Svetový newsfilter: Tri mýty o Putinovom Rusku, ktoré zbúrala ukrajinská ofenzíva v Kursku

Dobrý deň,

ruské vojská aj tento týždeň výrazne postúpili v Doneckej oblasti. Ukrajinskí analytici varujú, že sa rýchlo približujú ku kľúčovému Pokrovsku, z ktorého by sa už čoskoro mohlo stať prifrontové mesto. Ukrajinské úrady odtiaľ urýchlene evakuujú civilistov.

Väčšiu pozornosť ako kritická situácia na Donbase však naďalej púta vpád do Kurskej oblasti. Ukrajinci za dva týždne dobyli najmenej 1000 štvorcových kilometrov ruského územia, hoci v posledných dňoch sa ich postup výrazne spomalil.

Prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že chcú v Kursku vytvoriť nárazníkovú zónu, ale presné ciele ofenzívy naďalej nie sú známe. Ako však vo svojej analýze píše portál Foreign Policy, ukrajinská invázia už teraz zbúrala tri mýty o režime Vladimira Putina.

Prvý mýtus: Z Moskvy roky zaznievalo, že Ukrajinci existenčne ohrozujú Rusko. Lenže keď začiatkom augusta vnikli do dedín v Kurskej oblasti, reakcia miestnych tomu nijako nenasvedčovala. Nielenže sa nikto nepostavil na odpor, ale stovky ruských vojakov sa rovno nechali zajať.

V Rusku nespustili žiadnu novú vlnu mobilizácie a od vplyvných politikov nebolo počuť výzvy, aby sa celá krajina zjednotila za Kursk. Putinov hovorca Dmitrij Peskov sa dokonca ani len neunúval vrátiť z dovolenky.

Aj z vystúpení prokremeľských propagandistov vyplýva, že v skutočnosti nikto neverí, že Ukrajina chce zničiť Rusko. Namiesto toho ukrajinskú ofenzívu správne vnímajú ako súčasť úsilia vytlačiť Rusko zo svojho vlastného územia. Napríklad aj možnými mierovými rokovaniami, kde by mohlo dôjsť k výmene okupovaného územia.

Druhý mýtus: Vpád podľa Foreign Policy búra mýtus o Vladimirovi Putinovi ako autokratickom lídrovi, ktorého legimita sa opiera o silu a poriadok. Aj keď celé roky sľubuje, že zväčší územie Ruska, teraz sa na niekoľko dní prakticky vytratil z verejného priestoru.

Putin sa akoby snažil dištancovať od situácie v Kurskej oblasti a preniesť všetku zodpovednosť na regionálne úrady. V štátnej televízii dokonca zazneli návrhy, aby Rusi „obetovali“ okupované územia. Ako zdôrazňuje analýza, tieto výzvy sa nedajú čítať ako prejav sily.

Aj analýza z príspevkov na ruských sociálnych sieťach ukazuje, že od ofenzívy v Kurskej oblasti stúpol počet negatívnych reakcií voči Putinovi.

Zobraziť väčšie rozlíšenie — Mesto Sudža v Kurskej oblasti. Foto – TASR/AP

Tretí mýtus: Ukrajinská invázia obnažila nefunkčnosť Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorá sa tvári ako ekvivalent NATO. Rusko neprišla brániť žiadna z ostatných členských krajín, vrátane spriateleného Bieloruska. Ukazuje sa, že obavy z „eskalácie vojny“, ktoré majú mnohé západné krajiny, boli minimálne prehnané.

V Kremli zrazu nikto nehovorí, že na Rusko zaútočili západné krajiny, hoci tvrdia, že Západ pomohol Ukrajine pri plánovaní. Ako dodáva Foreign Policy, prekvapivo sa príliš nediskutuje ani o nemeckých tankoch v Kursku, kde prebehla jedna z najväčších bitiek druhej svetovej vojny.

Severná Amerika: Veľký týždeň pre demokratov

Demokrati tento týždeň už aj formálne potvrdili, že ich prezidentskou kandidátkou bude Kamala Harrisová. Na zjazde v Chicagu ju energickými prejavmi podporili najvplyvnejší členovia strany, vrátane manželov Obamovcov a Clintonovcov.

