Záchranári neďaleko Sicílie v uplynulých dňoch objavili telá britského podnikateľa Mika Lyncha, jeho 18-ročnej dcéry a ďalších štyroch nezvestných ľudí, ktorí zahynuli pri potopení luxusnej jachty Bayesian.
Celkový počet obetí je sedem, telo kuchára Recalda Thomasa našli krátko po nešťastí.
Miliardára Lyncha kedysi označovali za britského Billa Gatesa, no posledné roky strávil súdnými konaniami po tom, ako ho americká IT spoločnosť Hewlett-Packard obvinila z podvodu.
Takmer v rovnakom čase ako Lynch zomrel vo Veľkej Británii aj jeho hlavný biznisový partner, ktorého zrazilo auto, no medzi oboma udalosťami neexistuje zjavný súvis.
Plavba na jachte mala byť pre Lyncha oslavou toho, že ho súdy zbavili obvinení. Nehoda ukazuje, ako rýchlo môže počasie ohroziť ľudí aj v zdanlivo bezpečných podmienkach.
„Desí ma, ako pokojne sa mali ľudia na palube lode Bayesian len niekoľko hodín predtým, ako sa potopila v šialenej víchrici,“ napísal na sociálnej sieti X novinár Andrew Renkin, ktorý sa venuje environmentálnym témam.
🚨 New explainer – #Bayesian sinking in #Sicily : The key questions for investigators:https://t.co/11XKNSE9N2 pic.twitter.com/IIt4xuphEJ
— Mark Bryson (@mark_bryson) August 22, 2024
56-metrová jachta sa prevrátila v pondelok skoro ráno neďaleko Palerma. Na palube bolo celkovo 22 ľudí, z ktorých 15 sa podarilo zachrániť. Nehodu prežila aj Lynchova manželka Angela Bacares, ktorá loď oficiálne vlastnila.
Loď skonštruovala talianska spoločnosť Perini Navi v roku 2008 a pýšila sa 74-metrovým hliníkovým sťažňom, ktorý patril k najväčším na svete. Podľa expertov Bayesian spĺňala medzinárodné bezpečnostné štandardy a v roku 2020 prešla rekonštrukciou.
Čo teda jachtu potopilo približne 50 metrov pod hladinu Stredozemného mora?
Čierna labuť
Loď podľa doteraz známych informácií počas silnej búrky zrejme zasiahol jav známy ako vodná smršť (po anglicky waterspout – pozn. red.). Ide o stĺp rotujúceho vzduchu a vlhkosti, podobný ako tornádo, len nad vodou.
Vodné smršte sa delia na miernejšie, ktoré obvykle nepredstavujú hrozbu. Oblaky, z ktorých zostupujú, sa nepohybujú rýchlo a tieto vodné smršte sú zvyčajne statické. Nevznikajú pri búrke a sú spojené s búrkovým systémom, ktorý sa len rozvíja.
Druhý typ predstavujú tornádové vodné smršte. Vyskytujú sa zriedkavejšie, no sú nebezpečnejšie, lebo sú silnejšie. Buď sa vytvoria ako bežné tornádo nad pevninou a presunú sa nad more, alebo vzniknú v búrke priamo na mori. „Tornádu je úplne jedno, nad akým povrchom sa nachádza,“ hovorí pre National Geographic David Sills, riaditeľ projektu Northern Tornadoes v kanadskom Ontáriu. „Či už je to mesto, les, plodiny alebo voda, tornádo urobí svoje.“
Meteorológ: Vodnú smršť sme zaznamenali aj na Slovensku
Meteorológ Miroslav Šinger vysvetľuje, čo je vodná smršť. Odborník pôsobí v Slovenskom hydrometeorologickom ústave a je vedúcim úlohy ministerstva životného prostredia zameranej na nebezpečné javy počasia. Učí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.
Slovenským ekvivalentom takzvaného watersproutu je vodná smršť. Ide o špecifický typ tornáda, ktorý vzniká nad vodnou hladinou. Tak ako pri bežnom tornáde, aj pri vodnej smršti najskôr dochádza k vzniku rotačných štruktúr pri povrchu, ktoré sú výstupnými pohybmi kopovitých oblakov naťahované smerom k základniam oblakov.
Keď sa rotácia prepojí s oblakom, vznikne tornádo nad vodnou hladinou, ktoré sa označuje ako vodná smršť. Vodné smršte sú spravidla slabšie než klasické tornáda a väčšie škody spôsobujú len výnimočne, ako napríklad tomto v prípade, keď došlo k potopeniu lode Bayesian a obetiam na životoch.
