Denník N

Sebauvedomovanie nie je vlastné iba nám ľuďom, možno ho majú aj mravce či manty

Manta dvojrohá (Manta birostris). Foto – Wikimedia/cc
Manta dvojrohá (Manta birostris). Foto – Wikimedia/cc

Na telo mravcom naniesli modrú značku, pred ne dali zrkadlo. Vedci zistili, že mravce sa ju pokúšali odstrániť. Znamená to, že majú vedomie samých seba?

Odpovedať na otázku, ako z aktivity neurónov v mozgu vzniká vedomie, zatiaľ nevieme. Niektorí ľudia považujú problém za ťažký až natoľko, že naň nemusíme nájsť riešenie možno nikdy.

Hoci je vedomie stále záhadou, nie je záhadou nadprirodzenou či metafyzickou. Vedomie vyrába mozog, ktorý podlieha prírodným zákonom rovnako ako noha na tele, stromy v lese alebo metabolizmus.

Neurovedec Giulio Tononi z Univerzity vo Wisconsine-Madisone, ktorému nedávno vyšla kniha aj v českom preklade s názvom Púť od mozgu k duši, si myslí, že ľubovoľný systém sa stane vedomým, ak obsahuje veľa informácií a je veľmi husto prepojený.

Takým systémom je aj ľudský mozog – obsahuje asi 100 miliárd neurónov (mozgových buniek), každý z nich dokáže nadviazať až 10-tisíc spojení s inými neurónmi a spracúva veľké množstvo údajov.

Zrkadlový test

Vedomie (consciousness) sa líši od „vedomia seba samého“, povedené inak „sebauvedomovania“ (self-awareness). Zatiaľ čo vedomie sa vzťahuje k uvedomovaniu si vlastného tela a okolia, vedomie seba je rozpoznaním nášho vedomia.

V takom prípade chápeme nielen to, že existujeme, ale svojej existencie sme si aj vedomí. Napríklad malé dieťa, ktoré má niekoľko mesiacov, je vedomé, dokáže reagovať na podnety z okolia, ale nie je si vedomé svojej osoby.

Sebauvedomovanie sa testuje zrkadlovým testom. V 70. rokoch minulého storočia ho prvý raz vykonal psychológ Gordon Gallup. Šimpanzom dal na tvár farbu a umiestnil ich do miestnosti so zrkadlom. Šimpanzy škvrny so zaujatím pozorovali, dotýkali sa ich a skúmali svoje zafarbené prsty.

Z ich správania vyplýva, že v zrkadle poznali samých seba. Rozpoznať sa v zrkadle dokážu aj deti staršie ako 18 mesiacov. Na zoznam živočíchov, ktoré prešli zrkadlovým testom, kam niektorí radia aj vtáky, delfíny, slony alebo orangutany, možno pribudnú nové zvieratá – mravce a manty.

O pozoruhodných objavoch informovali vedci nedávno v časopisoch Journal of ScienceJournal of Ethology.

Dokument o zrkadlovom teste od National Geographic. Zdroj – YouTube

Inteligentné mravce

Čo sa týka mravcov, autori konštatujú, že zvládajú aj pomerne komplikované úlohy. Dokážu napríklad odlíšiť členov vlastnej kolónie od cudzích mravcov. Pamätajú si zrakové a čuchové podnety a dokážu sa podľa nich orientovať aj ďaleko od mraveniska. Ak sa inde nachádza lepšie miesto na stavbu mraveniska, celá kolónia sa tam dokáže presunúť v pozoruhodne krátkom čase. Vnútro mraveniska si mravce čistia a telá mŕtvych jedincov prepravujú na vzdialené „cintoríny“.

Ich sociálna organizácia je mimoriadne zložitá a podobá sa na tú od vtákov, delfínov alebo ľudoopov. U uvedených stavovcov sa zrkadlové testy v minulosti vykonali. Ale na mravcoch, ktoré sú bezstavovce, ešte nie.

Naozaj sa poznali v zrkadle?

Vedci zistili, že mravce sa správali inak, keď pred ne dali priehľadné sklo alebo zrkadlo. „Pred zrkadlom rýchlo hýbali hlavou a tykadlami sprava doľava. Zrkadla sa dotýkali, chodili od neho a zastavovali sa, aby si niekedy čistili nohy a tykadlá,“ píše sa v štúdii.

Keď im na telo dali modrú značku, nesnažili sa ju odstrániť, ak sa v zrkadle nevideli. Ak sa videli, odstrániť ju, naopak, chceli. Takéto správanie nepozorovali u veľmi mladých jedincov. V prípade, že značka bola hnedá a s ich telom splývala, nejavili o ňu záujem.

„Ak mravce v zrkadle vidia na svojom tele modrú značku, znamená to, že sa vidia a dokážu sa rozpoznať. Ale tento záver je iba dohadom,“ uvádzajú autori. Správne poznamenávajú, že ide iba o špekuláciu. Z prejavov v správaní môžeme len ťažko usúdiť, čo sa deje v hlave mravcov. Na druhej strane, ich nervový systém obsahuje okolo 250-tisíc neurónov. Ide o pomerne vyvinutý hmyz.

Zvláštne správanie mánt

Čo sa týka manty (rajovidné), Csilla Ariová z Univerzity južnej Floridy a jej kolega filmovali dva živočíchy v zajatí. Do nádrže dali zrkadlo a pozorovali ich správanie.

Manty majú najväčšie mozgy zo všetkých rýb, píše New Scientist. Autori zistili, že s obrazom v zrkadle nenadväzovali kontakt. Vykazovali však zvláštne správanie. Opakovane hýbali plutvami, pred zrkadlom krúžili a vypúšťali bubliny. „Prejavy v správaní nám napovedajú, že manty by mohli mať schopnosť sebauvedomenia,“ cituje Ariovú New Scientist.

Aj pochybnosti

Skeptici tvrdia, že také správanie nemusí vôbec súvisieť so schopnosťou sebauvedomenia, ale s obyčajnou zvedavosťou. Iní tvrdia, že zrkadlový test je vôbec nepreukazný a spochybňujú jeho platnosť.

Nevýhodou zrkadlového testu je aj to, že sa viaže iba na vizuálne podnety. Živočíchy, ktoré sa vo svete orientujú podľa iných zmyslov, tak môžu vykazovať vedomie samých seba, ale v teste sa to nemusí ukázať.

„Bolo by skvelé, ak by niekto dokázal zobrazovacími metódami sledovať, čo sa deje v hlavách týchto zvierat, keď sa dívajú na svoj odraz v zrkadle,“ cituje New Scientist evolučného biológa Marca Bekoffa z Univerzity v Colorade.

Dostupné z: doi: 10.1007/s10164-016-0462-z

Teraz najčítanejšie