Denník N

Kotlebov kandidát nesmie ďalej učiť náboženstvo, cirkev s ním už neráta

Anton Čulen v parlamente s petíciou za urýchlené prijatie Zmluvy o výhrade vo svedomí v roku 2006. Foto – TASR
Anton Čulen v parlamente s petíciou za urýchlené prijatie Zmluvy o výhrade vo svedomí v roku 2006. Foto – TASR

Katolícka cirkev nepredĺžila takzvanú kánonickú misiu učiteľovi náboženstva Antonovi Čulenovi, ktorý kandidoval za Kotlebovu stranu. Odmietla aj spájanie s jeho združením Aliancia za nedeľu.

Roky bojuje za rôzne náboženské otázky. Učiteľ náboženstva na školách v bratislavskej Petržalke Anton Čulen v roku 2006 zbieral podpisy pod petíciu za prijatie zmluvy s Vatikánom, neskôr v občianskom združení Aliancia za nedeľu presadzoval uzákonenie nedele ako dňa, počas ktorého by mali byť zatvorené obchody.

Pred časom sa pridal k strane Mariana Kotlebu. Už vlani v júli po veľkom protiimigrantskom pochode v Bratislave podpísal výzvu, aby médiá dali banskobystrickému županovi väčší priestor, na jeseň potom ďalšiu, ktorá vyzývala malé nacionalistické strany, aby sa ku Kotlebovi pridali.

Ani župan, ani poslanec, ani katechét

Čulen nakoniec získal 38. miesto na kandidátke Kotlebovej strany. Vo voľbách dostal necelých 1800 krúžkov, do parlamentu sa teda nezostal. Nebola to jeho prvá neúspešná kandidatúra. V roku 2013 sa chcel stať bratislavským županom za stranu Magnificat Slovakia, no volilo ho len 1200 ľudí (necelé percento voličov).

Kotlebov kandidát na predvolebných mítingoch ĽSNS emotívne varoval pred islamizáciou Slovenska. Moslimov ako takých nazýval „ukrutnými“ či „satanmi v ľudskej podobe“, ktorí znásilňujú ženy a ľuďom odrezávajú hlavy. Odkazoval sa pritom na mnohých svätých či dokonca slová pápeža Jána Pavla II.

Čulen je povolaním učiteľ, ktorý doteraz z poverenia katolíckej cirkvi vyučoval náboženstvo na viacerých školách v bratislavskej Petržalke. Takzvaným katechétom, teda učiteľom náboženstva, však už ďalej nebude. „Pánovi Čulenovi bolo oznámené, že mu nebude predĺžená kánonická misia potrebná pre vyučovanie náboženskej výchovy,“ povedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara.

Dôvody, pre ktoré sa takto bratislavský arcibiskupský úrad rozhodol, cirkev nezverejňuje. Denník N kontaktoval cez združenie Aliancia za nedeľu aj Čulena, na otázky neodpovedal.

Anton Čulen z Aliancie za nedeľu a kandidát ĽSNS. Foto - Aliancia za nedeľu
Anton Čulen z Aliancie za nedeľu a kandidát ĽSNS. Foto – Aliancia za nedeľu

Cirkev varuje pred krajnou pravicou

Katolícka cirkev vydala minulý týždeň k výročiu vzniku vojnového Slovenského štátu nezvyčajne ostré vyhlásenie. Napísali ho spolu so židovskou obcou a odsudzujú v ňom rasizmus a antisemitizmus, ale aj priamo narážajú na poslancov Kotlebovej strany.

„Dúfame v obrátenie tých, ktorí prípadne aj sadajú do parlamentných lavíc a hovoria jedným dychom o Bohu a národe, ale zároveň neváhajú útočiť na ľudí len z dôvodu ich inej farby pokožky či odlišného náboženského presvedčenia,“ píše sa v texte.

Cirkev zároveň ešte pred týmto vyhlásením výslovne napísala, že nemôže byť spájaná ani s Alianciou za nedeľu, v ktorej Čulen pôsobí, ani so skupinou Magnificat Slovakia, za ktorú Čulen kandidoval na post bratislavského župana.

„Časopis M Rosa, ktorý vydáva Magnificat Slovakia, nemá cirkevné schválenie a nesmie sa predávať v chrámoch, aby vo veriacich nevznikol dojem, že reprezentuje postoje cirkvi. Tiež je verejne známe, že Aliancia za nedeľu je čisto občianske združenie, a v nijakom prípade cirkevná ustanovizeň,“ vysvetľuje katolícka cirkev.

Sekretár biskupov Anton Ziolkovský pre Denník N povedal, že program radikálnej pravice je v rozpore s katolíckou náukou. „Nemôžeme riešiť problémy tak, že sa uchýlime k riešeniam, ktoré sú nielen nekresťanské, ale aj neľudské,“ tvrdí Ziolkovský.

„Ak nejaký politický subjekt vysiela signály, že násilie voči menšinám je odôvodniteľné, vtedy treba povedať, že to nie je v poriadku. Nech hovoríme o Rómoch, Židoch alebo utečencoch.“

Čulen nie je jediný, kto podpísal výzvy na podporu Kotlebu. Pod oboma textami – pre viac priestoru v médiách a spojenie malých nacionalistických strán – sa spolu s Čulenovým menom objavili aj podpisy historika pracujúceho v Ústave pamäti národa Martina Lacka či katolíckeho kňaza Jána Košiara, ktorý za Kotlebu orodoval aj pred voľbami. Košiar sa stal známy aj slúžením omše za obrátenie bývalého arcibiskupa Róberta Bezáka.

Marian Kotleba

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash