Ako je to s „klanom Šimečkovcov“, pokrikmi „do basy“ a Ficovým sústredeným tlakom na predsedu PS

Premiér Robert Fico (Smer) spolu so svojím straníckym kolegom a podpredsedom parlamentu Tiborom Gašparom zavolali v piatok predpoludním novinárov na tlačovú konferenciu na úrade vlády.

V pozvánke sa písalo, že ju zvolali „na výslovnú žiadosť opozície“, no v skutočnosti išlo o pokračovanie tlaku, ktorý vládni politici rozvinuli voči predsedovi opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Michalovi Šimečkovi.

Fico aj na úvod povedal, že „úlohou predsedu vlády je riešiť nielen pragmatické problémy, ktoré v krajine vznikajú“, ale že „musí aj pracovať politicky“.

V posledných rokoch si pritom Fico dával pozor, aby podobné politické tlačovky realizoval na straníckej pôde, teda v sídle Smeru, a nie v štátnej budove. Postupoval tak po tom, čo ešte v roku 2010 ako premiér usporiadal tlačovú konferenciu o hrozbe vlády pravice, a zožal za to kritiku. Dnes už podobné nuansy zrejme znovu ustupujú do úzadia.

Premiér na tlačovke zopakoval svoj zámer, o ktorom po prvý raz vravel vo videu na Facebooku minulý piatok: odvolať Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Drobný posun nastal vo Ficovom prísľube, že tento návrh „oficiálne predloží na najbližšej koaličnej rade“.

K starším argumentom pridal niekoľko nových, ktoré – slovami poslanca Gašpara – majú dokazovať, že sa rodina predsedu PS „prisala na štát ako pijavica“, a on organizuje protivládne protesty len preto, lebo Smer údajne ide proti finančným záujmom jeho a jeho blízkych.

Čo všetko na tlačovke odznelo – a aká je realita?

Protesty a dotácie

Ficova základná konštrukcia znie približne takto: on ako premiér rešpektuje právo ľudí protestovať proti vláde, ale minulotýždňová demonštrácia v Bratislave, na ktorú prekvapivo prišlo až 18-tisíc ľudí, je „zneužitím ústavného práva na zhromažďovanie“, lebo ju opozícia (teda PS a SaS) zvolala „len preto, aby si jej hlavní predstavitelia chránili svoje finančné záujmy a ich rodín“.

Predseda Smeru síce v piatok rečnil o tom, že „nikdy nebude nadávať voličom opozície za to, že budú využívať svoje ústavné práva“ a ani o nich nebude hovoriť, že sú „luza, opice, dezoláti či svine v ľudských bytostiach“, ale v skutočnosti sa účastníci protestov môžu cítiť jeho výrokmi dotknutí.

Premiér totiž vytvára dojem, že ľudia nevyšli do ulíc pre to, že sú autenticky nahnevaní na kroky ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) či dosahy novely Trestného zákona na bezpečnosť v krajine, ale preto, že sa nechali oklamať Michalom Šimečkom.

„Slovenská verejnosť vidí, prečo pán Šimečka, prečo pani Kolíková a podobní organizujú verejné zhromaždenia, burcujú a odvolávajú, či už Borisa Suska alebo pani ministerku kultúry,“ vravel predseda vlády na tlačovke. „Je to len a len preto, lebo tieto ministerstvá začínajú robiť zásadné zmeny vo fungovaní rôznych inštitúcií a fondov. Nemôže sa opakovať, že sa budú priživovať na týchto verejných zdrojoch rodiny opozičných politikov.“

Premiér na tlačovke vytiahol dotácie a podporu pre tri inštitúcie: Nadáciu Milana Šimečku, Projekt Fórum a tanečné občianske združenie Bod.y. Nadácia nesie meno Šimečkovho starého otca Milana a v jej správnej rade pôsobí strýko predsedu PS Peter Šimečka, v združení Projekt Fórum je štatutárkou Šimečkova matka Marta Šimečková a tanečné štúdio Bod.y vedie partnerka predsedu PS Soňa Ferienčíková.

Fico s Gašparom hovorili o podpore pre tieto inštitúcie z verejných zdrojov od roku 2020, keď Smer prehral voľby a pri moci sa postupne vystriedali vlády Igora Matoviča (OĽaNO), Eduarda Hegera (OĽaNO) a úradnícka vláda Ľudovíta Ódora (ktorého v júni tohto roka zvolili za europoslanca za PS).

Nadácia Milana Šimečku podľa Fica získala v rokoch 2020 až 2024 z verejných zdrojov asi 680-tisíc eur (z toho 413-tisíc z fondov pod gesciou ministerstiev kultúry a spravodlivosti), Projekt Fórum asi 310-tisíc eur a združenie Bod.y 190-tisíc eur. Všetky tieto organizácie ale pôsobia vo verejnom priestore oveľa dlhšie – a podporu získavali aj predtým, za vlád Smeru.

