štvrtok

Ruský fantóm, jeho slovenskí špióni a ich poľský šéf

Spôsob, akým nová poľská garnitúra vymenila svojich ľudí v slovensko-poľskom kontrašpionážnom centre pri NATO, bol diplomatickou a politickou katastrofou. Lenže ako sa ukazuje v reportáži Tomáša Forróa, nič iné sa od novej poľskej vlády nedá čakať.

Proti vláde PiS už Poliaci viackrát vyšli do ulíc. Márne. Foto – Flickr

Do priestorov slovensko-poľského expertného centra NATO pre kontrašpionáž vtrhla pred Vianocami ozbrojená jednotka vojenskej polície. Na jej čele bol zmocnenec nového poľského ministra obrany. Udalosť potichu otriasla nielen slovenskými tajnými službami, ktoré mali v objekte svoje materiály a zariadenia, ale aj spojeneckými štátmi v rámci NATO.

Varšavu tých dní ovládla zvláštna, hustá atmosféra. Sú to časy, keď sa kľúčová štátna legislatíva prijíma v Sejme zásadne uprostred noci, keď prezidenta, vzdelaním právnika, žiada o dodržiavanie ústavy jeho vlastný doktorandský školiteľ a keď končia na ulici stovky prepustených úradníkov a novinárov verejnoprávnych médií.

Je to aj zaujímavá príležitosť: čistka novej poľskej vlády vyrobila v priebehu pár dní mnoho škrípajúcich zubov, beznádejného hnevu a zničených životopisov. Pred novinármi začínajú prehovárať vyhodení ľudia.

Práve jeden z nich mi počas rozhovoru len tak mimochodom spomína zvláštne obvinenie na adresu nového šéfa spoločného centra: používa vraj pseudonym, pod ktorým mal niekoľko rokov publikovať tajné informácie z archívov tajných služieb.

Doma si vyhľadám posledné texty na jeho blogu a v rôznych pravicových médiách. Po tomto večeri budú nasledovať týždne investigatívnej práce, množstvá stretnutí a napokon novinárska provokácia balansujúca na hranici etiky. Ale posolstvo prečítaných článkov naznačovalo čosi neuveriteľné: predvianočné udalosti v slovensko-poľskom centre neboli žiadnym krátkym nedorozumením, ale súčasťou temného prelínania politiky, tajných služieb a médií, ako i manipulácií verejnosti a špinavých epizód novodobých dejín Poľskej republiky.

Nástup

Nový poľský šéf centra Mariusz Marasek je kontroverznou postavou od prvého momentu. Do centra ho menuje 30. decembra poľský minister obrany bez súhlasu jeho slovenského náprotivku Martina Glváča, hoci ho k tomu zaväzuje bilaterálna technická zmluva o fungovaní centra.

Slováci dávajú od začiatku diskrétne, ale rázne najavo, že personálne zmeny bez konzultácie s nimi nie sú fér, no poľská vláda trvá na svojom. Minister Macierewicz má byť výnimočne opatrný a obklopuje sa len najbližším okruhom známych. Nový šéf centra je jeho blízkym priateľom desiatky rokov.

O kompetenciách Maraska na post riaditeľa kontrašpionážneho centra pritom v jeho životopise nenájdeme takmer nič. Učiteľ histórie, potom prorektor na súkromnej vysokej škole kdesi hlboko na poľskom vidieku. No v prvom rade – horlivý stúpenec Kaczynského strany PiS.

Podľa mojich kontaktov na poľskom ministerstve obrany má nulové skúsenosti s operatívnou činnosťou v službách. To je v spojení s jeho politickou nomináciou výnimočne zlá správa. Centrum malo byť špičkou v rámci celého NATO a ťažko si čo i len predstaviť, ako sa pred elitných špecialistov a účastníkov zahraničných bojových misií postaví aparátnik a učiteľ histórie, poverený ich riadením.

Projekt pritom môže mať pre obe krajiny veľký význam – v prvom rade získal v radoch spojencov skvelú reputáciu už pri vzniku vďaka založeniu na bilaterálnej báze s ďalšími ôsmimi partnerskými krajinami vrátane kľúčových spojencov ako USA a Nemecko.

Takýto rozšírený formát je výnimočný v rámci celej Aliancie. Po spustení budú hlavnými úlohami centra najmä medzinárodné expertné školenia v oblasti kontrašpionáže (jeho súčasťou je i skvele vybavené cvičisko Lešť na Slovensku), výmena spravodajských informácií a vytváranie dôležitých doktrín k meniacej sa bezpečnostnej situácii.
Ešte horšou správou by však bolo potvrdenie, že Marasek stojí za autorskou biografiou fiktívneho novinára a autora vystupujúceho pod pseudonymom Aleksander Ścios.

Poľský minister obrany Antoni Macierewicz. Foto – TASR
Poľský minister obrany Antoni Macierewicz. Foto – TASR

Jeho texty od pádu prvej Kaczynského vlády presadzujú najtvrdšiu ideovú líniu strany PiS, očierňujú jej politických protivníkov a šíria konšpiračné teórie a dezinformácie. Pomerne obskúrny Ściosov blog má pritom milióny návštev, sledujú ho desaťtisíce stúpencov a jeho texty sa objavujú vo vplyvných pravicových médiách a na cudzojazyčných portáloch.

Iba 16 dní pred menovaním Maraska do funkcie šéfa slovensko-poľského projektu: Aleksander Ścios na svojom blogu publikuje text Výsadok z vojenskej kontrašpionáže, v ktorom opisuje Slovensko ako trójskeho koňa Putinovho Ruska.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 96081 z vás dostáva správy e-mailom