Ako v škole v Detve učia po novom: majú 90-minútové hodiny, spojený predmet Science a nechcú memorovanie

Ministerstvo školstva začalo v roku 2020 pripravovať nový štátny vzdelávací program – ide o dokument, v ktorom štát predpisuje školám, čo všetko musia deti ovládať. Dokument tvorili odborníci viac ako dva roky a teraz postupne prichádza do praxe.

Vlani si učenie podľa nového dokumentu dobrovoľne vyskúšalo prvých 39 škôl, od septembra tohto roku k nim pribudne ďalších štyristo škôl, asi pätina z celkového počtu. Od roku 2026 musia po novom učiť všetky školy na Slovensku.

Aké najzásadnejšie zmeny nový štátny vzdelávací program prináša?

• Základná škola bude rozdelená na tri cykly – 1. až 3. ročník, 4. a 5. ročník a 6. až 9. ročník.
• Školy začínajú po novom učiť postupne, teda od prvého ročníka. Starší žiaci zväčša pokračujú tak ako doteraz.
• V prvých dvoch cykloch (1. až 5. ročník) pribudnú predmety Človek a príroda, Človek a spoločnosť, nahradia tak Prvouku či Vlastivedu. Deti však okrem nich majú aj klasické predmety ako slovenčina, matematika, výtvarná či telesná výchova.
• Už v prvom cykle pribudne predmet Človek a svet práce, podobný starému predmetu Pracovné vyučovanie. Deti v ňom už od prvého ročníka spoznávajú povolania.
• Každá škola môže učiť trochu inak: Štát predpisuje, čo sa majú deti učiť v každom cykle, už nie v každom ročníku. Školy si tak môžu učivo podeliť do ročníkov podľa seba. Niekde môžu učiť fyziku v 6. ročníku, inde až v 7. ročníku.
• Školy dostali väčšiu voľnosť meniť organizáciu vyučovania. Hodiny nemusia mať 45 minút, môžu ich spájať do väčších blokov. Takisto nemusia učiť predmety oddelene, ale integrovane – napríklad spojením prírodovedných predmetov.
• Školy dostali mentorov. Ministerstvo školstva zriadilo Regionálne centrá podpory učiteľov s mentormi, ktorí učiteľom pomáhajú pri zavádzaní nových osnov do praxe. Aktuálne funguje 32 centier v rôznych regiónoch, od 1. septembra pribudne ďalších osem centier. Pôsobí v nich vyše 400 mentorov.
• Nemusí to znamenať, že všetky školy sa zlepšia. Školy môžu využiť možnosti nových osnov a učiť inovatívnejšie, ale môžu ostať aj pri rovnakom vyučovaní ako doteraz.

Riaditeľka Základnej školy Alexandra Vagača v Detve Margita Gajdošová opisuje, ako sa oni rozhodli vyučovať po novom. Nový štátny dokument si skúšajú už druhý rok – boli medzi prvými školami, ktoré sa do toho pustili. Výsledkom je napríklad aj to, že už nemajú klasické 45-minútové hodiny.

Máte za sebou rok skúšania nových učebných osnov – teda nového štátneho vzdelávacieho programu. Neľutujete to? 

Určite to neľutujeme. Pilotné overovanie v našej škole by som rozdelila do dvoch fáz. Od septembra 2023 sa začalo overovanie nového štátneho vzdelávacieho programu, ale ešte predtým sme tri roky overovali Dodatok číslo 8 k súčasne platnému štátnemu vzdelávaciemu programu, čo bol proces jeho prípravy. My sme boli zapojení do procesu už od roku 2020, čiže prípravy robíme približne štyri roky. Vôbec neľutujeme, že sme do toho išli. Proces je náročný, ale výsledky stoja za to.

Čo ste začali robiť už v roku 2020? 

Boli to prvé zmeny, ktoré začínali v septembri 2020, čiže v období covidu. Vtedy bolo treba kvôli zatvoreným školám korigovať učebné osnovy a už sa začalo uvažovať o prechode na tri cykly, ktoré sú dnes základom nového kurikula. Zapojilo sa do toho iba 27 škôl, my sme boli medzi nimi. Už vtedy sme mohli uvažovať nad tým, ako inak sa pozrieť na obsah vyučovania a ako deti na učivo reagujú.

Tento rok si bude reformu skúšať 400 škôl, vlani sa do toho pustilo iba necelých 40 škôl. No a v roku 2020 ich bolo iba 27. Prečo ste sa vy už pred troma rokmi rozhodli ísť do toho? 

Sme taký typ školy, snažíme sa odlišovať od ostatných, zlepšovať sa a neuspokojiť sa s tým, čo je. Sme dobrý kolektív pedagógov – tvorivých, kreatívnych, dobre spolupracujeme. Nápady tvoríme počas porady alebo keď nám len tak niečo napadne, tak o tom v zborovni diskutujeme. Už dávnejšie sme uvažovali nad tým, že pri našom vyučovaní narážame na mantinely a radi by sme boli kreatívnejší. Toto bola pre nás príležitosť.

Na aké mantinely ste narážali? 

Napríklad na tie organizačné. Často sme si uvedomovali, že 45-minútové hodiny sú naozaj málo. Počas nich učiteľ musí prísť do triedy, deti sa musia upokojiť. Učiteľ musí zapísať učivo do triednej knihy. Deťom musí povedať, čo sa idú naučiť, a potom prebieha vyučovanie. Lenže na konci musí hodinu vhodne uzavrieť, získať spätnú väzbu od detí, zhodnotiť ich, prípadne dať pokyny na domácu prípravu. Preto sme sa z hľadiska efektivity rozhodli prejsť na vyučovanie formou blokov, spájali sme dve vyučovacie hodiny do 90-minútového bloku. Začali sme už v roku 2020.

Ako vám to funguje? 

Veľmi si to pochvaľujeme. Zaznamenali sme, že noví rodičia sa tohto trochu boja. Myslia si, že dieťa nevydrží 90 minút učiť sa, ale nie je to o tom, že dieťa po celý čas sedí na stoličke v lavici. Práve pri väčších blokoch má učiteľ napríklad možnosť ísť s deťmi von či na exkurziu. Keďže má viac času, nenaruší vyučovací proces tým, že by zasahoval do iných hodín. Dieťa má bez problémov možnosť napiť sa alebo ísť na toaletu, keď to potrebuje. Učiteľ strieda aktivity, aby deti zapájal, chvíľu pracujú samostatne v lavici, ale potom aj na koberci alebo robia pohybovú aktivitu.

Legislatíva to do určitej miery podporovala aj predtým, ale teraz je to už jasne zadefinované, školy sa toho nemusia obávať. Blokové vyučovanie však nie je podmienkou kurikulárnej reformy, nie je to pre školy povinné. Môžu ostať pri klasických 45-minútových hodinách. Každá škola je jedinečný organizmus, musí si povedať, čo jej vyhovuje viac. A rovnako aj rodičia, keď si školu vyberajú.

Rozhodli ste sa urobiť zmeny vo vyučovaní aj preto, aby ste počas covidu dobehli učivo? 

Prvotná motivácia nesúvisela s covidom, ale jednoducho preto, že sme taký kolektív. Potrebovali sme sa aj ako škola viac zviditeľniť a obstáť v konkurencii okolitých škôl. Aj ako riaditeľka chcem, aby naša škola bola iná. Nechcem sa len tak zaradiť do radu, ale snažiť sa robiť pre deti a kolektív to najlepšie. Máme výhodu aj v tom, že veľa kolegov má deti u nás v škole. Tým pádom máme okamžitú spätnú väzbu.

Čo si učitelia ako rodičia všimli? 

Napríklad pri blokovom vyučovaní zachytili hneď prvé reakcie detí. Keďže po 90-minútovom bloku nasleduje zhruba 30-minútová prestávka, deti na to zareagovali: konečne som zjedol desiatu. Stihli sa aj porozprávať s kamarátmi a aj ísť na toaletu. To nestíhajú za päť- či desaťminútovú prestávku, keďže sa často musia presúvať do nejakej odbornej učebne.

Pri blokovom vyučovaní dieťaťu vyjdú dva alebo tri predmety na deň. Ani školská taška nie je taká plná a nemusí sa pripravovať na toľko predmetov. Možno sa pripravuje intenzívnejšie, ale na jeden predmet. To je podľa mňa výhoda aj pre rodičov. Ak má dieťa na druhý deň 5 či 6 predmetov, je pre rodiča náročné, ak má skontrolovať prípravu dieťaťa z každého predmetu, alebo ak ho chce ešte aj vyskúšať. Chceme, aby rodina žila nielen školou celé popoludnie, ale aby mala priestor aj na domáce rodinné aktivity.

Poďme teda skúsiť vysvetliť, aké zmeny prináša nové kurikulum – teda štátny vzdelávací program. Najvýraznejšou je rozdelenie základnej školy do troch cyklov na 1.-3. ročník, 4.-5.ročník a 6.-9. ročník. Akú zmenu to predstavuje?