Vodné smršte nemajú dlhú životnosť, a ak sa pri pohybe dostanú nad zemský povrch, rýchlo zanikajú. Sú však veľmi fotogenické, pretože vysoká vlhkosť z vodnej hladiny rýchlo zviditeľní celú oblasť rotácie, aj keď je väčšinou slabá. To sa pri tornádach nad pevninou nie vždy podarí práve z dôvodu nižšej vlhkosti. Pri nich býva rotácia zviditeľnená v nižších hladinách skôr zvíreným prachom a lietajúcimi troskami, ako to bolo aj na Slovensku v prípade tornáde v Lekároviciach 3. októbra 2018 alebo pri tornáde v Gemerskej Vsi 5. októbra 2020 (to, že oba prípady sa stali v októbri, je náhoda).
Vodné smršte sa nevyskytujú len v pobrežných oblastiach Európy, môžu vzniknúť nad akoukoľvek vodnou hladinou. V roku 2021 sme vodnú smršť zaznamenali aj na Slovensku nad Zemplínskou Šíravou.
Meteorológ Rick Shema pre USA Today uviedol, že k vzniku vodnej smršte pri Sicílii mohla prispieť nezvyčajne vysoká teplota mora. V blízkosti, kde kotvila jachta, dosiahlo more tento týždeň takmer 30 stupňov Celzia. To je o štyri stupne Celzia viac, ako je 20-ročný letný priemer, uvádza služba Copernicus Európskej únie. „Hurikán sa môže sformovať už pri 26 stupňoch,“ povedal Sherma.
Sherma dodal, že rýchlosť vetra vo vodnej smršti nedosahuje rýchlosť tornáda nad pevninou, no aj priemerná vodná smršť je dostatočne silná na to, aby prevrátila loď. Najväčšie vodné smršte dosahujú priemer až 100 metrov a trvajú až hodinu, hoci priemerná dĺžka ich trvania je päť až desať minút.
Washington Post píše, že podľa meteorologických modelov sa v čase búrky nad jachtou nachádzal teplý a nestabilný vzduch s tlakovou nížou so stredom severozápadne od Sicílie. Takýto typ počasia je priaznivý pre vznik búrok schopných vyvolať ničivý vietor.
Satelitné snímky a údaje o bleskoch ukazujú, že v čase stroskotania sa pri pobreží Sicílie vyskytovala intenzívna búrka s veľkým počtom bleskov. Je zrejmé, že posádku na palube náhla zmena počasia prekvapila. „Nevideli sme, že sa to blíži,“ povedal pre denník La Repubblica kapitán jachty James Catfield, ktorý smršť prežil a v nemocnici sa zotavuje zo zranenia.
A powerful thunderstorm with lots of detected lightning passed near Porticello (northern Sicily) where a ship capsized this morning killing one, and leaving 6 persons missing. Either a downburst or tornado over water (waterspout) probably occurred.https://t.co/2RQ5YEAp66 pic.twitter.com/GnjXru9hH4
— Pieter Groenemeijer 🇪🇺💙💛 (@pgroenemeijer) August 19, 2024
Bývalý dlhoročný kapitán jachty Carl Sputh pre Washington Post povedal, že zažil vodné smršte podobné tej pri Sicílii.
„Z bezvetria a krásnej noci sa z ničoho nič zdvihne vietor s rýchlosťou 130 až 160 kilometrov za hodinu. Deje sa to extrémne rýchlo, je to extrémne ničivé a potom sa to rýchlo aj skončí,“ uviedol.
Oceánograf Simon Boxall pre BBC povedal, že posádku pravdepodobne nik nevaroval, a ak aj niekto na palube mal hliadku, za tmy bolo veľmi ťažké spozorovať blížiacu sa búrku. „Nebolo veľa času na to, aby niekto zareagoval,“ vravel.
Krátko po nehode sa začala šíriť verzia o tom, že loď sa prevrátila v dôsledku zlomenia sťažňa, ktorý vraj poškodil trup. Potápači, ktorí sa spustili pod hladinu, však konštatovali, že sťažeň nie je zlomený a loď sa potopila prakticky neporušená.
Viacerí experti preto na základe doteraz známych informácií naznačujú, že potopenie lode Bayesian bolo udalosťou, ktorej sa hovorí čierna labuť. Ide o výraz označujúci súhru nepredvídateľných okolností s vážnymi dôsledkami.
„Myslím si, že fakt, že toľkí prežili, je pravdepodobne zázrak,“ povedal Boxall podľa CBC.

Smršte sú intenzívnejšie
Vodné smršte sú v Taliansku bežnejšie, než by možno niektorí očakávali. Podľa Medzinárodného centra pre výskum vodných smrští bolo len 19. augusta pri pobreží Talianska potvrdených 18 vodných smrští.
