Správy vybrala a komentovala Monika Tódová
1. Prezident vymenoval riaditeľa SIS
Prezident Peter Pellegrini v pondelok vymenoval za riaditeľa Slovenskej informačnej služby Pavla Gašpara. Ide o syna poslanca Smeru Tibora Gašpara, ktorý len v piatok kreslil na úrade vlády schémy o tom, aké granty poberajú združenia, v ktorých roky pôsobia príbuzní predsedu PS Michala Šimečku. Gašparov príbuzný teraz dostal vďaka svojmu otcovi jednu z najdôležitejších funkcií v štáte.
Kým v prípade Šimečkovcov ide o povolania, ktoré robia roky, a granty ich združenia využívali na svoju prácu aj za vlád Smeru, u Pavla Gašpara existujú vážne pochybnosti, či má na to, aby zastával takúto funkciu.
Verejnosť nevie o jeho verejnom pôsobení alebo kariére nič dôležité okrem toho, že je synom Tibora Gašpara, ktorý mu najprv vybavil post štátneho tajomníka na ministerstve spravodlivosti a teraz už aj riaditeľa Slovenskej informačnej služby.
Verejne známym sa Pavol Gašpar stal až potom, čo jeho otca zavreli do väzby pre vážne podozrenia z korupcie. Gašpar mladší sa vtedy začal objavovať na klamlivých tlačovkách Smeru alebo na mítingoch strany, kde ho odfotili s veľkým tetovaním tváre jeho otca na ruke.
Z nahrávok z poľovníckej chaty vieme, že chcel Roberta Kaliňáka nahovoriť, aby krivo svedčil, a takisto, že mal chuť pichnúť mu vidličkou do čela za problémy, do ktorých sa pre korupciu jeho rodina dostala. Z jeho facebookových statusov zase vieme, že používa neslušný slovník trolov plný klamstiev a osobných útokov.
A keď Nadácia Zastavme korupciu zistila, že jeho majetok nezodpovedá jeho príjmom, Pavol Gašpar to odmietol verejne vysvetliť. Nadácia zistila, že vo svojich 36 rokoch po pôsobení ako vyšetrovateľ, vyšší súdny úradník alebo advokát vlastní luxusný rodinný dom v Nitre, byt neďaleko centra Nitry, starší rodinný dom v nitrianskej časti Horné Krškany a ešte aj chalupu v Hodruši neďaleko Banskej Štiavnice. „Som si na ne asi zarobil, nie?“ povedal na to Gašpar novinárom.
Na Slovensku neexistuje vyšší súdny úradník, ktorý by mal takýto majetok, a ak je niekto ako advokát takýto bohatý, väčšinou má za sebou aj relevantné výsledky. Tie u Pavla Gašpara nevidno, ale on povedal, že zastával pozície, ktoré nemá potrebu uvádzať v životopise.
Je fakt, že o práci SIS by mala verejnosť vedieť čo najmenej, ale o minulosti jej riaditeľa by mala vedieť všetko. Ak to Gašpar tají, je namieste pýtať sa prečo.
Nie je známe, či vysvetlenie „Som si asi zarobil, nie?“ postačovalo aj Národnému bezpečnostnému úradu, ktorý mu udelil previerku. Ale potom, čo tento úrad dal previerku aj Dušanovi Kováčikovi a ďalším ľuďom, ktorých neskôr odsúdili za korupciu, sa niet čomu čudovať.
Práve previerkou od NBÚ prezident Peter Pellegrini odôvodňuje, prečo Gašpara vymenoval do funkcie.
Problémom sú aj proruské postoje
Situácia na Slovensku je momentálne taká biedna, že ani majetkové pochybnosti by, bohužiaľ, neboli ten najväčší problém, ak by mal Gašpar mladší aspoň správne zahraničnopolitické hodnoty a nejaké skúsenosti s bezpečnostnou problematikou.
Najväčším problémom je, že za riaditeľa Slovenskej informačnej služby bol vymenovaný syn politika, ktorý otvorene sympatizuje s Ruskom a je aktívnym predstaviteľom dezinfoscény, ktorú Rusko na Slovensku podporuje. Tajná služba by mala proti tomu konať a nie mať riaditeľa z tohto prostredia.