Pokúsim sa možno rodičom vysvetliť, ako je koncipovaný štátny vzdelávací program. Ten predchádzajúci presne určoval, aký obsah učiva sa bude preberať v jednotlivých ročníkoch. Rovnako určoval, koľko hodín bude na každý predmet v danom ročníku. Boli tam nejaké možnosti variácie, povedzme 6 či 7 hodín, ktoré si mohla škola prispôsobiť. Každá škola musí mať svoj školský vzdelávací program, ktorý vychádza z toho štátneho. Ten štátny už bol schválený, to je ten reformný dokument. A škola si musí učivo usporiadať u seba doma, na jeho základe.

Teraz štátny vzdelávací program zaviedol tri cykly a zadefinoval, koľko hodín sa musí preberať v danom cykle. Prvý cyklus je 1. až 3. ročník. Škola sa tak môže sama rozhodnúť, koľko hodín daného predmetu bude v prvom ročníku, koľko v druhom alebo treťom. Tomu vie prispôsobiť aj obsah.

Prečo je to dobré? 

Škola si vie obsah posúvať, ako potrebuje. Pozrime sa na Slovensko – je veľký rozdiel, aké deti prichádzajú do prvého ročníka v Bratislave a aké vo vylúčených komunitách napríklad na východnom Slovensku. Škola vie, aké má deti. Môže si svoj školský vzdelávací program šiť na mieru tak, aby dosiahla s deťmi tie najlepšie ciele a výsledky.

Ako ste vy reorganizovali učivo? 

Už dlhšie sme si všímali v učive duplicity – preberáte nejaké učivo na jednom predmete, druhom, aj treťom. V minulosti som si to príliš ako učiteľka neuvedomovala, neštudujete predsa osnovy ostatných predmetov naprieč ročníkmi. No v pozícii riaditeľa to musím robiť. Duplicity znamenajú aj časové straty, a preto je dobré nastaviť to tak, aby sa jedna téma preberala naprieč predmetmi v rovnakom čase.

Ako napríklad? 

Chceme učiť deti, že javy v živote nie sú podelené na predmety, ale sú komplexná súčasť života. Keď ideme piecť koláč, tak si neuvedomuje, že používame fyziku, matematiku, chémiu. Riešime, z akých potravín napečieme a aký to bude mať vplyv na výživu, či napríklad na našu váhu. Potrebujeme si to vedieť prepočítať, ak máme iný počet členov rodiny, než je počet dávok uvedených v recepte. No a musíme sa vyznať v gramoch a mililitroch. V bežnom živote neoddeľujeme – aha, toto je matematika, toto fyzika. Jednoducho sa to prirodzene prepája a k tomu potrebujeme viesť aj deti, aby cez prepájanie predmetov skutočne tému do hĺbky pochopili.

Aké duplicity ste si v učive všímali? 

Napríklad téma stavba oka, ktorá sa rieši na fyzike, ale aj na biológii. Je dobré načasovať to spolu a aby sa kolegovia dohodli. Na biológii učiteľ preberie tému zo svojho pohľadu biologickej stavby oka, a potom fyzikár sa stavbou už vôbec nebude zaoberať, ale prejde na svoje témy: napríklad chyby oka, korekcie a okuliare, alebo čo to znamená dioptria.

Ako to bolo predtým? V jednom ročníku mali deti stavbu oka na biológii a v druhom ročníku preberali túto tému na fyzike, kde musel učiteľ znova prebrať stavbu oka, aby mohol nadviazať?

V podstate áno. Pretože to bolo stanovené v štátnom vzdelávacom programe a my sme to rešpektovali, príliš sa nad tým nezamýšľali. Až kým sa naši učitelia nezačali učiť doma s deťmi. Prečo sa moje dieťa učí túto tému teraz? Veď to preberali na inom predmete pred rokom. Lenže deti sa potrebujú znova dostať do témy, a tak sa to učili znova.

Ako ste to zmenili? Najprv je hodina biológie so stavbou oka a potom hneď hodina fyziky s rovnakou témou? 

Až takto sa to prakticky nastaviť nedá. Nám sa s kolegyňou podarilo, že sme to preberali v jeden deň. To bolo skvelé, ale nie vždy to tak vyjde. Keď si robíme plány na školský rok, tak sa to snažíme naplánovať zhruba do jedného týždňa. A potom už medzi sebou komunikujeme, ako to komu vychádza. Spolupráca medzi učiteľmi je v tomto veľmi dôležitá.

Často sa napríklad stáva aj to, že deti mávajú zlé známky z prírodovedných predmetov, z fyziky. Fyzika veľmi používa matematiku a my sme si začali všímať, že často sa v matematike niektoré veci preberajú neskôr ako na fyzike. Keď sa učili riešenie rovníc neskôr na matematike, ale na fyzike už potrebovali vzorec, ktorý s rovnicou súvisel, samozrejme sa im to ťažko chápalo.

Ako ste to zmenili? 