Vodná smršť tak nie je novodobý jav. Prvé záznamy o vodných smrštiach v Európe pochádzajú zo stredoveku. Traduje sa, že v polovici 16. storočia v prístave vo Valette na Malte spôsobila vodná smršť smrť niekoľkých stoviek ľudí.
V tejto chvíli nie je jednoznačne preukázané, že existuje príčinný vzťah medzi klimatickou krízou a zvýšeným výskytom vodných smrští, no možno ho predpokladať.
Klimatická kríza navyše spôsobuje, že búrky a s nimi spojené javy naberajú na intenzite, a preto aj vodné smršte môžu byť nebezpečnejšie.
„Napríklad pred 30 rokmi by takáto udalosť mohla priniesť vietor s rýchlosťou 100 km/h. Dnes je to 150 km/h, pretože teplota mora je o tri stupne vyššia, čo znamená obrovské množstvo energie pre búrky. A keď príde studený vzduch, je to výbušné,“ vysvetľoval pre denník Guardian meteorológ Luca Mercalli.
Odborníci sa tiež obávajú, že nebezpečné javy sa budú vyskytovať aj v iných ročných obdobiach. „Výskyt tornád alebo stredomorských hurikánov sa za posledných 10 až 15 rokov zvyšuje,“ povedal morský biológ Roberto Danavaro. „A na základe vysokých teplôt je pravdepodobné, že v septembri a októbri ich budeme vidieť viac. Horúčavy tohto leta neprinesú nič dobré,“ dodal.
Podmienky na vznik vodných smrští sa vyskytujú čoraz častejšie. Štúdia, ktorá vyšla pred dvomi rokmi vo vedeckom časopise Natural Hazards, uvádza, že výskyt vodných smrští v okolí Baleárskych ostrovov stúpa s rastom teploty morskej vody, a to najmä nad 23 stupňov Celzia.
Pripomeňme, že v lokalite, kde kotvila jachta Bayesian, dosiahlo more teplotu okolo 30 stupňov Celzia.
Výskyt vodných smrští v Stredozemnom mori je častý. Dôvodom je, že toto more sa veľmi rýchlo ohrieva; rýchlejšie ako svetový oceán (+ 0,3 stupňa Celzia až +0,4 stupňa Celzia za desaťročie oproti približne + 0,2 stupňa Celzia globálne). Spôsobené je to tým, že Stredozemné more je relatívne plytké a čiastočne uzavreté.

„Stredozemné more je azda jedným z miest, kde je najpravdepodobnejší výskyt vodných smrští na celom svete vzhľadom na teplý povrch oceánu a podnebie, ktoré je veľmi náchylné na búrky počas leta a jesene,“ uvádza Peter Inness, meteorológ z Univerzity v Readingu.
Vodná smršť, ktorá spôsobila potopenie luxusnej jachty, trvala iba pár minút a loď sa takisto prevrátila veľmi rýchlo. Dramatické okolnosti nešťastia opísala jedna z preživších Charlotte Golunská, ktorá bola na palube s partnerom a ročnou dcérou.
Golunská uviedla, že prežili iba vďaka tomu, že boli v hornej časti lode, keď ich prebudila búrka a zakrátko sa ocitli vo vode.
„Na dve sekundy som stratila svoju dcéru a potom som ju rýchlo objala uprostred zúrivých vĺn,“ hovorila pre La Repubblicu. Svoje dieťa držala na hladine zo všetkých síl a ruky mala vystreté hore, aby sa neutopila.
„Všade bola tma. Vo vode som nedokázala udržať oči otvorené. Kričala som o pomoc, ale okolo seba som počula len výkriky ostatných,“ dodala 35-ročná žena, ktorá sa s rodinou a ďalšími ľuďmi dokázala dostať na nafukovací záchranný čln.
Pätnásť preživších napokon zachránil Karsten Borner, kapitán jachty Sir Robert Baden Powell, ktorý kotvil neďaleko a videl skazu Bayesian na vlastné oči. „Stačila chvíľa a bola preč,“ povedal pre agentúru Associated Press.
Hoci nateraz všetko nasvedčuje tomu, že potopenie jachty bolo v prvom rade nešťastnou udalosťou, vyšetrovatelia sa budú zaoberať viacerými nezodpovedanými otázkami.
Jednou z kľúčových je, či mala jachta správne nastavený kýl – spodnú nosnú časť kostry trupu, ktorá zabezpečuje stabilitu. Na lodiach ako Bayesian sú kýly často navrhnuté tak, aby sa dali zasunúť a loď tak mohla kotviť v plytšej vode, napríklad v prístave. Keď je kýl zdvihnutý, loď je oveľa menej stabilná.
