Príbehy lásky, ktorá sa nedá zaškatuľkovať (+ ďalšie tipy, čo pozerať)

Článok obsahuje dejové spojlery.

Hoard (Max)

Stáva sa mi, že začnem preháňať, keď píšem alebo hovorím o filme, ktorý sa mi páči viac ako priemer. Teraz som však ochotná čestne vyhlásiť, že sa zdržím akéhokoľvek preháňania, keď poviem, že celovečerný debut Britky Luny Carmoonovej s názvom Hoard je jednou z najvýnimočnejších vecí, ktoré sa udiali vo filmovom umení v 21. storočí.

Filmový príbeh pozostáva z dvoch častí. V prvej sa zoznámime s desaťročnou Mariou (Lily-Beau Leach), ktorá žije spolu so svojou milujúcou a starostlivou, ale emočne nestabilnou matkou Cynthiou (Hayley Squires). Žena, ako na to odkazuje už aj názov filmu, je zberateľka. No nie je to ten typ, ktorému sa na poličke v kuchyni hromadí viac šálok, ako potrebuje. Cynthia je závislá, takže jej dcéra musí domov priniesť ešte aj kus alobalu, v ktorom mala zabalenú desiatu. Ich byt je tak plný harabúrd a smetí, a to sú ešte tie príjemnejšie veci. Tento stav je neudržateľný a za krátky čas sa dostanú do bodu, keď sa Cynthia už nedokáže ďalej starať o svoju dcéru.

Maria sa dočasne dostane k pestúnke Michelle (Samantha Spiro), čím sa preklopíme do druhej časti príbehu. Keď skočíme približne o desať rokov dopredu, z Marie (Saura Lightfoot Leon) sa stala mladá žena, ktorá zdanlivo nechala svoje traumy z detstva v minulosti. K Michelle prichádza na návštevu mladý muž Michael (Joseph Quinn), ktorého v minulosti tiež vychovávala.

Medzi Mariou a Michaelom okamžite preskočí iskra, ich vzťah je búrlivý a nedá sa ľahko zaškatuľkovať. Zdá sa, že mladý muž predstavuje pre Mariu cestu von, no zároveň aj záhubu. V určitom zmysle sú obe veci pravdou.

Hoard je mimoriadne dielo po všetkých stránkach. Luna Carmoon sa nebála ísť proti trendom a odvážne realizovala svoje predstavy. Výsledok svedčí o tom, že presne vedela, čo chce. Hoci odborníci jej prácu viackrát ocenili, myslím si, že veľa divákov bude mať na konci znechutený výraz na tvári, ak vôbec budú ochotní film dopozerať.

Tento film ukazuje, ako si mladá traumatizovaná žena hľadá svoju cestu životom, je pritom oslobodený od romantizácie utrpenia – ukazuje surovú, holú, odpornú a smradľavú realitu. Scenár, réžia ako aj herecké výkony sú ohromujúce a ten, kto je dostatočne odvážny a otvorený, bude mať nezabudnuteľný zážitok.

Young Woman and the Sea (Disney+)

Trudy Ederle mala len dvadsať rokov, keď v roku 1926 spravila niečo, čo žiadna iná žena pred ňou. Preplávala Lamanšský prieplav. Udalosť je to sama osebe ohromujúca, no už menej samozrejmé je, že by nás dokázal uchvátiť dvojhodinový film, ktorý je v podstate celý o tom, ako jedna žena pláva v oceáne. Ale je to tak.

Trudy sa už ako dieťa naučila, aké to je, keď smrť striehne len na to, aby sa vás zmocnila, no napokon sa jej takmer zázračným spôsobom podarilo zachrániť. Zrejme práve z tejto vlastnej skúsenosti neskôr dokázala čerpať odvahu a vytrvalosť.

Najsilnejšou stránkou filmu Young Woman and the Sea je, samozrejme, fantastický príbeh, na základe ktorého sa tvorcom podarilo natočiť dojímavý a inšpirujúci film.

V posolstve filmu – pravdaže, okrem pôvodného príbehu – nie je nič nezvyčajné: mladá žena s odvážnym snom v nie práve ideálnom prostredí; malicherní, ba niekedy až zlomyseľní muži, ktorí ju obmedzujú; skromné, no odhodlané ženy, ktoré ju posmeľujú; dráma, víťazstvo a záverečné titulky.

Podobné príbehy zvyknú ženám nanútiť úlohu obete, ale Young Woman and the Sea sa tomu modelu vyhýba. Obzvlášť vtipné je však to, ako vo filme vyznievajú mužské postavy. V žiadnom prípade nejde o to, že by to bol nejakým manifestom proti mužom. Tvorcovia však umiestňujú mužské postavy do situácií, v ktorých sa muži s maximálnym sebavedomím úplne zosmiešnia, keď sa snažia vykorčuľovať z absurdného systému pravidiel a poradiť si so ženou, ktorá im s milým úsmevom na tvári povie „nie”.