Predmet fyzika začíname učiť až v 7. ročníku, aby sme s matematikou išli približne v rovnakom čase a deti to mohli lepšie pochopiť. Deťom sa nečudujem, že v niektorých témach si na fyzike inak nevedeli dať rady. Navyše keď je to ten typ predmetu, pri ktorom má veľa detí zakódované – je to ťažké, ja to nepochopím. Možno aj to bol dôvod, prečo deti učivu nerozumeli, a potom rodičia suplovali učiteľa alebo deti chodili na doučovania.

V treťom cykle, teda v 6. až 9. ročníku, ste zaviedli integrované predmety. Čo to znamená? 

Najprv vysvetlím, čo sú to vzdelávacie oblasti. V rámci školského vzdelávacieho programu sú vzdelávacie oblasti, ktoré združujú viaceré predmety. Napríklad do oblasti Človek a príroda patria prírodovedné predmety – fyzika, biológia, chémia. Do oblasti človek a spoločnosť patria spoločenskovedné predmety – dejepis, geografia a podobne. Nový štátny vzdelávací program určuje školám v 1. a 2. cykle učiť integrovane v rámci vzdelávacích oblastí.

Čo to znamená? 

Napríklad to, že v prvom a druhom cykle deti nemajú predmety v rámci týchto oblastí oddelené. Deti už nemajú prvouku či neskôr prírodovedu, ale spojený predmet Človek a príroda. Až v treťom cykle sa predmety môžu vyučovať samostatne, teda ako fyzika, chémia, biológia, dejepis či geografia, integrovane alebo kombinovane.

Vy ste si aj v treťom cykle ponechali spojený predmet? 

Máme aj samostatné predmety, ale zaviedli sme aj integrovaný predmet s názvom Science. Vybrali sme tam témy, ktoré sa preberajú ako celok. Zatiaľ sa nám to veľmi osvedčilo. Počas predmetu majú deti intenzívne 4 hodiny vyučovania. Preberajú jednu tému z rôznych pohľadov a zakončiť to môžu napríklad exkurziou.

Ako napríklad? 

Máme napríklad tému voda. Z fyziky preberieme skupenstvá vody a jej vlastnosti. Preberáme aj čistotu vody a starostlivosť o vodné zdroje či neplytvanie vodou, teda environmentálnu zložku. Pozeráme sa na vplyv vody na zdravie človeka, čo je otázka biológie. Deti sa chodia pozrieť do čističky, ktorú máme neďaleko, takisto aj na vodnú priehradu.

Koľkokrát do roka majú deti tento predmet?

Vychádza to asi raz za mesiac. Reforma nám to umožňuje, keďže rozväzuje ruky pri organizácii vyučovania. Predtým musel byť predmet napríklad jednu hodinu do týždňa a žiak mal každý týždeň 45 minút. Ale za ten čas sa nedá veľa stihnúť. Preto sme to sústredili do väčších celkov raz za mesiac. Zdá sa nám prínosnejšie učiť to takto intenzívne. Prebrať jednu tému z viacerých pohľadov, uzavrieť ju, a potom prejsť k ďalšej.

Aký učiteľ učí tento integrovaný predmet?

Je to učiteľ odborných predmetov, s vysokoškolským titulom inžinier. Spolu s ním predmet vyučuje aj učiteľ cudzieho jazyka. V škole sa snažíme dávať veľký dôraz na cudzie jazyky, ktoré chceme integrovať aj do týchto predmetov. Spolu s deťmi prechádzajú predmet nielen po odbornej stránke, ale aj jazykovej. Žiaci musia napísať nejaké výstupy v angličtine, aby mali aj takúto terminológiu.

Zo začiatku to bolo náročné, ale po čase vidíme výsledky. Deti nám už na konci roka povedali, že to bolo síce ťažké a nevedeli, čo od nich chceme. Ale potom si to chválili. Určite v tom budeme pokračovať.

V čom to bolo pre deti náročné? 

Nemali sme na to predpísané osnovy. Sami sme museli rozmýšľať, aké témy vybrať a ako prepojiť predmety. Znamenalo to veľké nároky na prípravu a bolo to nové pre žiakov aj učiteľov. Deti si museli zvyknúť na iný systém. Veď si predstavte, že tínedžerom niekto povie, že budú mať štyri hodiny chémie. Automaticky idú do odporu. Museli sme si ich získať na svoju stranu a vysvetľovať, aby sa nebáli, že to budú aktivity, ktoré ich budú baviť.

Nie je pre učiteľov náročné pripraviť si celkom nový predmet a ešte sa medzi sebou dohodnúť, aké učivo prepoja? 

