Riaditeľka Nadácie Milana Šimečku: Vyhrážajú sa nám utopením v Dunaji

Rozumiem, že ľudia počujú meno a pýtajú sa na možné prepojenie, ale keď už štvrtýkrát vysvetlíme, že prepojenie nie je, a politická strana či ministri to stále robia, tak sa mi to už zdá cez čiaru, hovorí riaditeľka Nadácie Milana Šimečku Veronika Fishbone Vlčková.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• ako sa v nadácii pripravovali na antikampaň;
• či neuvažujú o zmene názvu nadácie;
• na aké projekty išli peniaze z Fondu na podporu umenia.

Dnes sa stretávame preto, že vládni politici prepojili nadáciu s politikou. Tak si to hneď vyjasnime. Poznáte sa sa s predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom?

Áno, osobne sa s ním poznám už sedem rokov. Odvtedy sme sa nestretli až do prezentácií kníh, ktoré sme vydávali. Posledná bola vydaná na jar minulého roka. Urobili sme verejnú prezentáciu, kde prišli aj obaja synovia Milana Šimečku a aj vnuk, ktorý je právom hrdý na diela svojho starého otca.

Čiže naposledy ste sa rozprávali na jar 2023?

Áno.

Môžete aj prezradiť, o čom bol váš rozhovor?

O tom, ako sa nám darí s predajom kníh, o tom, že je rád, že sme takúto aktivitu urobili – že sme vydali knihy a naďalej sa venujeme myšlienkam jeho starého otca.

Poznáte sa aj s naším redakčným kolegom Martinom Milanom Šimečkom?

Stretli sme sa tiež na tej prezentácií kníh.

Inak sa nestretávate?

Nie, vôbec.

Základom obvinení Nadácie Milana Šimečku je, že z nej má politik Šimečka prospech. Platila niekedy nadácia niečo Šimečkovcom alebo ich príbuzným?

Nie, žiadne takéto prepojenia s rodinou neexistujú. Rozumiem, že to ľudí zaujíma, Nadácia Milana Šimečku a rodina Šimečkovcov majú to isté meno, tak asi musia mať niečo spoločné. Je namieste klásť tieto otázky, ale už niekoľkokrát sme na to odpovedali. Už vyše roka odpovedáme, že Nadácia Milana Šimečku s politickou stranou Progresívne Slovensko alebo s jej lídrom Michalom Šimečkom nemá nič spoločné.

Jediný člen rodiny, ktorý v našej správnej rade sedí od roku 2017, je Peter Šimečka, ktorý od svojich skorých dospelých rokov žije v Prahe, venoval sa IT biznisu a momentálne je na dôchodku. Nemá žiadne prepojenie na kultúru, na žurnalistiku, na médiá, na politiku. Na Slovensku nežije, lebo si tu vďaka bývalému režimu nevedel nájsť miesto, a preto odišiel do Prahy.

K správnej rade sa ešte dostaneme, ale zopakujem otázku. Platila niekedy Nadácia Milana Šimečku niečo Šimečkovcom alebo jej príbuzným?

Nie, naopak. Šimečkovci vlastnia práva na knihy, ktoré napísal Milan Šimečka a ktoré sme my posledné dva-tri roky prekladali a vydávali, a dali nám práva na využitie a preloženie týchto kníh. Vďaka tomu sme mohli knihy vydať, pracovať s nimi na školách, verejných podujatiach a šíriť jeho myšlienky. Rodine sme za to nič neplatili, výnosy z predaja kníh idú priamo na aktivity Nadácie Milana Šimečku.

Nepočítali ste s tým v nadácii, že vás politické strany môžu vtiahnuť do politického boja? Menom Šimečka sa na Slovensku operuje už niekoľko rokov a sú to práve politici súčasnej vlády, ktorí ho používajú v negatívnom význame. 

Počítali sme s tým, dokonca musím povedať, že sme na jednom zo zasadaní správnej rady ešte pred parlamentnými voľbami prebrali rôzne scenáre toho, ako to dopadne. Samozrejme, už aj pred voľbami sme dostávali od ľudí spätnú väzbu, a preto sme sa pripravovali na to, že niečo príde. Ale nie je čo skrývať, my sme hrdí na odkazy a hodnoty, ktoré Milan Šimečka počas komunizmu tvoril a ktoré sú podľa nás skvelou analýzou minulej, ale bohužiaľ aj súčasnej spoločnosti. Boj za demokraciu je stály. Nemyslím si, že je dôvod nebyť na to meno hrdý.