Z centrálneho registra zmlúv vyplýva, že za druhej a tretej vlády Roberta Fica a za vlády Petra Pellegriniho (vtedy nominant Smeru), teda v rokoch 2012 až 2020, získala Nadácia Milana Šimečku z verejných zdrojov asi 770-tisíc eur, Projekt Fórum vyše 310-tisíc eur a združenie Bod.y (v tomto prípade od roku 2015 do 2020) vyše 130-tisíc eur.

Tieto organizácie totiž stoja za projektmi a podujatiami s dlhoročnou tradíciou, ktoré získavali podporu od štátu bez ohľadu na to, kto bol práve pri moci, teda aj za Ficových vlád. V prípade Projektu Fórum ide o medzinárodné podujatie s názvom Stredoeurópske fórum s diskusiami hostí zo zahraničia, Nadácia Milana Šimečku zasa dlhodobo organizuje festival fjúžn zameraný na nové menšiny. Združenie Bod.y získava podporu na tvorbu tanečných diel z Fondu na podporu umenia.

Dotácie pre Nadáciu Milana Šimečku kritizujú vládni politici už niekoľko dní, i keď predseda PS opakuje, že s jej činnosťou nemá nič spoločné. Jeho strýko Peter Šimečka je síce členom správnej rady, ale ťažko možno hovoriť o „finančných záujmoch rodiny predsedu PS“, keďže ide o neplatenú funkciu.

Ako spojil PS s vládnutím

Ficov príbeh o tom, ako sa rodina predsedu PS Michala Šimečku „prisala“ na štát, kríva v tom, že Progresívne Slovensko, na rozdiel od Smeru, nikdy nevládlo; ani v rokoch 2020 až 2023, keď pôsobilo mimo parlamentu a najsilnejšou vládnou stranou bolo hnutie OĽaNO, ktorého predseda Igor Matovič sa voči PS vždy ostro vymedzoval.

Premiér sa s tým na piatkovej tlačovke vyrovnal slovami, že PS „bolo veľmi aktívne zapojené do vládnych štruktúr“. A argumentoval tým, že predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor „bol od začiatku človek Progresívneho Slovenska“ a prezidentka Čaputová pochádzala tiež pôvodne z tohto hnutia. No prezidentka žiadne dotácie nerozdeľovala, Ódor sa k progresívcom pridal až po voľbách a jeho vláda bola pri moci len päť mesiacov.

Predseda PS Michal Šimečka reagoval na Ficov výstup na úrade vlády najprv statusom na Facebooku a potom popoludňajšou tlačovou konferenciou. „Sú presne ako komunisti. Cenzurujú, kádrujú a útočia na rodinu. Ficova vláda pomsty má problémy, potrebujú odviesť pozornosť,“ napísal Šimečka ešte pred koncom premiérovej tlačovky.

„Nevyšiel im útok cez môjho nebohého starého otca, tak skúšajú pošpiniť moju mamu a partnerku. Prečo to robia? Ich Trestný zákon spôsobil vlnu kriminality. Bezvýznamná SNS sa im v koalícii utrhla z reťaze a robí hanbu do celého sveta. Ich plán v tichosti pustiť na slobodu kriminálnika Kováčika nevyšiel, naopak sme do ulíc uprostred leta dostali 18-tisíc ľudí. Nespravili nič pre lepšie školy, nemocnice, infraštruktúru, ekonomiku.“

Popoludní na tlačovej konferencii Michal Šimečka Ficovi pripomenul pôsobenie Márie Troškovej na úrade vlády. „Poviem vám to jazykom, ktorému budete rozumieť: ja som za štátne peniaze na úrade vlády nezamestnával svoju milenku, ani som ju nevozil vládnym špeciálom na stretnutie s Angelou Merkelovou,“ povedal.

Ficovi pripomenul aj to, že za jeho vlády získala grant vo výške vyše 200-tisíc eur na vedecký výskum z Agentúry na podporu vedy a výskumu jeho manželka Svetlana. „Vtedy ste nechceli odstúpiť?“ pýtal sa Šimečka predsedu Smeru.

Zároveň avizoval, že na Fica podá žalobu na ochranu osobnosti.

Šimečka, akcionár Denníka N

Politici Smeru na piatkovej tlačovke pracovali aj s údajným prepojením Progresívneho Slovenska a Denníka N, ktoré posledné dni komunikujú najmä predstavitelia koaličnej SNS. Tí v tejto súvislosti pripravujú zákon, ktorý by politikom a ich rodinným príslušníkom zakazoval vlastníctvo médií.