Určite áno. Mnoho učiteľov po príchode reformy skloňovalo otázku učebníc. Doteraz učiteľ dostal učebnicu z predmetu na daný rok a preberal to s deťmi. Teraz je to inak. Už sa nepozerá na to, čo má s deťmi preberať, ale ako to majú deti vedieť. Toto je veľmi veľký rozdiel. Pozerá sa na výkon – teda čo deti majú naozaj vedieť. Nie na to, aké učivo má s nimi učiteľ prebrať.

A preto sa dostávame do situácie, že jedna učebnica nestačí. Učiteľ sa nemôže spoliehať na to, že má pracovný list, ktorý postupne vypracuje so všetkými deťmi. Rovnaké prekvapenie to môže byť aj pre rodiča, keď vidí, že v pracovnom liste učiteľ preskakuje témy. Neznamená to, že učiteľ si nerobí svoju prácu. Ale už vie, aké ciele potrebuje s deťmi dosiahnuť, a na to nepotrebuje prebrať všetky úlohy v takom poradí.

Prečo je to podľa vás taká veľká zmena?

Doteraz sa stále hovorilo o tom, čo sa deti musia učiť. To viedlo k memorovaniu, učiteľ bol viazaný osnovami a tým, čo všetko musel prebrať. Učitelia to zobrali tak, že čím viac, tým lepšie. Ale koľko percent vedomostí, ktoré sme dostali v škole, používame v bežnom živote? Asi toho nie je veľa. Oveľa dôležitejšie je to, na akej úrovni informáciám rozumieme. Do akej miery rozumiem tomu, keď mi lekár predpíše dve dioptrie? Rozumiem, čo je to ohnisková vzdialenosť? Viem sa zorientovať v tom, aký je to typ šošovky, či sú to plusky alebo mínusky? Toto je dôležité – naučiť deti premýšľať. Pripraviť dieťa na to, aby sa vedelo v situácii zorientovať.

A na to ho má pripraviť táto zmena? Že sa prechádza od kontrolovania obsahu ku kontrole toho, či dieťa téme rozumie? 

Môže to učiteľov prinútiť k zmene uvažovania. Premýšľať nad tým, či dieťa téme rozumie, a nielen, či to odučil. Štátny vzdelávací program je veľmi podrobne rozpracovaný, autori si dali veľkú prácu. Pribudlo napríklad nielen to, čo žiak musí vedieť, ale aj to, na akej úrovni to musí vedieť.

Ako to myslíte? 

Ukazuje sa to napríklad na cykloch. V prvom cykle sa dieťa zoznamuje s informáciami a pri práci mu pomáha učiteľ. Stále teda zvláda učivo s veľkou pomocou učiteľa, ktorý dieťa vedie. V druhom cykle sa začína viac osamostatňovať. Učiteľ mu stále pomáha, ale veľa vecí musí žiak vedieť spraviť sám. No a v treťom cykle sú požiadavky na samostatnosť dieťaťa. Malo by samo zvládnuť vypracovanie zadaní. Napríklad máme rôzne aplikácie na meranie športovej aktivity – merajú informácie o rýchlosti či trase. Dieťa by v treťom cykle malo samostatne vedieť vytvoriť tabuľku, do ktorej by si malo zapísať a graficky spracovať informácie o svojej aktivite. Malo by ich zanalyzovať a prepojiť s inými. Jednoducho použiť v praxi. Alebo navrhnúť nejaký nový, kreatívny spôsob spracovania informácií, ktorý prinesie nové zaujímavé výsledky. Takto by malo fungovať školstvo. Lebo ľudia nemôžu fungovať tak, že robia iba to, čo im niekto povie. Človek musí rozmýšľať.

Učitelia často hovoria, že by s deťmi chceli robiť zaujímavé aktivity, ale nemajú na to čas, pretože musia prebrať veľa učiva. To sa zmenilo? 

Učiteľ sa musí zamyslieť nad tým, akým spôsobom vedie hodinu. Nemôže to byť iba o tom, že príde a vysype na deti množstvo informácií. Ak ich chce niečo naučiť, musí prispôsobiť formu, akým spôsobom informácie k dieťaťu dostane. Ideálne je, aby bolo dieťa aktívne – napríklad, aby si z čítaného textu vedelo vybrať základné informácie, ktoré si potom overí v inom zdroji. Je to oveľa náročnejšie, ale učiteľ sa bude musieť nad týmto zamyslieť, aby dosiahol cieľ – že dieťa na konci dokáže informácie použiť. Veď aj pri vodičskom preukaze neostávajú žiaci iba pri teórii. Najdôležitejšie je naučiť správať sa na ceste. A toto je dôležité aj v škole – učíme deti fungovať v každodennom živote tak, aby informácie podvedome spájali, hľadali riešenia v novej situácii.

Je v nových osnovách menej učiva?