O čo ide: Snem oboch veľkých strán patrí v Spojených štátoch medzi hlavné udalosti roka. Jeho hlavným cieľom je odprezentovať prezidentského a viceprezidentského kandidáta širokej verejnosti. Oni aj ich najbližší spojenci majú jedinečnú príležitosť prihovoriť sa v hlavnom vysielacom čase desiatkam miliónov Američanov a predstaviť im svoje priority.

Republikánsky snem sa uskutočnil pred mesiacom a pripomínal skôr predčasnú oslavu očakávaného víťazstva Donalda Trumpa. V posledných týždňoch sa však odstúpením Joea Bidena zásadne zmenila kampaň. Po nástupe Kamaly Harrisovej prieskumy a analytici opäť predpovedajú mimoriadne tesný súboj.

Reflektovali to aj hlavné tváre demokratov, ktoré tento týždeň vystúpili s prejavom. Mnohí sa prihovárali aj nerozhodnutým voličom a neustále opakovali, že o výsledku novembrových volieb môžu rozhodnúť desaťtisíce hlasov.

Ako to prebiehalo: V pondelok mal dlho očakávaný prejav Biden, ktorý síce podporil Harrisovú, ale viac ako o nej hovoril o svojich vlastných úspechoch. Delegáti mu napriek tomu dlhé minúty tlieskali a ďakovali za to, že odstúpením z kampane uprednostnil záujmy krajiny pred svojimi vlastnými ambíciami.

Zrejme najväčšiu pozornosť upútali vystúpenia manželov Obamovcov. Bývalá prvá dáma Michelle Obamová podľa komentátorov predviedla jeden z najlepších rečníckych výkonov za dlhé roky, keď s veľkým nadhľadom a iróniou kritizovala rasistické útoky Donalda Trumpa.

Exprezident Barack Obama zase zdôrazňoval, aby demokrati nerozdeľovali Američanov na „my“ a „oni“.

Okrem nich nesmierne zaujal aj ďalší bývalý prezident Bill Clinton, ktorý žartoval, že je v 78 rokoch mladší ako Donald Trump. Ukazuje sa tým, ako veľmi sa zmenil predvolebný súboj – ešte pred pár týždňami bol terčom podobných útokov Biden.

Čo ďalej: Vrcholom demokratického zjazdu boli príhovory prezidentskej kandidátky Kamaly Harrisovej a jej dvojky Tima Walza. Značnú časť prejavov venovali tomu, aby Američanom vlastnými slovami vyrozprávali svoj životný príbeh. Ich vystúpenia zapadli do mimoriadne pozitívnej atmosféry, ktorá počas týždňa vládla na celom sneme.

Prieskumy z kľúčových štátov ukazujú, že majú reálnu šancu zvíťaziť proti Trumpovi a jeho viceprezidentskému kandidátovi J.D. Vanceovi. Aktuálne dokonca tesne vedú v Pensylvánii, v Michigane aj vo Wisconsine.

Demokrati však majú naďalej aj výrazné slabiny, a to predovšetkým prisťahovaleckú vlnu na južnej hranici s Mexikom a aktuálny stav amerického hospodárstva. Prieskumy ukazujú, že Američania v týchto dôležitých témach dlhodobo dôverujú skôr republikánom.

Čítajte viac: Jeden z najlepších prejavov za posledné roky. Komentátori chvália Michelle Obamovú, ktorá sa nečakane tvrdo obula do Trumpa

Latinská Amerika: Musk vs Brazília

Sociálna sieť X sa dostala do sporu s brazílskym štátom. Nesúhlasí s krokmi miestneho súdu, a tak v Brazílii zatvorila svoju pobočku.

O čo ide: X, v minulosti známu ako Twitter, pred dvoma rokmi kúpil miliardár Elon Musk. Okrem toho, že zmenil jej pravidlá, verejne podporuje populistických a radikálnych politikov.