Tibor Gašpar sa otvorene bratríčkuje s ruským veľvyslancom v Bratislave Bratčikovom, pozýva ho do Národnej rady a verejne hovorí, že príčinou vojny proti Ukrajine je „genocída rusky hovoriaceho obyvateľstva na východe Ukrajiny, nemožnosť používať jazyk“, čo je verzia, ktorú oficiálne hlása Rusko.
Pavol Gašpar sa dostal do tejto funkcie iba preto, že jeho otec, ktorý mal o post záujem, je obžalovaný v korupčnej kauze Očistec a jeho menovanie bolo neprijateľné.
Ak by si ktokoľvek z našich západných (ešte stále) spojencov myslel, že službu vlastne v skutočnosti riadi otec cez svojho syna, možno by sa ani nemýlil, keďže je rozumné pochybovať o tom, či Pavol Gašpar vôbec vie niečo riadiť.
Niet pochýb, že tajné služby iných štátov sa už zariadili. Gašpar je v SIS už od februára, akurát nemal oficiálny dekrét. Slovensko tak zostane ďalej odrezané od mnohých kľúčových informácií, čo v konečnom dôsledku vážne ohrozuje našu bezpečnosť.
2. Kaliňák vidí ruskú hrozbu a koná
Kým v prípade nominácie Pavla Gašpara za šéfa SIS sú veľké pochybnosti o jeho profesijnej kompetentnosti, o schopnosti samostatne rozhodovať a aj o základnom nastavení zahraničnopolitického kompasu, v prípade súčasného ministra obrany vidíme oveľa lepšie predpoklady na výkon funkcie. Napriek povinným politickým jazdám – lžiam o vyšetrovaní korupcie na najvyšších miestach a pochybných majetkových pomeroch.
Kaliňákov dobre fungujúci zahraničnopolitický kompas potvrdil dnes už bývalý poradca premiéra Roberta Fica Eduard Chmelár, keď povedal, že len čo vláda naliala 100 miliónov eur do zbrojárskych firiem, v tempe militarizmu už nebol rozdiel medzi Jaroslavom Naďom a Kaliňákom. No minister obrany to ukazuje aj svojím posledným návrhom zvyšovať počet ľudí reálne schopných bojovať v armáde alebo jej inak pomáhať.
Pre všetkých, ktorí chcú vyššiu bezpečnosť
Potom, čo Rusko agresívne napadlo Ukrajinu, sa mnohé štáty otvorene pripravujú na vojnu a pripravujú na to aj svojich občanov. Neznamená to, že vojna s istotou príde, ale nechcú nič podceniť. Zvyšujú počty profesionálnych vojakov, budujú takzvané aktívne zálohy. Chorvátsko napríklad minulý týždeň oznámilo, že znovu zavedie povinnú vojenskú službu.
Ani Kaliňák sa netvári, že sa nič nedeje. V nedeľu povedal, že Slovensko sa síce nevráti k povinnej vojenčine, ktorú sme zrušili v roku 2005, ale pokúsi sa vybudovať takzvanú národnú brigádu.
O motívoch síce nehovorí slovníkom západného politika, ale jeho návrhy dávajú zmysel. Podľa Kaliňáka je bezpečnostná nestabilita obrovská, preto prichádza so zákonom, ktorý otvorí armádu komukoľvek. Národná brigáda teda nebude len pre vojakov na dôchodku alebo v zálohe, ale pre kohokoľvek, kto bude ochotný urobiť si vojenský výcvik a v prípade potreby byť k dispozícii.
Minister hovorí, že od uchádzačov bude chcieť dva týždne ich dovolenky ročne, k tomu dva až tri víkendy a desať pohotovostných dní, ak by bolo treba. Štát za to zaplatí približne tritisíc eur ročne.
V prípade vojenského konfliktu by táto brigáda chránila strategické budovy, keďže profesionálni vojaci by boli nasadení priamo na bojisku. V čase mieru by amatérski vojaci pomáhali napríklad pri rôznych katastrofách, ako sú povodne.
Kaliňák chce zákon predložiť do parlamentu už v októbri a do platnosti by mohol vstúpiť začiatkom budúceho roka. Minister obrany zároveň povedal, že jeho rezort chce viac pracovať s mladými ľuďmi, napríklad organizovať letné tábory. Výcvik podľa neho každému mladému človeku dobre poslúži.
O aktívnych zálohách a ich budovaní hovorilo už aj predchádzajúce vedenie ministerstva, ale až Kaliňák predstavil model, ktorý hovorí o doteraz najvyššej odmene, ktorá môže pôsobiť motivačne. Aj tak je otázne, či o to bude záujem. Podľa prieskumu Ipsosu z júla tohto roka by bolo ochotných brániť krajinu so zbraňou v ruke iba 26 percent ľudí. Z toho najviac voliči PS a najmenej voliči SNS.
3. Neuveriteľná drzosť Petra Žigu
Prezident Peter Pellegrini v pondelok prijal v Prezidentskom paláci svojho bývalého straníckeho kolegu z Hlasu Petra Žigu, ktorý je podpredsedom Národnej rady a poverený jej vedením.
Prezident povedal, že tým započal sériu stretnutí s dôležitými politikmi, v utorok prijme Roberta Fica a neskôr Andreja Danka či šéfov opozičných strán, alebo niektorých ministrov.
Pellegrini mal po stretnutí desaťminútový príhovor, v ktorom však bolo málo jasne čitateľných posolstiev.
Najzrozumiteľnejší bol prezidentov odkaz, že „prichádza čas, keď treba definitívne rozhodnúť problém s vymenovaním nového predsedu Národnej rady“.
Ak je tu politické napätie, podľa Pellegriniho „treba hľadať rozuzlenie problému a neodkladať to na neurčito, pretože to neprispieva k stabilite“. Z tohto vyjadrenia však nie je zrejmé, či si Pellegrini myslí, že predsedom Národnej rady by sa mal stať Richard Raši alebo by strana Hlas mala predsa len prenechať tento post predsedovi SNS Andrejovi Dankovi. Rozhodne však nechce, aby funkciu povereného vedením Národnej rady dlhšie zastával Peter Žiga.
Pellegrini sa (možno) v náznakoch vyjadril aj k snahe Smeru a SNS odvolať predsedu PS Michala Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady. Povedal, že pomery v Národnej rade musia bez ohľadu na intenzitu politického súboja v hrubých rysoch rešpektovať výsledky volieb. A zároveň by podľa neho bolo potrebné „rešpektovať aj zaužívané tradície, ktoré sa počas viac ako 30-ročnej existencie samostatnej republiky stali súčasťou nášho ústavnoprávneho zriadenia“.
To by sa dalo vysvetliť ako prezidentov odkaz, že nepísané pravidlo, že jeden post podpredsedu parlamentu patrí opozícii, by koalícia mala rešpektovať.
No vzápätí povedal, že platí, že „žiadna funkcia – či v Národnej rade, alebo v parlamente – nie je viazaná na konkrétne meno“. A to je aj to, čo hovorí Robert Fico: že post prenechajú opozícii, len ho nemá vykonávať Šimečka.
To, či Šimečka nakoniec bude odvolaný, zatiaľ nie je jasné. Hlas stále nepovedal svoje stanovisko. Peter Žiga pri odchode z paláca vyhlásil, že najprv to povedia svojim koaličným partnerom.
Ale zároveň povedal, že na Šimečkovom mieste by z funkcie odstúpil sám, „keďže tieto podozrenia tu sú, sumy sú státisícové“. Na mysli má granty, ktoré dostávali Šimečkovi príbuzní pracujúci v mimovládnom sektore alebo v kultúre aj za vlád Smeru.
V prípade Žigu je tento výrok mimoriadne drzý, keďže sám prijal vysokú funkciu v parlamente, hoci bol obvinený z korupcie, a jediné, čo ho uchránilo od toho, že jeho prípad posúdi súd, je novela Trestného zákona, za ktorú sám hlasoval. Jeho skutok – pokus podplatiť sudkyňu Najvyššieho súdu (!), z ktorého ho usvedčovala aj Monika Jankovská – bude alebo už je pravdepodobne premlčaný.
Jednou vetou:
4. Senát Ústavného súdu v zložení Robert Šorl, Peter Straka a Martin Vernarský odmietol sťažnosť Jána Čurillu a jeho kolegov, ktorí sa bránili proti odposluchom vo svojich kanceláriách; plénum súdu ešte v máji prijalo stanovisko, že zákonnosť odposluchov má skúmať súd rozhodujúci v samotnej veci.