Nielen Trudy v podaní Daisy Ridleyovej, ale aj ostatné ženské postavy sú komplexné – plné vášne, empatie, vytrvalosti. Aj Jeanette Hain, ktorá hrá matku hlavnej hrdinky, stvárnila materinskú lásku a obavy tak presvedčivo, že ich dokázala preniesť aj na tých, ktorí ešte nemajú deti.

Drozd v černičí – Blackbird Blackbird Blackberry (Max)

Hlavnou postavou filmu gruzínskej režisérky Elene Naveriani je Etero, ktorá sa ako 48-ročná prvýkrát zoznámi so skutočnou láskou a túžbou žiť svoj život inak.

Etero žije sama v dedinke v Gruzínsku, kde má malý obchod. Miestne ženy ňou pohŕdajú, no predsa len jej z ľútosti pomáhajú. Jediné veci v jej živote, na ktorých jej záleží, sú obchod, obrovské krémové zákusky a láska k prírode.

Jedného dňa sa Etero počas oberania černíc pošmykne a takmer sa zrúti do rieky. Vtedy si uvedomí, že život sa raz skončí a začne si klásť otázku, či chce naozaj prežiť zvyšok svojho života tak ako doteraz, osamelá a opustená.

Po návrate do obchodu Etero narazí na dodávateľa Murumana. Zvedie ho a potom s až šokujúcou ľahostajnosťou skonštatuje, že po 48 rokoch už nie je panna.

Eka Chavleishvili, ktorá hrá hlavnú postavu, podáva mimoriadne presvedčivý výkon. Etero zdanlivo dokonale zapadá do idylky malej dediny, a hoci veľa nerozpráva, ak predsa prehovorí, rýchlo zistíme, že nejde o plochú postavu. Nie je zlá, len neúprosne úprimná, zároveň naivná, niekedy až detsky, a jej humor je suchý, ale ostrý.

Vizuálne film pripomína obrazy Edwarda Hoppera, ohromujúca práca kamery je zásluhou Ágnes Pákozdi, kameramanky maďarského pôvodu. Cítiť, že aj režisérka, aj kameramanka sú ženy – zábery sú citlivé, lyrické, vôbec nie samoúčelné. Film jemne, no nie s ľútosťou ukazuje starnúcu moletku Etero.

Diváci, ktorí sú zvyknutí na hlučné a emočne výbušné hollywoodske trháky, môžu tento film považovať za trochu monotónny, tichý a zdržanlivý, no netreba sa nechať pomýliť. „Jednoduchosť” príbehu naruší niekoľko absurdných výjavov, prostredníctvom ktorých sa do deja votrie aj trochu magického realizmu.

WondLa (Apple TV+)

Sedemdielny animovaný seriál je adaptáciou prvého dielu sci-fi série WondLa z pera Tonyho DiTerlizziho. Hlavnou hrdinkou príbehu je Eva, ľudské dieťa, o ktoré sa od narodenia stará „robotická matka“ M.U.T.H.R. na sterilnom mieste pod zemským povrchom, ktoré pripomína bunker. Medzi chladnými stenami si žijú vo dvojici, až kým sa v deň Eviných šiestych narodenín nezjaví hologram cudzieho muža.

Ako sa Eva dozvie, zem ochorela, ľudia na nej už neboli v bezpečí, preto postavili podzemné úkryty. V hĺbke týchto úkrytov čakajú deti podobné Eve na moment, kým sa bude ľudstvo znova môcť zmocniť planéty.

Skôr, než sa môže Eva vrátiť na povrch, musí prejsť tvrdým výcvikom, aby si osvojila potrebné vedomosti a zručnosti. V predvečer jej „oslobodenia“ však niekto zaútočí na ich úkryt a Eva sa dostane na povrch, kde ju čaká obrovské prekvapenie. Ocitne sa v rozprávkovom prostredí, ktoré sa už takmer vôbec nepodobá na planétu, ako ju poznáme.

Dievča sa rozhodne, že vyhľadá „svojich“ a vydá sa na dobrodružnú cestu, na ktorej stretáva množstvo čudných stvorení. Postavy a príbeh nie sú až také originálne, aby oslovili aj dospelých divákov, no vizuálny svet WondLa je ohromujúci. Prostredie je bohaté na detaily, v každej epizóde sa nám pred očami odkrývajú nové vzrušujúce miesta a „reštartnutá“ zem sa len tak hmýri podivuhodnými stvoreniami.

Obzvlášť zaujímavé je stvárnenie robota M.U.T.H.R., ktorý vychováva Evu. Hoci ide o robota, ktorý funguje výlučne na základe logiky, v jeho „mimike“ či pohyboch môžeme rozoznať aj materinské city, obavy, strach a lásku. Nepochybne je to zásluha animátorov.

Animovaná séria vám môže svojou vizuálnou stránkou, dramaturgiou aj hudbou pripomínať detailne prepracovanú strategickú dobrodružnú videohru. Verím, že aj pokračovanie príbehu v druhej sérii, ktorá ešte len príde, bude rovnako vzrušujúce.