Nemyslím si, že je menej učiva, dokonca vo fyzike pribudli niektoré témy, ktoré sa doteraz nepreberali alebo boli skôr na okraji. Rodičia sa nemusia obávať, že dieťa sa bude učiť menej. To vôbec nie. Len sa nebude doma toľko drviť. Namiesto toho bude musieť vedieť vyriešiť nejakú situáciu alebo úlohu v pracovnom zošite. Aspoň ja si predstavujem, že by to malo takto fungovať.

Nové osnovy dávajú školám príležitosť takto fungovať, avšak nie každá škola to môže využiť a fungovať tak, ako opisujete.

Školy k tomu nemôžeme prinútiť. Ale myslím si, že každá škola sa snaží byť čo najlepšia. Jednej sa to možno bude dariť rýchlejšie, inej pomalšie. Učitelia sú nositeľmi inovácií a ja verím, že sa budú snažiť. Navyše, máme tu aj kontrolnú činnosť štátu, ktorá sa bude snažiť dávať školám relevantnú spätnú väzbu. Aplikácia do praxe je dobre našliapnutá. Mala som možnosť komunikovať s viacerými školami, ktoré sa na nás obracali, a vidím, že školy chcú zmenu a hľadajú spôsoby.

Spomenuli ste, že okrem Science máte aj integrovaný predmet Človek a spoločnosť, kde vyučujete spoločenskovedné predmety. Ako vyzerá? 

Je to predmet Svet okolo nás. Má trochu inú formu – doteraz tam bola jedna učiteľka, ktorá prepájala predmety aj s cudzím jazykom. Od septembra by sme aj v tomto predmete radi zaviedli formu, ktorú sme mali pri Science, teda dvaja učitelia súčasne. Predmet Svet okolo nás netrval štyri hodiny, je to iba 90-minútový blok. Je rozdiel učiť predmety prírodovedné, kde sa robia pokusy či merania, a predmety ako dejepis či geografia, kde je to skôr o projektovom vyučovaní.

Kolegyňa v tomto predmete preberala často náročné témy z histórie, napríklad holokaust. S deťmi to robili cez hranie rolí, kde sa mohli vžiť do životov ľudí v minulosti. Keď preberali geografickú tému Áziu, s deťmi pripravovali nápoj „mango lassi“. Aj takto urobila deťom predstavu o ázijskej kuchyni a kultúre, nie každý rodič to vie svojmu dieťaťu poskytnúť.

Máte v škole hodiny, ktoré by trvali iba 45 minút? 

Nemáme. Naprieč všetkými ročníkmi máme 90-minútové bloky. V prvom a druhom ročníku učíme iba cez vzdelávacie oblasti, to je povinné pre všetky školy. Niektoré predmety teda od 1. do 5. ročníka zaniknú. Pri starom systéme malo dieťa prvouku, teraz už bude začlenená do predmetu Človek a príroda. V druhom cykle malo vlastivedu, v piatom ročníku dejepis. Namiesto toho bude mať predmet Človek a spoločnosť. Samozrejme, popritom budú predmety, ktoré rodičia už doteraz poznajú – matematika, slovenčina, hudobná či telesná výchova.

V treťom cykle môžu školy pokračovať touto formou, alebo môžu témy deliť na tie jednotlivé predmety, ako ich poznáme.

My sme zvolili kombináciu, máme aj jednotlivé predmety, ktoré dopĺňajú dva integrované. Ale aj jednotlivé predmety trvajú 90 minút, u nás je to základný blok. V prvom cykle máme ešte hodinu, ktorá trvá 45 minút, voláme to pol bloku. Pre prvákov by bolo náročné, ak by mali tri bloky, teda po starom šesť hodín. Vychádzajú im dva bloky, plus jeden polblok. Po starom je to päť hodín.

Ako potom vyzerá váš školský deň? 

Začíname 7.45 a hodina trvá do 9.15. Potom je 25-minútová prestávka, deti idú na desiatu, môžu hrať ping-pong alebo ísť na školský dvor. Po druhom bloku už nasleduje 30-minútová obedová prestávka. Približne do jednej hodiny popoludní sme vybavení s tromi blokmi.

Školy, ktoré začínajú vyučovať podľa nového kurikula, tak robia od prvých ročníkov. To znamená, že zmeny sa týkajú iba prvákov, ďalší rok druhákov a tak ďalej. Aké zmeny teda čakajú prvákov? 

Ako som spomenula, prvákom sa niektoré predmety zmenia. Už nebudú mať prvouku či v 3. ročníku vlastivedu, ale naďalej majú slovenský jazyk, matematiku. Popri tom predmety ako Človek a príroda, Človek a spoločnosť alebo Človek a svet práce. Škola si zároveň môže určiť, koľko hodín jednotlivým predmetom priradí v danom ročníku a kedy ho zaradí. Po starom to bolo tak, že v prvom ročníku bola jedna hodina prvouky. V druhom ročníku boli dve hodiny prvouky. V treťom sa už začínala vlastiveda alebo prírodoveda.

Teraz si to škola môže presúvať v rámci jedného cyklu. My sme to urobili tak, že v prvom ročníku oblasť Človek a príroda vôbec nemáme. Tú sme dali až od druhého ročníka, kde ju budú mať po dve hodiny. Zdalo sa nám to takto efektívnejšie. Školy dostali voľnosť. Ale to znamená, že medzi školami môžu byť rozdiely – napríklad rodičia v Bratislave na dvoch rôznych školách zistia, že jeden prvák má predmet Človek a príroda a iný prvák ho nemá. Rodičia sa nemusia báť, že to znamená, že dieťa o niečo prichádza. Pretože na konci cyklu – teda na konci tretieho ročníka – musia deti všetko vedieť.

Štát teda školám rozväzuje ruky v tom, že ročníky nemusia na všetkých školách vyzerať rovnako. Keďže sa učivo definuje v rámci cyklu, školy si môžu upravovať podľa seba to, ako vyzerá každý ročník. 

Áno. Do určitej miery to bolo aj doteraz, školy mali možnosť trošku meniť obsah. Ak sa nestihlo všetko prebrať, museli sa presúvať niektoré témy do ďalšieho ročníka. Ale boli to minimálne zmeny. Navyše, po novom budú deti testované na konci prvého, druhého a tretieho cyklu. Budú to testy podobné Testovaniu 5 či Testovaniu 9. Budú testovať jednotlivé gramotnosti a kontrolovať, ako deti zvládajú nové kurikulum.

Takže testovanie bude aj na konci 3., aj na konci 5. ročníka? 

Áno. Naši tretiaci už absolvovali takýto pilotný test, ktorý pripravil Národný inštitút vzdelávania a mládeže, organizácia ministerstva školstva. Potrebovali si overiť testy v praxi a podľa spätnej väzby od detí prípadne urobiť zmeny. Napríklad sme zachytili, že v testoch boli aj niektoré názvy, ktoré deti ešte dobre nepoznali. Predpokladám, že v testoch prebehnú korekcie. My sme však testy zatiaľ nevideli, výsledky by sme mali dostať pravdepodobne v septembri.

Spomenuli ste, že deťom v prvých cykloch pribudne aj predmet Človek a svet práce. O čo ide? 

Je to nový prvok, ktorý sa podobá pracovnému vyučovaniu, ktoré deti mali približne až od štvrtého ročníka. Teraz je predmet Človek a svet práce u nás už od prvého ročníka a hlavným cieľom je, aby sa deti už odmala začínali zoznamovať s rôznymi povolaniami. Svet sa vyvíja a pribúdajú nároky na nové pracovné pozície. Často vidíme, že chýbajú odborníci v niektorých pozíciách, najmä tých odborných. Viac detí ide na gymnáziá, než na odborné školy. Možno je to aj tým, že nemajú dostatok informácií o jednotlivých povolaniach. Je dôležité, aby sa počiatky kariérového poradenstva či pracovných návykov začali formovať už v prvom cykle.

Ako to v praxi vyzerá? 

U nás sa deti zoznamovali s rôznymi povolaniami. Učiteľka na každý 90-minútový blok pozvala niekoho iného. Mali napríklad záchranára, policajta či poľovníka. Keď deti išli von na exkurziu, stretli poštárku, s ktorou sa porozprávali. Videli ju priamo v akcii a bola veľmi ochotná, porozprávala im, čo všetko obnáša jej práca. Prečo je práve teraz na tejto ulici a čo má všetko pri sebe. Deti to veľmi zaujíma. Zaujímalo ich napríklad aj to, čo robí riaditeľ školy, alebo dokonca aj učiteľ. Deti dostávajú prvé informácie o práci a začínajú sa orientovať vo svete povolaní.

Druhý cyklus, teda 4. a 5. ročník, má byť pre deti akýmsi prechodom medzi prvým a druhým stupňom. Môžu ho naďalej učiť učitelia prvého stupňa, alebo sa striedať s druhostupniarmi. Ako ste poňali tento cyklus, ako u vás vyzerá? 

Druhý cyklus je ešte prvý stupeň, zákon sa totiž zmenil tak, že prvý stupeň trvá do 5. ročníka. Dieťa by sa v druhom cykle malo pripravovať na ten tretí a na to, že už bude mať viacero predmetov a viac učiteľov.