Najviditeľnejšie sú jeho sympatie k Donaldovi Trumpovi, no podporu dal najavo aj brazílskemu exprezidentovi Jairovi Bolsonarovi.

V apríli sa dokonca na zhromaždení priaznivcov Bolsonara objavil transparent, ktorým Muskovi ďakovali za to, že X nechce vymazávať kontá šíriace dezinformácie.

V Brazílii sociálnu sieť vyšetrovali práve preto, že povoľovala podporovateľom exprezidenta, aby šírili falošné správy. Najvyšší súd jej dokonca nariadil, aby odstránila niektoré kontá.

O čo sa sporia: Musk to označil za agresívnu cenzúru a zaútočil na sudcu, ktorý zodpovedá za vyšetrovanie udalostí z januára minulého roka, keď priaznivci Bolsonara vtrhli do vládnych budov v hlavnom meste.

Bolsonaro za to Muska pochválil, na rozdiel od súčasného ľavicového prezidenta Lulu, ktorý je za prísnejšiu reguláciu sociálnych sietí. Kritiku si vyslúžil aj od ďalších členov jeho vlády, ktorý americkému miliardárovi odkazujú, že sa nebudú podriaďovať rozhodnutiam veľkých technologických firiem.

Musk sa tak stal jednou z hlavných postáv sporu medzi ľavicou a pravicou v Brazílii. Ten sa týka aj právomocí spomínaného sudcu Moraesa, ktorý podľa jednej strany koná netransparentne a zneužíva zákon na to, aby prenasledoval Bolsonara a jeho podporovateľov.

Na druhej strane je Moraes a Lulova vláda, ktorá tvrdí, že chce zabrániť rozvratu štátu.

Čo bude ďalej: Spor s Muskom vyeskaloval až do bodu, keď sa X rozhodla zatvoriť svoju kanceláriu v Brazílii. Sociálna sieť je v krajine naďalej dostupná, čo je dôležité nielen pre Muska, ale aj pre milióny používateľov.

X aspoň raz mesačne v krajine použije približne 40 miliónov ľudí, čo je približne pätina populácie.

Musk tvrdí, že to urobil aj v záujme bezpečnosti zamestnancov X, pretože brazílsky súd im hrozil zatykačom. V hre je potenciálny zákaz sociálnej siete v krajine, pred dvoma rokmi už Moraes ohlásil blokovanie Telegramu, ktorý nechcel spolupracovať so súdmi. Firma sa napokon podvolila.

Ázia: Hekeri z Iránu útočia

O štátom sponzorovaných hekeroch, ktorí útočia na citlivé ciele na Západe, sa hovorí hlavne v súvislosti s Čínou a Ruskom. Tento týždeň sa však spomínali najmä kyberútočníci z Iránu.

O čo ide: Viacero amerických tajných služieb vydalo spoločné vyhlásenie, v ktorom varovali pred iránskou snahou ovplyvniť predvolebnú kampaň pred novembrovými prezidentskými voľbami.

Iránske revolučné gardy využívajú aj hekerské útoky, aby sa dostali k citlivým informáciám z oboch hlavných politických strán.

Hekeri z Iránu idú podľa ruského vzoru. V roku 2016 také útoky úspešne podnikli ruské tajné služby, ktoré po zisku emailov Demokratickej strany poškodili Hillary Clintonovú.

Teraz sa podľa amerických tajných služieb snažia iránski hekeri o kompromitáciu Trumpovej kampane, čo niektorí dávajú do súvislostí s pomstou za atentát na veliteľa iránskych revolučných gárd Sulejmaního. Ten v roku 2020 nariadil práve Trump.

Dostali sa k Trumpovi: Podľa amerických tajných služieb sa iránskym kyberútočníkom podarilo dostať do interných emailov Trumpovej kampane. Okrem iného napríklad do schránky dlhoročného Trumpovho poradcu Rogera Stonea.

Hekerským útokom čelila aj kandidátka Demokratickej strany Kamala Harissová.