Počas tlačovky premiéra s Gašparom na obrazovke na úrade vlády svietil nápis „M. Šimečka potvrdený spoluakcionár Denníka N“. Nápis teda pracoval len s prvým písmenom krstného mena novinára Martina Milana Šimečku, ktoré sa zhoduje s prvým písmenom mena predsedu PS Michala Šimečku, čím pri nepozornosti môže vzniknúť dojem, že podpredseda parlamentu má nejaký podiel v Denníku N.

V skutočnosti je to tak, že jeho otec, teda dlhoročný novinár Martin M. Šimečka, vlastní podobne ako 70 ďalších ľudí z týchto novín niekoľko zamestnaneckých akcií. Jeho podiel v akciovke Denník N nepresahuje 0,5 percenta.

Podobné zahmlievanie o tom, kto zo Šimečkovcov akcie Denníka N reálne vlastní, a koľko ich vlastne je, predviedol vo svojom nedávnom statuse aj vicepremiér Tomáš Taraba. Napísal v ňom, že „pán Šimečka“ je spoluakcionárom Denníka N, a noviny teda môže „nazývať stranícke médium Progresívneho Slovenska“.

Čiže, cielene vynechal, ktorý „pán Šimečka“ má akcie Denníka N (teda že ide o otca predsedu PS), a aj to, že ide o zamestnanecký podiel na úrovni desatín percenta.

Fico zrazu proti rodinkárstvu

Premiér v piatok napomínal novinárov, že údajnému rodinkárstvu predsedu opozičnej strany, ktorý nikdy nebol pri moci, nevenujú dostatočnú pozornosť. Nabádal ich, aby si urobili „test Ficom“. „Predstavte si situáciu, že by som ja bol v takomto postavení. Nemožné. My sme si nikdy nedovolili ťahať svojich rodinných príslušníkov do takýchto schém,“ vravel.

Šimečkovi preto dohováral, aby sa vzdal postu podpredsedu parlamentu. „Alebo je iná možnosť, že sa pán Šimečka postaví a povie, že to je v poriadku, že rodiny môžu. Tak potom zoberieme kolegovia z úradu vlády zoznam sestier, bratov, matiek od vlastných ministrov, všade ich nastrkáme a budú vyciciavať štát, ako vyciciava rodina pána Šimečku,“ rečnil ďalej premiér.

„Dáme zelenú všetkým našim rodinným príslušníkom. A čo budete hovoriť? Ako to bude vyzerať? Ako môže vyzerať dôveryhodná spoločnosť, keď bratia, sestry, matky, tety a neviem kto všetko, svokry a zaťovia, budú mať peniaze z verejných zdrojov na svoje financovanie?“

Ako riešenie situácie menoval samoreguláciu, ktorú v jednom momente ilustroval s pomocou svojho brata. „ Vy si myslíte, že môjmu bratovi by prišlo na rozum, že sa obráti teraz na Fond na podporu umenia a povie – dajte mi 30-tisíc na tento rok, aby som si mohol zaplatiť mzdy?“

Podobne opatrný bol Fico aj v dobe svojej prvej vlády. Firma Style mont jeho príbuzného Ladislava Rybánskeho v roku 2008 vyhrala zákazku na rekonštrukciu budovy obvodného úradu v Topoľčanoch, teda vo Ficovom rodisku. Tender za vyše 27 miliónov vtedajších slovenských korún vypísalo ministerstvo vnútra, vedené Robertom Kaliňákom zo Smeru. Víťazná firma mala vymeniť okná a zatepliť budovu.

Keď sa informácia o topoľčianskej zákazke dostala na verejnosť, Fico Kaliňáka požiadal o jej zrušenie. ,,Viem si predstaviť, čo by ste robili, hoci mne by v živote nenapadlo organizovať smiešnu súťaž za pár korún pre príbuzného,“ vysvetľoval predseda Smeru pred 16 rokmi.

O dva roky neskôr sa ukázalo, že firma Ficovho brata Ladislava HF Steel sa cez reťazec dodávateľov podieľala na stavbe rýchlostnej cesty R1, realizovanej cez takzvaný PPP projekt, ktorý predseda Smeru ako premiér podporoval. Proti tomu už Fico neprotestoval.

Neprekážalo mu ani to, keď v roku 2012 – teda znovu za vlády Smeru – štátna firma SEPS darovala 15-tisíc eur občianskemu združeniu Topoľčiansky hrad, ktoré sa venovalo jeho obnove. V združení figuroval Ficov bratranec Rastislav Rybánsky. „Predseda vlády nevidí žiadny dôvod, prečo by medzi projektmi nemala byť národná kultúrna pamiatka Topoľčiansky hrad,“ komentoval vtedy štátny dar Ficov tlačový odbor.

