom tohto roka. V čase, keď sa stal poradcom ministra aj premiéra, s ktorými často vystupuje na tlačových besedách.
Ústavný súd spochybnil, či o Lindtnerovi rozhodoval nezaujatý senát. Otázka možnej zaujatosti totiž nebola dostatočne posúdená.
Pôvodné zloženie senátu sa počas pandémie narýchlo menilo, dve členky museli vtedy nahradiť. A o týchto zmenách obvinený vopred nevedel, pričom jeden zo sudcov, ktorí o ňom rozhodli, bol voči nemu zaujatý. O tom sa však nikdy nerozhodlo.
Okrem Lindtnera pritom rozhodol Najvyšší súd na jeseň 2020 aj o väzbe pre spoluobvinenú Jarmilu Urbancovú a Zoroslava Kollára. Ten však s ústavnou sťažnosťou neuspel.
Rozhodnutie, ktoré spochybnil Ústavný súd, pritom nebolo jediné týkajúce sa Lindtnerovej väzby. Ten sa totiž opakovane pokúšal dostať na slobodu, no iné dva senáty Najvyššieho súdu jeho žiadosti o prepustenie vždy zamietli. A tieto rozhodnutia nikto nespochybnil.
O týchto ďalších rozhodnutiach však v texte ospravedlnenia ministerstva spravodlivosti nie je zmienka.
Za nezákonnú väzbu žiadal Lindtner aj odškodnenie 29-tisíc eur, ale vopred avizoval, že tohto nároku sa vzdá, ak sa mu ministerstvo ospravedlní. To v polovici júla skonštatovalo, že sa mu za zásah do základného práva na osobnú slobodu ospravedlňuje. Rozhodnutie o ospravedlnení podpísala štátna tajomníčka ministerstva Katarína Roskoványi.
O výpovede svedkov sa zaujímal priamo na súde
Lidnter od začiatku obvinenia odmieta a spochybňoval aj svedkyňu Repákovú či bývalého sudcu Sklenku. Kočnerova Threema odhalila, že tento bývalý podpredseda Okresného súdu Bratislava I a niekdajší ochrankár exministra spravodlivosti Štefana Harabina si s Marianom Kočnerom vymenil tisíce správ.
S Kočnerom si však písal aj Lindtner. Práve po odhalení tejto komunikácie sa vzdal funkcie predsedu súdu. Následne požiadal o prerušenie výkonu funkcie sudcu a stal sa advokátom.
Sklenka hovoril vyšetrovateľom o tom, ako sa na požiadanie Kočnera snažil ovplyvniť rozhodnutia súdu. Nebol to však len Kočner, kto ho o tieto služby žiadal. Sklenka vypovedal aj o bývalom krajskom sudcovi Richardovi Molnárovi, ktorý sa pokúšal vybavovať rozhodnutia pre podnikateľa Zoroslava Kollára.
Kollár aj Molnár sú už obžalovaní. Sklenka, ale aj Repáková v ich kauze už vypovedali na súde. A na ich svedectvo sa prišiel pozrieť aj premiérov poradca Lindtner. V oboch prípadoch spôsobil rozruch.
„Dôvod, prečo som sem prišiel, je ten, aby som si pozrel, akým spôsobom naďalej prebieha nezákonný procesný postup niektorých sudcov Špecializovaného trestného súdu,“ vysvetľoval svoju účasť na súde Lindtner.
Počas pojednávania spochybňoval, či môže mať svedkyňa Repáková tvár prekrytú rúškom. Označoval to za nezákonný postup. Sám pritom v súdnej sieni počas pojednávania fotografoval, čo nie je dovolené. A keď ho s tým novinári konfrontovali, tak to najskôr popieral.
Pri výpovedi Sklenku v jednom momente zase vykríkol. Sudca ho musel upozorniť, že ak tak urobí ešte raz, nechá ho vyviesť zo súdnej siene.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