Na druhej strane sme sa pripravovali na to, že útoky prídu, ale pevne sme verili, že budú vecné, že nebudeme stále opakovať to isté, a teda že prepojenie na PS alebo na Michala Šimečku neexistuje. Pevne sme verili, že to bude diskusia o aktivitách nadácie a podobne.

Pri tom tlaku z vládnej koalície, ktorý posledné dni zažívate, nezamysleli ste sa aspoň na chvíľu nad tým, že by ste zmenili názov nadácie?

Mali sme diskusie o tom, či je to jeden z možných scenárov, ale veľmi rýchlo sme sa všetci zhodli, že to absolútne neprichádza do úvahy. Už som to povedala, ale sme hrdí na odkazy Milana Śimečku a bolo by to spreneverenie sa tej myšlienke.

Už sme spomínali, že členom správnej rady nadácie je Peter Šimečka, starší syn Milana Šimečku, po ktorom je nadácia nazvaná. Aké sú právomoci člena správnej rady? Je to platená funkcia, z ktorej plynú nejaké zásadné príjmy? 

Je to neplatená funkcia, dokonca členovia správnej rady nemôžu z aktivít, ktoré robia buď ako členovia správnej rady, alebo z iných, požívať žiadne finančné prostriedky. To je jasne napísané v našom štatúte a aj na Nadačnej listine. Finančná kompenzácia teda nie je žiadna.

Členovia správnej rady sa na pravidelnej báze stretávajú a diskutujú o plánoch aktivít na ďalších rok, schvaľujú rozpočet a schvaľujú ročnú účtovnú závierku. Konzultujeme s nimi väčšie veci, ako napríklad zmenu manuálu, logo, konzultujeme s nimi naše vízie a plány na kvartálnej alebo polročnej báze. Aktívne do aktivít nadácie nezasahujú.

Niektorí vybraní členovia správnej rady s nami spolupracujú na konkrétnych projektoch, ale netýkalo sa to Petra Šimečku. Išlo o odborníkov vo výskume, ktorí pracujú v SAV alebo na školách a univerzitách. Pán Peter Šimečka však žiadne konkrétne aktivity nevykonával.

Spomínali sme, že nadácia vydáva knihy a diela Milana Šimečku. Rozumiem teda tomu správne, že nadácii nepatria žiadne autorské práva? 

Nie, tie patria synom Milana Šimečku. Zakaždým, keď plánujeme vydať alebo preložiť knihy, si práva pýtame. Teraz napríklad pripravujeme komiks, na ktorom pracuje pán Hvorecký a pán Vizár, tiež sme si pýtali práva.

Platíte za to niečo?

Nie, je to bezodplatne.

Stretávate sa oficiálne s politikmi? 

Sme členom VRAX-u (Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu – pozn. red.) aj výboru národnostných menšín a etnických skupín. Na takýchto odborných stretnutiach sa stretávame s politikmi.

Na žiadnych iných akciách?

Nespomínam si.

Na vaše akcie nechodia politici?

Nechodia. Áno, napríklad pred dvoma rokmi sme pozvali primátora Bratislavy Matúša Valla na otázky a odpovede s cudzincami, keďže jednou z tém, ktorej sa venujeme, je migrácia a cudzinci.

Pozývame na naše akcie aj ministerstvá, no veľmi by som musela uvažovať o tom, či sme na niektorú z akcií pozvali konkrétneho politika.

Ako si vysvetľujete snahu koalície prepojiť nadáciu s politikou?

Osobne si myslím, že dôvodom tých útokov je Michal Šimečka, ktorého sa snažia zdiskreditovať cez to, že Nadácia Milana Šimečku čerpá finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu prostredníctvom dotácií, ktoré fungujú transparentne. Tieto procesy sú naozaj veľmi, veľmi ostro sledované, majú jasné kritériá a nezávislé komisie. Myslím si, že toto celé je len pre ich poslucháčov a pre ľudí, ktorí majú ich videnie sveta.

Rozumiem, že ľudia počujú meno a pýtajú sa, tá otázka je legitímna, ale keď ju už po štvrtýkrát vysvetlíme, že prepojenie nie je, a politická strana či ministri to stále robia, tak to sa mi už zdá cez čiaru. Je to klamstvo.

Poďme teraz k tým dotáciám nadácie. Aký je jej typicky ročný rozpočet? 

Posledné dva roky to bolo 420- a 430-tisíc eur.

Ako ten rozpočet zostavujete? Alebo položím typicky slovenskú otázku – kto vás platí?

Približne polovica ide zo slovenských dotácií, a to nielen ministerstiev. V minulých rokoch to bolo ministerstvo školstva, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo kultúry, ďalej to boli mnohé výzvy zo samospráv alebo z krajov. Naďalej to boli financie od korporátnych nadácií, ktorým sa teraz snažia dve percentá zobrať. Toto všetko bola približne polovica rozpočtu.