Lode sú navrhnuté tak, aby odolali silnému vetru. „Tieto plachetnice majú veľký a ťažký kýl, takže keď sa loď začne prevracať, kýl vás narovná,“ cituje National Geographic Davida Sillsa, riaditeľa projektu Northern Tornadoes Project. Problém nastane, keď sa do lode dostane voda. „Potom sa začnete potápať,“ vraví Sills.
K potopeniu lode mohli prispieť aj rýchle zmeny sily a smeru vetra. Momentálne nie je jasné ani to, prečo sa loď potopila tak rýchlo a či udalosť nejako ovplyvnil vysoký sťažeň.
Giovanni Costantino, riaditeľ spoločnosti, ktorá jachtu vyrobila, povedal, že loď je „jednou z najbezpečnejších lodí na svete“ a v podstate je nemožné, aby sa potopila. Podľa neho bola katastrofa výsledkom ľudských chýb a silnej búrky. „Loď sa potopila, lebo nabrala vodu,“ povedal Costantino pre taliansku televíziu TG1.
Zomrel aj jeho obchodný partner
59-ročný Mike Lynch bol kedysi hviezdnym britským podnikateľom v oblasti technológií.
Na Cambridgeskej univerzite študoval fyziku, matematiku a biochémiu, najviac sa zaoberal softvérmi na rozpoznávanie odtlačkov prstov, tvárí a iných poznávacích znakov. Preslávil sa založením firmy Autonomy v roku 1996 s cieľom vytvoriť prvé vyhľadávače založené na umelej inteligencii.
Jej softvéry dokázali prehľadávať obrovské množstvá dát a prinášať prispôsobené výsledky, čím upútali políciu a tajné služby, ktoré sa stali hlavnými zákazníkmi Autonomy. Firma rýchlo rástla a jej zákazníkmi sa stali korporácie ako eBay, Ford, Toyota a Fox, ako aj NATO a obranné i spravodajské agentúry v Spojených štátoch, Európe, Ázii a Južnej Amerike.
Lynch stúpal po spoločenskom rebríčku a médiá ho nazývali „britským Billom Gatesom“. Dokonca sa stal aj poradcom pre vedu a technológie premiéra Davida Camerona a premiérky Theresy Mayovej.
Firmu Autonomy v roku 2011 predal americkému technologickému gigantovi Hewlett-Packard za 11 miliárd amerických dolárov. Sám Lynch na predaji zarobil približne 800 miliónov dolárov.
Spoločnosť Hewlett-Packard však Lyncha o rok neskôr obvinila z podvodného nadhodnocovania firmy pred jej predajom. V novembri 2012 spoločnosť oznámila, že odpisuje 8,8 miliardy dolárov z pôvodných 11 miliárd s tým, že Autonomy nadhodnotila svoje tržby a dopustila sa „závažných účtovných pochybení“.

Lynch strávil niekoľko rokov nákladnými súdnymi spormi a snahou očistiť svoje meno. V roku 2022 prehral na britskom Najvyššom súde a o rok neskôr ho Veľká Británia vydala do Spojených štátov, kde strávil rok v domácom väzení.
Pred súd v San Franciscu sa postavil aj jeho dlhoročný obchodný partner a finančný riaditeľ Autonomy Stephen Chamberlain. Porota v júni tohto roka oboch napokon zbavila všetkých obvinení.
Obaja prišli po oslobodení o život v takmer rovnakom čase.
Chamberlaina 17. augusta neďaleko jeho domu v Longstantone zrazilo auto a zomrel v nemocnici. Podľa polície v grófstve Cambridgeshire jeho úmrtie nie je v ničom podozrivé a jej príslušníci neboli v kontakte s talianskou políciou ani sa do Talianska nechystajú.
Lynch bol medzičasom na jachte so svojou rodinou, blízkymi ľuďmi aj jedným z právnikov Christopherom Morvillom, ktorý je jednou zo siedmich obetí.
Reid Weingarten, ktorý bol členom Lynchovho právnického tímu a nebol na jachte, pre Associated Press povedal, že výlet bol minimálne sčasti plánovaný ako oslava Lynchovho oslobodenia.
„Veľa ľudí išlo, veľa ľudí plánovalo ísť a potom sa stalo toto,“ povedal Weingarten.
Zmenili ste v poslednom roku nejako svoje správanie kvôli zmenám počasia, napríklad extrémnym horúčavám? Čo z toho sa vám najviac osvedčilo? Odpovedajte v ankete.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Matej Ondrišek
Otakar Horák



