Tejto podpore predchádzala väčšia dotácia zo štátneho rozpočtu a nórskych fondov, ktoré spravoval úrad vlády. Občianskemu združeniu Topoľčiansky hrad v roku 2010 vyplatili takmer 612-tisíc eur, z toho 550-tisíc eur z nórskych fondov, zvyšok zo štátneho rozpočtu. Pôvodne malo združenie získať 1,2 milióna eur, no audítori z Úradu finančného mechanizmu nórskych fondov ďalšie platby stopli po tom, čo vyšlo najavo, že za projektom je Ficov príbuzný.

„Máme nulovú toleranciu k akejkoľvek sprenevere a klientelizmu,“ vysvetľoval zastavenie platieb Sigve Soldal Bjorstad z nórskych fondov.

Predseda Smeru v minulosti obhajoval aj možnosť, aby štát zvýhodňoval projekty členov jeho strany. „Nebudeme považovať za neprípustné, ak v prípade dvoch rovnocenných projektov, s rovnakou kvalitou a rovnakým výsledným efektom, zodpovedný minister uprednostní starostu alebo primátora z vládnej koalície,“ vravel v čase svojej prvej vlády.

Najlegendárnejším príkladom rodinkárstva z éry Smeru je ale pôsobenie nominanta strany Ľubomíra Jahnátka na ministerstve pôdohospodárstva v čase druhej Ficovej vlády. Ako vyšlo najavo v roku 2013, Jahnátek rozdal množstvo funkcií na ministerstve svojej rodine a rodákom z dediny Komjatice, odkiaľ pochádzal. V rezorte zamestnal svoju neter, synovca či krstné deti.

A ešte jedna poznámka k rodinkárstvu: Ficov bratranec Jaroslav Rybánsky je dnes na úrade vlády jeho poradcom v oblasti investícií, cestovného ruchu a športu.

Kričalo sa „Fico do basy“?

Fico si na piatkovej tlačovej konferencii znovu sťažoval, že na poslednom opozičnom proteste sa údajne skandovalo „Fico do basy!“. Protest sa podľa neho niesol „v silovom slovníku“ a čudoval sa, prečo by mal ísť do väzenia. „Nechápem za čo, asi za to, že ma nezastrelili, že sa ma nepodarilo doraziť definitívne.“

Na zázname z utorkového mítingu PS a SaS počuť dav skandovať „Do basy!“ (na videu cca od 54:30), no nie v súvislosti s Ficom, ale s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. O jeho prepustení na slobodu napriek právoplatnému odsúdeniu v tom čase na pódiu hovoril bývalý kancelár prezidentky a diplomat Metod Špaček.

Samozrejme, to nevylučuje, že menšie skupinky mohli na proteste kričať aj „Fico do basy“, na zázname to však nepočuť.

Predseda Smeru v piatok dokonca tvrdil, že ho z pódia do väzenia posielal priamo Michal Šimečka, čo nie je pravda. „Tak zmeňte kultúru na Slovensku, povedzte, že to je správne a že ste radi, že to Šimečkovci zaviedli na Slovensku,“ hovoril ešte o dotáciách a potom voľne prešiel k protestom.

„A teraz to všetci budeme po nich opakovať. Vy si uvedomujete hĺbku problému? Hĺbku problému, že on sa postaví niekde na tribúnu a kričí ‚Fico do basy‘ a ‚ďalší do basy‘? Dobre, že nechodia zase s tými šibeničkami a nechodia robiť protesty pred domy, hoci našťastie bol prijatý zákon, ktorý to v tomto okamihu zakazuje.“

Politikom Smeru prekáža, ak ich predsedu posielajú do väzenia, strana však podobný typ rétoriky – o base, zločincoch či dokonca vrahoch – používala bežne. Fico napríklad v roku 2019, keď sa mu nepodarilo stať sudcom Ústavného súdu, nazval novinárov „najväčšími zločincami na svete, ktorí napáchali viac škôd ako sto tornád na Kube“.

Na protestoch proti obrannej zmluve so Spojenými štátmi americkými vo februári 2022 posielal do basy vtedajších vládnych politikov podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. „Na záver mi dovoľte odkázať im – všetky ich činy budú potrestané. Dnes sa tam schovávajú ako také potkany, ale jedného dňa vylezú a za vlastizradu hrozí 20 rokov basy. To nech si pamätá Naď, Korčok, Čaputová,“ odkazoval. „Do basy, do basy!“ skandoval s davom Blaha.

Aj o šibeniciach na opozičných protestoch či manifestáciách Za slušné Slovensko hovoria politici Hlasu a Smeru dlhodobo. V minulosti organizátori týchto protestov popreli, že by sa šibenice na ich akciách objavili – a fotografie, ktoré súčasní vládni politici používali, pochádzali ešte z čias protestov Gorila.