Druhá polovica rozpočtu prichádza zo zahraničných zdrojov ako Nórske fondy, ktoré administruje ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja (MIRI), máme projekty Erasmus, podporujú nás filantropické zahraničné nadácie, ambasády. Je to široká paleta, pretože aktivity, ktoré robíme, sa nedajú vykryť len z národných zdrojov.

Ministerke kultúry sa nepozdávajú finančné príspevky, ktoré vaša nadácia dostala od Fondu na podporu umenia (FPÚ) ešte predtým, ako ministerstvo vo fonde zmenilo pravidlá a to, kto o dotáciách bude rozhodovať. Zacitujem: „Fond na podporu umenia je dojná krava pre Nadáciu Milana Šimečku. Od roku 2020 dostala len z dotácií spadajúcich pod ministerstvo kultúry takmer 255-tisíc eur,“ povedala Martina Šimkovičová. Čo na to hovoríte?

Je to pravda, vie si to dohľadať každý jeden človek na Centrálnom registri zmlúv. Financie išli cez Fond na podporu umenia a sú to dotačné schémy ministerstva kultúry. Suma, o ktorej pani ministerka hovorila, bola za posledných päť rokov a išli na aktivity festivalu fjúžn a festivalu fjúžn na cestách – malé kultúrne festivaly idú do malých miest, niekedy až dedín. Peniaze išli aj na vydávanie Šimečkových kníh, na vydávanie komiksu… za posledné štyri roky išlo dokopy o približne 150 aktivít vrátane práce s mladými ľuďmi na školách, kde sa rozprávame o predsudkoch, diskriminácií a podobne.

Je to široká paleta aktivít, keď si to rozmeníte na drobné, tak je to 80-tisíc ročne, tie rozdeľte medzi 150 aktivít a uvidíte, že ide o naozaj smiešne peniaze, za ktoré robíme naozaj veľmi veľa roboty, ktorá má dosah. Vďaka týmto útokom sa nám napríklad ozvali učitelia, o ktorých sme niekoľko rokov nepočuli, a vyjadrili nám podporu, že je to nehorázne, čo sa deje. Mám pocit, že ľudí to už dvíha zo stoličiek. Ide už asi o štvrtý útok, ktorý za posledný rok zažívame, ale miera nenávisti je momentálne najväčšia, akú sme zažili.

Argument je síce opakovaný, ale intenzita, s ktorou na nás útočia, je silná. Efekt je kaskádovitý, politici pošlú tlačovú správu, preberú to médiá, potom alternatívne médiá a následne to riešia ľudia na fórach. Následne nám vyvolávajú ľudia, ktorí nám prajú smrť v Dunaji.

Dostávate vyhrážky?

Áno, napríklad že nás utopia v Dunaji s rodinou.

S rodinou Milana Šimečku?

Áno.

Obrátili ste sa na políciu?

Akurát to konzultujeme s právnikmi, aké kroky môžeme podniknúť. Treba povedať, že nadácia má rozpočet približne tých 400-tisíc eur ročne, ktoré sú často viazané na konkrétne projekty. To nie sú financie na právnikov a podobne, ktoré by sme mali bežne dostupné, nadácia sa preto musí zamyslieť, či finančné prostriedky na právnickú pomoc použije alebo nie.

Akým spôsobom musíte účtovať peniaze, ak uspejete v grantových schémach kontrolovaných štátom? Našli sa nejaké nedostatky napríklad za roky, ktoré vám teraz vyčíta ministerka kultúry?

Určite. Každý projekt má svoj cyklus. Po tom, ako odovzdáme vyúčtovanie, ktoré má veľmi presné „škatuľky“, napríklad koľko peňazí môžeme použiť na cestovné, koľko na honoráre pre umelcov a podobne, môže prísť po niekoľkých rokoch kontrola a zhodnotí, či bolo všetko ok alebo treba po obsahovej alebo finančnej stránke niečo doplniť. Napríklad kto bol na tomto obede alebo kto používal konkrétne auto, alebo ako preukážeme, že daná osoba naozaj na pracovnej ceste bola.

To sú typické otázky, ktoré od kontroly dostávame. Ale niekedy sa stane, že určitý typ výdavku nebol správne priradený – napríklad účtenka za benzín, ktorá bola v inom časovom období.

Platia sa po takýchto kontrolách aj pokuty?