Iránski hekeri sa podľa Politico snažia dostať do emailov ľudí okolo Trumpa už viac ako dva roky. Jedným z cieľov by mohla byť aj snaha získať údaje pre ich atentátnikov. V minulosti považovali za cieľ napríklad niekdajšieho Trumpovho poradcu pre národnú bezpečnosť Johna Boltona.

Čo bude ďalej: Jednou z najznámejších iránskych hekerských skupín je APT33 alias Elfin, ktorá je aktívna nielen na Blízkom východe, USA, ale aj v Európe.

APT je skratka pre štátom sponzorované skupiny, ktoré sú považované za sofistikovanú a trvalú hrozbu. Základom ich útokov sú cielene sofistikované phishingové útoky, pri ktorých zneužívajú zraniteľnosti softvérov, aby sa dostali do počítačových systémov.

Veľmi aktívni sú najmä v Izraeli, kde sa napríklad v spolupráci s Hizballáhom nedávno infiltrovali do nemocnice na severe Izraela a získali osobné údaje pacientov. Od masakru Hamasu zo 7. októbra a rozbehnutia vojny v Pásme Gazy sa podľa Economistu počet kyberútokov proti Izraelu strojnásobil.

Aj Izrael uznáva, že sú pri svojich útokoch veľmi efektívni.

Afrika: Sucho robí problémy miliónom

Juh Afriky trpí v dôsledku rozsiahleho sucha, ktoré má vplyv na humanitárnu situáciu vo viacerých štátoch.

O čo ide: Obdobie dažďov tento rok bolo iné, než na aké sú v južnej Afrike zvyknutí. Negatívne ho ovplyvnil meteorologický jav známy ako El Niño.

Už od januára na juhu Afriky pršalo výrazne menej ako zvyčajne, čo ovplyvnilo milióny ľudí, ktorí sú závislí od stravy dopestovanej na vlastnom poli. Napríklad vo februári padlo len 20 percent zvyčajného množstva zrážok.

Svetový potravinový program už v júni varoval, že sucho v regióne je historické a bez adekvátnej podpory môžu milióny ľudí čoskoro hladovať.

Čo sa deje: O takmer tri mesiace neskôr Juhoafrické rozvojové spoločenstvo potvrdilo tieto obavy a informovalo, že až 68 miliónov ľudí v regióne potrebuje pomoc.

Sucho neznamená len menej dopestovaných plodín pre obyvateľov regiónu. Nedostatok potravy sa dotkol aj hospodárskych zvierat.

Najviac zasiahnuté sú Zimbabwe, Zambia a Malawi. V poslednej menovanej krajine potrebuje humanitárnu pomoc až približne polovica obyvateľov, čiže približne 9 miliónov ľudí.

Ľuďom uschli na poli ich plodiny, preto sa časť ľudí uchýlila k tomu, že jedia suchú trávu.

Čo bude ďalej: Malawi aj ďalšie štáty dostali milióny od Africkej rozvojovej banky, no zdá sa, že to nebude stačiť na to, aby sa vyrovnali s dôsledkami ničivého sucha.

Zasiahnuté štáty ešte začiatkom leta avizovali, že budú potrebovať 5,5 miliardy dolárov. Medzinárodné organizácie ich zatiaľ nevyzbierali.

Problémy sa zrejme v budúcnosti budú opakovať. A nejde len o potravu. Nedostatok vody bude mať vplyv aj na hygienu a môže spôsobiť šírenie cholery a iných nebezpečných chorôb.

Meno týždňa: Ana Guaita Barreto

Venezuelské bezpečnostné zložky zadržali opozičnú novinárku, prišli si po ňu do jej domu neďaleko Caracasu. Podľa novinárskych odborov ide už o šiesteho človeka z médií, ktorý prišiel o slobodu po prezidentských voľbách 28. júla.

Diktátor Nicolás Maduro naďalej trvá na tom, že ich vyhral, hoci volebná komisia nezverejnila nič, čo by to dokazovalo. Na protesty reaguje represiami a odmieta aj výzvy zo zahraničia, aby usporiadal nové voľby a rokoval s opozíciou.

Ana Guaita Barreto zatiaľ ostáva na neznámom mieste.