Denník N

Z bavlnárskej slávy nám zostali len trosky

Vlasta Hegerová: bavlnená tkanina s figuratívnou potlačou – siluety doplňujú citáty o móde. Realizované ako propagačná tkanina pre vývojový ateliér časopisu Móda, 70. roky. Foto - zbierka SMD
Vlasta Hegerová: bavlnená tkanina s figuratívnou potlačou – siluety doplňujú citáty o móde. Realizované ako propagačná tkanina pre vývojový ateliér časopisu Móda, 70. roky. Foto – zbierka SMD

Pred sto rokmi bola najväčšia bavlnárska firma na území dnešného Slovenska. Prežila vojny, socializmus, ale privatizáciu už nie.

Pred prvou svetovou vojnou to bol najväčší bavlnársky podnik v Rakúsko-Uhorsku s takmer dva a pol tisíc zamestnancami, dnes z neho nezostalo nič. V príbehu ružomberských bavlnárskych závodov sa vyskytol podnikateľský úspech, centrálne plánovanie, privatizácia i tunelovanie.

Na začiatku bola rodina Mautnerovcov. Už v prvej polovici 19. storočia začali rozvíjať ľanársku výrobu. Izák Mautner rozšíril svoje aktivity i na obchod s bavlnenou priadzou, neskôr rodina vybudovala vlastnú parnú farbiareň, pradiareň aj mechanickú tkáčovňu.

V oblasti Ružomberok-Rybárpole sa začala výstavba závodu v rokoch 1893 – 1895, o rok neskôr bola spoločnosť zapísaná v živnostenskom registri.
V roku 1920 sa do správnej rady Mautnerových textilných závodov dostali predstavitelia Živnobanky, ktorá získavala v podniku kapitálovú prevahu, a postupne Mautnerovu rodinu vytlačili.

Národný podnik

Po skončení druhej svetovej vojny bola na podnik uvalená národná správa a 1. januára 1946 prišlo znárodnenie. Vznikol národný podnik Slovenské bavlnárske závody, od roku 1949 zvaný Bavlnárske závody V. I. Lenina. Prelom štyridsiatych a päťdesiatych rokov znamenal reorganizáciu, päťdesiate roky boli obdobím útlmu a investičnej stagnácie. Až v septembri 1962 sa začalo s výstavbou tretej tkáčovne s cieľom rozšíriť tkáčsku výrobu a nasýtiť export na Západ, ktorý odoberal až polovicu z podnikovej výroby.

Ako podnik fungoval v časoch socialistického zriadenia? V roku 1958 v ňom vznikol návrhársky ateliér, do ktorého ako vedúca návrhárskeho oddelenia nastúpila Ľudmila Smýkalová, absolventka Priemyselnej školy textilnej v Brne. Vedúca dizajnérka navštevovala nielen veľtrhy v rámci Československa, ale i na Západe: vo Frankfurte nad Mohanom, v Kolíne nad Rýnom či v Paríži. Za devízy sa tu nakupovali návrhy, ktoré sa v rámci možností uplatňovali aj pri domácej výrobe. Ako ovplyvňovala prácu v dizajnérskom ateliéri vtedajšia ideológia? „Jedinou ideologickou pripomienkou bolo, že v návrhoch nesmel byť dezén, ktorý evokoval hákový kríž. Inak pre nás obmedzenia neboli,” hovorí Ludmila Smýkalová.

Predkladanie návrhov na výtvarnej rade, približne v roku 1983.
Predkladanie návrhov na výtvarnej rade, približne v roku 1983.

Dotovaný textil

Abstrakcia v textilných dezénoch sa rozbehla až po bruselskom Expo. Zameranie výroby koordinovali obchodníci na výtvarných radách, vo výrobe sa objavovali dekoračky, ale i šatovky či metráž na posteľnú bielizeň. Najmä v období, keď bol riaditeľom Artur Mydlo, podnik spolupracoval aj s externými návrhármi, napríklad s Jozefom Bajusom, Pavlom Ruskom, Júliou Kunovskou a ďalšími. Realizovali sa tu tiež reklamné návrhy, napríklad textílie určené na propagáciu časopisov Móda či Dievča. Niekoľko projektov vzniklo v spolupráci s výtvarníkom Ľudovítom Fullom.

Textilný priemysel riadil štát, dovoz egyptskej či ruskej bavlny bol strategicky plánovaný. Zároveň sa robil barter, keď sa presne stanovil tovar určený na export. Textílie smerovali nielen do krajín RVHP, ale i do Západného Nemecka a do Škandinávie.

Za zmienku stojí, že výroba bola značne drahšia ako cena produkcie, veľkú časť štát dotoval.

Silvia Havrilová-Fábryová: návrhy dezénov vznikli počas stáže v ÚBOK-u v Prahe, 1989 – 1990. Foto - Zbierka SMD
Silvia Havrilová-Fábryová: návrhy dezénov vznikli počas stáže v ÚBOK-u v Prahe, 1989 – 1990. Foto – Zbierka SMD

Rýchly pád

V januári 1990 sa zmenil názov podniku na Bavlnárske závody, štátny podnik, o pár mesiacov doplnený obchodným názvom TEXICOM. V roku 1994 bol závod privatizovaný, nasledovalo postupné zadlžovanie. Po roku 1997 sa majetok podniku previedol na novú spoločnosť.

Nepomohol ani prevod akcií na nemeckú firmu, plány na rozšírenie výroby zlyhali a dlhy stúpali, kým sa v roku 2006 firma nedostala do konkurzu. Dnes je z ružomberskej budovy len skelet a tradícia bavlnárskeho priemyslu sa stala minulosťou.

Kultúra

Teraz najčítanejšie