U nás sa v druhom cykle k učiteľke prvostupniarke, ktorá učí väčšinu predmetov, pridajú aj druhostupniari. Predmety informatika alebo Človek a príroda budú učiť oni. Zdá sa mi fajn, ak dieťa spoznáva učiteľov z druhého stupňa, zatiaľ čo stále ostávajú so svojou triednou učiteľkou. Deti si zvykajú a neboja sa, že zrazu už s nimi pani učiteľka nie je.

Skúsme si na záver zosumarizovať, aké najväčšie zmeny podľa vás nové kurikulum do škôl prináša? 

Najväčšia zmena spočíva v tom, že dôraz sa kladie na výkon dieťaťa – na to, čo ovláda a dokáže. Nie na memorovanie a na to, koľko informácií s ním učiteľ musí prebrať. Druhá zmena je v tom, že školy majú voľnosť v tom, ako si usporiadajú predmety do jednotlivých cyklov a ročníkov. Ďalšou zmenou je, že v prvom a druhom cykle nebudeme poznať predmety, ako sme ich poznali, ale budú to vzdelávacie oblasti – Človek a príroda, Človek a spoločnosť, Človek a svet v práce. V treťom cykle je už na samotnej škole, či v tom bude pokračovať, alebo prejde na jednotlivé predmety. Školy môžu tiež zvoliť takú organizačnú formu, aká im najviac vyhovuje. Môžu to byť 45-minútové hodiny, ale aj väčšie bloky. Spomenula by som ešte jednu zmenu – veľký dôraz sa kladie aj na charakter.

Ako to myslíte?

Kurikulum má samostatnú časť o rozvíjaní charakteru. Je veľmi dôležité, aby školy rozvíjali osobnosť dieťaťa, aké má postoje k životu a ako sa správa v životných situáciách – či vie pomôcť druhému, či je empatické. Aj to sú ciele, ktoré musí škola plniť.

Ako to má robiť? 

Charakter je prierezovo integrovaný do každého predmetu. Na formovanie postojov detí sú dôležité postoje učiteľov. Rozvíjanie charakteru je vypichnuté ako samostatná časť štátneho vzdelávacieho programu a pre školy je záväzná. Je nesmierne dôležité formovať generáciu, ktorá nie je sebecká a myslí na druhých.

Dôležitou súčasťou zmien v školách je aj hodnotenie, aj keď to samotné kurikulum neupravuje. Ako máte známkovanie nastavené vy?

Je to veľmi dôležitá súčasť školy. My sme sa rozhodli pre percentuálne hodnotenie, zdalo sa nám najvýpovednejšie. Aj slovné hodnotenie je veľmi dôležité, aby dieťa aj rodič vedeli, v čom napreduje a čo mu ide slabšie. Ale zdá sa nám, že je dobré výkon ohodnotiť aj číslom. Tie sú pre nás často zrozumiteľnejšie ako veľa slov, rýchlejšie sa v tom zorientujeme.

Ale pre napredovanie dieťaťa je formatívne hodnotenie veľmi dôležité. To sa snažíme robiť v škole každý deň. Ide o to, aby učiteľ dieťaťu povedal – toto ti ide dobre, toto horšie. Bolo by fajn, ak by si popracoval na tejto téme, napríklad si viac čítaj a naberieš tým slovnú zásobu. Formatívne hodnotenie je dôležité aj pre to, ako sa dieťa cíti. Musí vedieť učiteľovi povedať, či sa pri tomto učive cíti dobre a ide mu to, alebo sa, naopak, trápi a nedokáže sa niečo naučiť – a potrebuje pomoc učiteľa. Formatívne hodnotenie je dôležité nielen pre dieťa, ale aj preto, aby aj deti dokázali odhadnúť svoje silné a slabé stránky a dokázali si vypýtať pomoc.

Ako veľa práce pre vás znamenalo pripraviť všetky tieto zmeny? Bude to náročné pre učiteľov, ktorí sa zapoja od septembra? 

Bolo to veľa práce, priebežne sme na tom pracovali celý rok, spolupracovali a konzultovali, dohadovali sa na tom, ktorá cesta bude najsprávnejšia. My sme jedna zo škôl, ktoré poskytli školský vzdelávací program pre ostatné školy. Ak školu niečo zaujme, môže to slúžiť na inšpiráciu.

To sa však v školách často doteraz robilo – bol to ten formalizmus. Niektoré školy považovali školský vzdelávací program za formálny dokument, ktorý musia mať pre inšpekciu, a tak si ich riaditelia medzi sebou posúvali. Skopírovali ciele a osnovy, bez toho, aby sa nad tým poriadne zamýšľali. Teraz je však naozaj veľmi dôležité, aby si to každá škola urobila podľa seba. Podľa toho, aký má kolektív učiteľov, aké majú deti a rodičov a kam chcú svojich žiakov viesť.