5. Členovia motorkárskeho gangu Brat za brata, ktorý je známy z ruských informačných operácií, minulý týždeň v Dargove odstránili ukrajinské vlajky, ktoré niekto na znak podpory namaľoval na sovietsku vojenskú techniku pri pamätníku víťazstva v Dargovskom priesmyku; na tank, ako aj na stíhač tankov SU-100 nasprejovali červenú hviezdu.
6. Za posledných päť rokov prerušili ministri spravodlivosti výkon trestu odsúdenému sedemkrát, ale ani raz sa ešte nestalo, že by tak urobili v prípade právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu, ako to urobil Boris Susko, keď pustil na slobodu Dušana Kováčika.
7. Po útokoch Roberta Fica na Nadáciu Milana Šimečku dostávajú jej pracovníci veľké množstvo vyhrážok, napríklad aj že ich utopia v Dunaji, povedala riaditeľka nadácie Veronika Fishbone Vlčková.
8. Slovensko zrušilo dočasnú ochranu Arťomovi Marčevskému, ktorý stál za proruským portálom Voice of Europe, Marčevskij žil do marca v Česku, ktoré mu zrušilo povolenie na pobyt, preto sa presunul na Slovensko, kde dostal dočasné útočisko.
9. Prokurátor podal obžalobu na ruského podnikateľa Sergeja Salmanova, od štátu chcel podľa prokuratúry vylákať viac ako 75 miliónov eur; Salmanova už v minulosti odsúdili za podplácanie a neoprávnené vyplatenie nadmerného odpočtu DPH na sedem rokov väzenia.
10. SNS predložila do parlamentu zákon, ktorým chce zaviesť povinnosť umiestniť slovenskú vlajku na všetky štátne budovy, v zdôvodnení strana kritizuje umiestňovanie vlajok na podporu LGBTI ľudí a hovorí, že zákon má za cieľ obnoviť „názorovú neutralitu“ štátnych inštitúcií.
Zaujímavé texty:
Normalizačný režim padol okrem iného aj preto, lebo ľudia časom začali vnímať jeho propagandu už len ako šum na pozadí svojich súkromných životov. Ja sa pri počúvaní Ficových záchvatov paniky a hnevu nudím už dávno a dúfam, že jedného dňa sa začnú nudiť aj jeho voliči.
Martin M. Šimečka o Ficových útokoch na jeho rodinu (dennikn.sk)
Problém s Ficovými klamstvami však nie je iba v intenzite a deravej kostre príbehov. Klamár Fico vyniká aj preto, že už nič iné okrem klamania a pomsty nerobí.
Matúš Kostolný o tom, ako Fico klame (dennikn.sk)
Pellegrini tak ďalej, rovnako ako v prezidentskej kampani, prežíva v tieni Roberta Fica a aj z jeho minulotýždňového prejavu je zjavné, že mu nenapadá nič, ako sa z tejto kliatby vymaniť.
Martin Hanus o tom, ako Fico pritvrdzuje (postoj.sk)
Citát:
„Viem, že to je nepríjemné, ak hovoríme o rodine, ale inak to nejde.“
Robert Fico
FB status:
Priatelia, pred chvíľou som vás informoval, že istý pán Brxa bude na oslavách SNP pár minút plieskať bičom a dostane šialených 8 640 eur. Mám ďalšie info, ktoré sa ku mne dostali…
Tento pán už za Pellegriniho vlády, podpisom Laššákovej a Matečnej, dostal 144 330 eur za, citujem, „využitie kreatívneho potenciálu pre inováciu a predaj produktov značky BRXA“. Čo to, kurnik šopa, je a kto je tento dvorný umelec Ficovej vlády Brxa?
To nie je všetko: Za tú istú službu „umelecké vystúpenie – plieskanie bičmi“ si pán Brxa len minulý mesiac účtoval obci Mojš iba 252 eur. Od štátu 8 640 eur pri oslavách SNP…
No a na záver, pán Brxa je určite ten správny umelec pre oslavy SNP, keďže už v roku 2019 vystupoval na akcii Kotlebu, v ktorého strane bolo hneď viacero odsúdených extrémistov.
Ja neviem, priatelia, dokedy ich necháme, aby si z nás robili srandu, na ktorú sa im ešte všetci nedobrovoľne skladáme?!!!
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Monika Tódová
Denník N







