Nie, ale v niektorých dotačných schémach viete, ak máte, vymeniť výdavok za iný, ktorý ste nepoužili v iných grantoch. Vo väčšine prípadov musíme zle vydokladovaný výdavok vrátiť, napríklad tých 30 eur za benzín. Systém kontroly je pri každom jednom grante a po vyúčtovaní grantu príde kontrola.

Pri väčších grantoch, ktoré napríklad máme z MIRI, príde aj vládny audit.

Čiže dotácie sú prísne kontrolované.

Každý jeden grant je kontrolovaný štandardne úradníkmi z daného ministerstva či fondu a potom raz za čas príde aj vládny audit, ktorý je centrálny a kontroluje nielen nadácie a neziskovky, ale aj ministerstvá a fondy.

Rozprávali ste sa niekedy s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou alebo jej pravou rukou Lukášom Machalom? 

Nie, ale veľmi radi by sme. Pozývali sme ich aj na naše podujatie, nech sa prídu pozrieť, čo vlastne cez dotácie ministerstvo platí.

Vašu výzvu som zaregistrovala. Takže sa vám neozvali?

Nie. Ani oni, ani z ministerstva spravodlivosti, bohužiaľ.

Nevyzývali ste ich aj na nejaké iné stretnutie, napríklad že by ste sa ohlásili na ministerstve kultúry? 

Urobili sme to v novembri, keď bola prvá vlna útoku. Vtedy sme nedostali žiadnu reakciu a potom sme to úprimne neskúšali, takže ďakujem za tip.

Ministerke Šimkovičovej prekáža aj to, že ešte pred zmenami vo Fonde ste dosiahli, že finančné príspevky z fondu zazmluvnili do roku 2026. Je to nezvyčajné alebo takýmto spôsobom dotačné schémy bežne fungujú?

Dotačné schémy z ministerstiev sú vždy ročné, lebo sú viazané na daný štátny rozpočet v danom roku. FPÚ však má výnimku pre veľké festivaly a veľké súťaže, ktoré za sebou majú päť- až sedemročnú tradíciu a ktoré sú významné. Takéto festivaly majú nárok žiadať o trojročnú podporu. Žiadať neznamená, že každý trojročnú podporu aj dostane.

V tomto konkrétnom prípade sme požiadali FPÚ o príspevok na festival, FPÚ posúdilo kvality našej výzvy a taktiež sme žiadali trojročnú podporu. Tento proces sme začali takto pred rokom, pretože pripraviť podklady pre grantovú prihlášku trvá, prihláška má vyše sto strán. V strede októbra bol deadline, v decembri vyšlo rozhodnutie riaditeľa FPÚ, ktoré festivaly podporuje a ktoré podporuje na tri roky a v akej sume.

Viete si to dohľadať v rozhodnutiach riaditeľa FPÚ. Z tých, ktoré tento rok žiadali podporu, je desať ďalších festivalov, ktoré získali podporu na tri roky. Dokonca aj festival, ktorý pani ministerka navštívila na prelome júla/augusta, a to Jánošíkove dni. Aj tento festival teda požíva túto „nezvyčajnú“ výhodu trojročnej podpory. Naozaj to teda nie je nič nezvyčajné, je to bežný nástroj, len o tom asi pani ministerka nevie.

Na aké projekty ste peniaze z FPÚ za posledné roky využili? 

Festival fjúžn, ktorý bude teraz v septembri, nás stojí ročne približne 100-tisíc eur, 40 percent z toho máme z FPÚ. Z toho 20 percent ide na umelcov, ktorým platíme, aby uskutočnili výstavu, vystúpili ako dídžeji na podujatí. Potom sú ďalšie náklady za prenájom priestorov, techniky, propagáciu festivalu a podobne.

Môžeme povedať, o čom ten festival je? Vieme, že niektorí vládni predstavitelia majú problém s niektorými divadelnými predstaveniami a ich obsahom. 

Je to jedinečný festival, je najväčším multižánrovým festivalom, ktorý sa venuje téme migrácie a ľuďom, čo sa narodili v zahraničí, ale na Slovensku si našli domov. Je to séria 20 podujatí v priebehu ôsmich dní, budúci rok nás čaká 20. ročník.

Začali sme ako malilinký festival na univerzite, postupom rokov sme ho zdokonaľovali a zlepšovali. Teraz je to jeden z etablovaných festivalov a mesto Bratislava ho považuje za svoje strategické podujatie a podporuje ho aj finančne. Festival fjúžn sú divadelné predstavenia, vystúpenia, diskusie s témou migrácie, aby sa ľudia, ktorých to zaujíma, mohli dozvedieť, kto je ich sused a aká je perspektíva života cudzinca na Slovensku.

Tento rok budeme mať jeden večer Konektiv night, počas ktorého zahraniční umelci na Slovensku budú spolupracovať so Slovákmi a ich tradičnými nástrojmi. Na jednej strane tak posilňujeme cudzineckých umelcov, aby aj ich hlas bolo na Slovensku počuť, a na druhej strane festival umožňuje poznať ľudí a vplyvy, ktoré nás môžu obohatiť.

Čo okrem festivalu ešte chystáte?

Veľmi sa teším na konferenciu Radosť a smútok z dejín, ktorá sa venuje spracovaniu holokaustu, akým spôsobom sa vieme z neho poučiť a učiť sa o ňom, aby to bolo relevantné pre dnešných študentov. Na konferencii bude viac ako 70 učiteľov z celého Slovenska, ktorí budú mať aj prednášky aj praktické cvičenia, ako učiť o rómskom a židovskom holokauste v ich triedach a prepojiť to s tým, aké formy diskriminácie zažívajú dnešné deti.

Vašej nadácie podobne ako ďalších neziskových organizácií či občianskych združení sa dotklo aj rozhodnutie ministerstva spravodlivosti, ktoré zrušilo dotačnú výzvu pre projekty na podporu ľudských práv. Vtedajší podpredseda parlamentu, dnes europoslanec za Smer Ľuboš Blaha tvrdil, že minister Susko tak stopol dotácie pre citujem „slniečkarske mimovládky“, ktoré podľa neho šíria nenávistné ideológie a opäť v úvodzovkách „pakujú si vačky“. Ako si vysvetľujete takýto krok vlády proti mimovládnym organizáciám?

Nebudem komentovať výrok pána Blahu, lebo sa absolútne nezakladá na pravde a je plný nenávisti, proti ktorej my v rámci našich programov bojujeme. Doteraz sme nepočuli pádny argument, prečo ministerstvo spravodlivosti túto výzvu zrušilo. Povedalo, že zistilo veľmi závažne podozrenia v procese – nie v obsahu – vyberania grantov. Spustilo audit, ktorý to mal prešetriť, a sľúbilo, že výsledky auditu budú v apríli.

Následne sme sa na výsledky auditu opakovane pýtali, naposledy teraz pred letom, ale výsledky auditu stále nie sú. Máme veľmi silné podozrenie, že išlo o svojvoľný krok ministra spravodlivosti, ktorý chcel zastaviť podporu už vybraných grantov, ktoré čakali na vypočutie v druhom kole, a že sa mu nepáčil zoznam recipientov, ktorí mali dotáciu dostať. Nepočuli sme jeden jediný pádny dôvod, ktorý by bol založený na faktoch, ktoré by sme si vedeli overiť.

Ministerstvo teda prvú dotačnú výzvu prešetruje, ale zároveň spustilo ďalšiu výzvu, zapojila sa do žiadostí opäť aj nadácia? 

Áno, zapojili sme sa s tým istým projektom.

S akým?

Jedna časť bola na podporu spomínanej konferencie, pretože celý jej program sa venuje boju proti predsudkom, správnej práci s predsudkami a diskrimináciou. V projekte žiadame o podporu aj pre našu prácu na školách so študentmi, kde sa rozprávame o predsudkoch a o tom, ako s nimi pracovať – napríklad aj formou výstavy o Anne Frankovej, ktorá tiež na budúci rok oslávi 20. ročník.

My máme tento rok naozaj „šťastie“, že ministerstvá sa rozhodli nepodporiť žiadny z našich projektov, hoci predošlé roky sme na naše pravidelné aktivity financie dostali. Tento rok je prvý rok, keď sme nedostali z ministerstva školstva, ministerstva spravodlivosti či ministerstva kultúry ani cent. Je to 18 percent z nášho minuloročného rozpočtu, čo je veľký zásah.

Tá škoda je na učiteľoch a žiakoch. Verím, že sa nám možno inštitúcie nechceli pomstiť, ale dosah je, že sme museli niektoré programy skončiť, lebo sme ich nemali z čoho financovať. Snažíme sa prostriedky získať aj z iných zdrojov, ale nie je to ľahké.

Je možné, že budete musieť stopnúť aj ďalšie projekty?

Je to možné. Naši maďarskí partneri nám tesne po voľbách povedali, aby sme sa pripravili, lebo 90 percent z ich rozpočtov pochádza zo zahraničia. My sme sa na to aj pripravovali, ale zahraničná konkurencia v grantových schémach je neuveriteľná. Vo veľkých grantových výzvach býva podporených len možno osem až desať percent projektov. Je to úplne iná konkurencia ako na Slovensku.