štvrtok

Denník Michala Hvoreckého: Šťastný, že nepatrím k cirkvi

Nechápem, prečo niekto počúva, keď farári kážu o sexe. Keď sa chcem niečo dozvedieť o literatúre, tak nejdem za Petrom Saganom.

V kostoloch odborníkov na sex ťažko hľadať. Foto – TASR

Som rád, že nepatrím k nijakej cirkvi. Ako humanistovi a ateistovi sú mi všetky náboženstvá rovnako cudzie, pretože vyzdvihujú vieru nad rozum, nepotrebujú na svoje tvrdenia dôkazy a nadraďujú vlastné videnie sveta nad tie ostatné.

Väčšina z nich vznikla v období obmedzeného ľudského poznania, preto sa opierajú o omyly a bludy, ktoré nezodpovedajú realite a úrovni dnešných vedeckých znalostí. Štvorročné deti v synovej škôlke majú o prirodzenom fungovaní sveta lepšie znalosti, než aké hlása väčšina ideológií presvedčených o svojej blízkosti k nadprirodzenu.

Netúžim po priesvitnej, bradatej, trávnatej, éterickej ani inej údajne vyššej inštancii, ktorá by mala objasniť, či nebodaj legitimizovať môj krátky pobyt na tejto planéte.

Navyše, väčšina náboženstiev svojim nasledovníkom povoľuje, či dokonca prikazuje páchať zločiny, ktoré vraj prispejú k splneniu utopickej fantázie tu na Zemi alebo v nebeskej Tramtárii. Samozrejme, veriaci hrešiť smú, lebo sa hriechov vzápätí šikovne zbavia opakovaním viet, chodením do kruhu, hladkaním korálok alebo bozkávaním knižky.

Čím väčšmi ma dáky náboženský predstaviteľ presviedča o svojej zaručenej pravde, tým je mi jasnejšie, že klame, až sa hory zelenajú. Pochybnosť a skúsenosť majú pre mňa neporovnateľne väčšiu hodnotu ako dogma a presvedčenie.

Holokaust aj na našom území ukázal, že katolicizmus vie byť k zlu desivo apatický, dokonca ho neraz propaguje a podporuje. O to väčšmi ma šokuje dnešná cirkevná horlivosť pri odsudzovaní ďalších menšín a jej proklamovaná istota, že má opäť pravdu. Nemá.

Totalita vždy najprv schváli zákony, ktoré sa ani pri najlepšej vôli nedajú dodržiavať. A šíri strach. Režimov sa vraj netreba báť, ale boha vždy. Preto treba systém zvrhnúť a zriadiť nový, boží. No iste.

Moc ľuďom pod zámienkou morálky lezie až do postele, túži im kontrolovať aj súkromie a ešte sa rozhorčuje, keď sa proti tomu niekto ohradí.

Absolútne nechápem, prečo niekto počúva, keď farári kážu o sexe. Keď sa chcem niečo dozvedieť o literatúre, tak nejdem za Petrom Saganom.

Občianske hlasovanie 7. februára nie je dobré absolútne pre nikoho a pre nič, akurát môj syn si na tom slove vynikajúco trénuje svoje r.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom