Kto je muž, ktorý dostal od Putina na starosť Kursk? Čečenec, sebavedomý horal a narcis

Jeho výroky by sa dali tesať do žuly. Kolujú po sociálnych sieťach a rýchlo zľudovievajú.

Čečenský veliteľ, generálmajor Apti Alaudinov, sa od začiatku „kurského boja“ stal nielen hovorcom čečenských oddielov, ktoré po boku Rusov dobývajú Ukrajinu, ale aj hlavnou propagandistickou tvárou ruskej armády.

Má na to oficiálny mandát – priazeň Kremľa a funkciu, ktorú mu v apríli pridelil sám ruský prezident Vladimir Putin. Urobil z neho jedného z dvoch hlavných armádnych politrukov: od apríla je zástupcom náčelníka Hlavnej vojensko-politickej správy ruských ozbrojených síl.

Apti sa zhostil úlohy bez problémov.

Čo sa skutočne deje na kurskom fronte, sa z jeho vyhlásení veľmi zistiť nedá. Zato postava čečenského veliteľa a to, kde sa objavuje, čo komentuje, s kým si podáva ruku a s kým sa objíma, vypovedá veľa o situácii v zákulisí ruskej vládnucej a armádnej elity aj o zámeroch Putina.

Ukrajinci v súčasnosti ovládajú v ruskej Kurskej oblasti viac ako tisíc kilometrov štvorcových. Viac ako stotisíc obyvateľov z takmer stovky obcí bolo viac či menej organizovane evakuovaných, desiatky miestnych obyvateľov sú nezvestné. Stovky vojakov, predovšetkým tých, čo tam boli na základnej vojenskej službe a pri prvom strete s ukrajinskými špeciálnymi jednotkami sa vzdali, bolo zajatých.

Prvýkrát sa Ukrajincom podarilo vstúpiť na dlhší čas na územie protivníka, udržať ho pod kontrolou, opevniť sa a zobrať si späť časť štátnej hranice s Ruskom.

Informovania o tejto významnej a pre Rusko nie príliš lichotivej udalosti sa ujal po svojom práve čečenský veliteľ Alaudinov. Bez požehnania Kremľa by sa to ťažko odvážil urobiť.

Kto je teda muž, ktorý vytvára kremeľský obraz jednej z najdôležitejších bitiek (keď nie zo strategického, tak z propagandistického hľadiska) rusko-ukrajinskej vojny?

Výzor a imidž hrajú významnú úlohu

Apti Alaudinov má povesť šikovného a rozumného Kaukazana s istým hereckým talentom. Ten sa mu teraz rozhodne hodí.

Upozornil na seba krátko po veľkom ruskom vpáde na Ukrajinu. V roku 2022 nebola situácia pre Moskvu jednoduchá: ruskí vojaci museli rýchlo ustúpiť z Charkivskej oblasti, ktorú predtým okupovali. Ústup Alaudinov hneď nazval „preskupením síl“. Tento termín sa vžil a po ňom ho začali používať všetci ruskí vojenskí blogeri, politici aj velitelia.

Hneď prvý deň ukrajinskej kurskej ofenzívy, 6. augusta, Alaudinov všetkým poradil, nech si naberú popcorn a pohodlne sa usadia, aby mohli sledovať, ako „naši likvidujú protivníka“.

O štyri dni neskôr už bol menej epický: „Maximálne kontrolujeme situáciu.“

11. augusta vyhlásil, že „sa situácia pomaly stabilizuje“, a 13. augusta, že je všetko „pod kontrolou“. 14. augusta podľa neho ruská armáda zablokovala protivníka, ale nespresnil kde; 18. augusta ho podľa neho úplne zastavila.

Medzitým Ukrajinci obsadzovali ďalšie obce v Kurskej oblasti. Podľa svedectva ruských zajatcov sa Čečenci snažili zachrániť útekom a s Ukrajincami vôbec nebojovali.

Alaudinov od začiatku vynikal svojou schopnosťou pretvoriť porážku aspoň na strategický manéver, keď nie práve na víťazstvo.

Je sympatický, presvedčivý, nemá sovietske návyky armádnych činiteľov, ktorí hovoria ako zle naprogramovaní roboti a prezentujú „fakty“ bez akejkoľvek tvorivej úpravy.

Alaudinov s hollywoodskym úsmevom ľahko konkuruje zatrpknutým výrazom ruských generálov, ako je napríklad náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov alebo generálplukovník Alexander Lapin.

Ruskí velitelia Alaudinova často nenávidia. Mnohí ho považujú za klauna a zbabelca. Podľa niektorých ruských vojnových blogerov sa ani on, ani jeho ľudia nikdy priamo s ukrajinskými vojakmi nestretli. A keď k tomu malo v Kurskej oblasti dôjsť, vraj utiekli, zatiaľ čo tí, ktorí mali „pomalšie nohy“, padli do zajatia.

Ako je teda možné, že sa Apti Alaudinov stále teší takej priazni Kremľa, bilbordy s jeho fotografiou krášlia moskovské ulice a na plenárnom zasadnutí 21. zjazdu strany Jednotné Rusko vyšiel práve on na scénu, ovešaný všemožnými medailami, hneď po prezidentovi Putinovi? To v ruskej mocenskej symbolike niečo znamená.

Podľa niektorých ruských komentátorov napríklad to, že sa Putin práve rozhoduje o čečenskom následníkovi.

Chorľavý Ramzan Kadyrov, vodca Čečenska a priateľ ruského prezidenta, by ho rád videl v niektorom zo svojich potomkov. Kremeľ však do „konkurzu“ na miesto vládcu jedného z najvýbušnejších a najkomplikovanejších ruských regiónov pozval iných adeptov.

Jedným z nich je práve Alaudinov.

Prečo sú Čečenci v rusko-ukrajinskej vojne takí dôležití?

Alaudinov nie je s Kadyrovom v príbuzenskom vzťahu, ale zblížili sa v roku 2006, keď Ramzan de facto uchvátil moc v Čečensku a Alaudinov ho podporil.

Niet divu, že po začatí ruskej invázie na Ukrajinu sa stal Kadyrovovou predĺženou rukou na ukrajinskom fronte. 17. marca 2022 Kadyrov zverejnil svoju fotografiu s ním s textom: „Drahý brat odchádza na Ukrajinu na čele tisícok dobrovoľníkov z Čečenska.“

Čečenci sa stali jedným z významných fenoménov tzv. špeciálnej vojenskej operácie, teda plnoformátovej vojny proti Ukrajine. Lenže Alaudinov čoskoro prerástol čečenské mantinely a všimli si ho v Kremli.

Vojna o Ukrajinu pre Čečencov veľa znamená. Nie nutne preto, že by túžili nasadzovať krk za ruské impérium, ale preto, že sa v nej môžu zviditeľniť, beztrestne si zastrieľať na živý cieľ, odviezť si vojnovú korisť a robiť PR kampaň s cieľom zapáčiť sa prezidentovi Putinovi. A presne to čečenskí borci na Ukrajine robia – existuje na to veľa dôkazov.

Alaudinov sa postupne stal majstrom v PR operáciách. A vypracoval sa tak až na hlavnú hlásnu trúbu kurskej operácie.

Asi aj Vladimir Putin tuší, že sa mu na bojovom poli zďaleka nedarí tak ako pred kamerou. Ale obraz kedysi neposlušného horala, dnes verného federálnej moci a ochotného nasadiť za ňu krk, je najdôležitejším propagandistickým obrázkom ruskej vojny. Aj Rusov má presvedčiť o tom, aké je mnohonárodnostné Rusko stmelené, jednotné a odhodlané.

No je tu ešte iný opis „statočných horalov“ a „krutých Čečencov“.

Ukrajinci v Kurskej oblasti skutočne zajali nielen pohraničníkov a vojakov základnej vojenskej služby, ale aj niekoľkých príslušníkov čečenského oddielu Achmat-Čečna. Podľa Ukrajincov im to nedalo veľa námahy – Čečenci sa údajne schovávali za chrbtom pohraničníkov a záklaďákov a nekládli žiadny odpor.

Zato vypúšťali do éteru silné slová. Alaudinov napríklad rozzúril mnoho ruských matiek, keď na adresu osemnásťročných vojakov základnej služby slúžiacich v Kurskej oblasti vyhlásil: „Nie je možné z chlapov robiť deti, ktorým by sme mali dávať cumlík a poslať ich spať. Nikto, komu nie je súdené umrieť, neumrie. A ak umrieš pri obrane vlasti, svojej viery v Boha, pôjdeš do raja.“

Treba dodať, že tento odkaz vyslal z bezpečia tylu na hony vzdialeného od frontovej línie.

Kto sú „Čečenci“ bojujúci po boku Rusov?

Z Čečenska bolo na ukrajinský front vyslaných asi desať rôznych vojenských jednotiek. Všetkým dnes velí Apti Alaudinov. Väčšina borcov však nie sú etnickí Čečenci, ale príslušníci iných národnostných menšín žijúcich v Ruskej federácii.

Všetky jednotky majú vo svojom názve meno zomrelého otca Ramzana Kadyrova – Achmat. Tým vzniká aj značný zmätok v tom, čo ktorá jednotka predstavuje a koľko ich vlastne je. A tak sú všetky tieto „čečenské“ jednotky často nazývané achmatovcami, prípadne kadyrovcami.

O ich bojových úspechoch kolujú legendy, ktoré majú len málo spoločného s realitou.

Ak sa niečím tieto jednotky preslávili, tak mnohými „bojovými“ videami a fotografiami na sociálnych sieťach. Aj vďaka nim sa Alaudinov stal tajomníkom Bezpečnostnej rady Čečenska a veliteľom všetkých čečenských špeciálnych jednotiek.

Čečenskí vojaci na nich zjavne strieľajú do vzduchu bez akéhokoľvek rozmýšľania, pália na semafor, do krovísk, kde dávno nikto nečíha. Podľa svedectva obyvateľov však vynikajú v rabovaní – existujú napríklad videá, ako „čistia“ lekáreň a obchod s elektronikou.

Alaudinov sa ujal úlohy s elánom a v lete roku 2022 na základni tzv. Univerzity jednotiek špeciálneho určenia v čečenskom Gudermese začal nábor dobrovoľníkov na ukrajinský front – Čečencov sa hlásilo minimum, väčšina bola z iných častí Ruska. Alaudinov bol v nábore vojakov taký úspešný, že onedlho dostal vyznamenanie Hrdina Ruska.

Táto akcia bola mimoriadna – zachránila životy tisícom mladých Čečencov. Keď totiž Rusko v septembri 2022 vyhlásilo mobilizáciu, Kadyrov odkázal do Kremľa, že jeho republika už úlohu splnila – v Gudermese vycvičila oveľa viac borcov, než by bolo odvedených pri mobilizácii.

Takú drobnosť, že to takmer vôbec neboli Čečenci, nespomenul. Z Moskvy sa mu poďakovali a Čečensko vyňali z mobilizácie.

Dnes tvoria etnickí Čecenci len asi 20 percent čečenských oddielov. A v prvej línii ich nenájdete.

Chránia však hranice Ruska. V Kurskej oblasti stál na hraniciach práve oddiel Achmat-Čečna, v rámci ktorého pôsobí jeden elitný a efektívny útvar Aida. Ruskí generáli poverili príslušníkov Aidy zastavením ukrajinského postupu.

Ten sa síce spomalil, ale podľa vojenských komentátorov skôr vďaka Ukrajincom, ktorí ubrali na tempe, než vďaka statočnému odporu Aidy a ich veliteľa Aptiho Alaudinova.

Napriek tomu sa stále teší priazni kremeľskej vrchnosti. Prečo?

Bod zlomu a dôkaz vernosti Putinovi

Nasledujúca epizóda v Alaudinovom živote zohrala väčšiu úlohu, než sa na prvý pohľad zdá. Začiatkom roku 2023 bol údajne otrávený, ale prežil. Zlé jazyky tvrdili, že za akciou bol sám Kadyrov, ktorý chcel svojho „brata“ upozorniť na to, že veľmi vyčnieva.

Alaudinov skončil v nemocnici, kde ho 16. februára 2023 navštívila iná legendárna postava – vodca žoldnierov Jevgenij Prigožin. Čečenskému priateľovi priniesol darček – repliku kladiva, ktorým vagnerovci minimálne v jednom prípade ubili svojho bojového druha – údajného zradcu.

„Apti Aronovič srdečne poďakoval Jevgenijovi Viktorovičovi za novú služobnú zbraň,“ napísal vtedy Kadyrov na sociálne siete.

Prigožin už nežije. Vzbúril sa proti ruským generálom a prezident Putin dal zostreliť lietadlo, na palube ktorého bol Prigožin aj jeho tím.

K Prigožinovej vzbure sa mal pridať aj Alaudinov. V poslednej chvíli si to však rozmyslel – jeho inštinkt ho nesklamal. Pridal sa k víťazom. Bez emócií, bez vášne, čisto na základe horalského úsudku.

Keď nastal ten správny čas, Alaudinov urobil to, čo ovláda najlepšie: postavil sa pred kameru so svojimi dokonale upravenými, oblečenými mužmi so zastrihnutou bradou a ponúkol sa, že s nimi zastaví povstalcov. Nakoniec to síce neurobili (a možno to ani nemali v úmysle), ale aj postoj sa počíta a reklama na vernosť vladárovi to bola veľká. V Kremli ju takisto patrične ocenili.

Pre mnohých je spleť vzťahov v Ruskej federácii neprehľadná. Ak niečo prezident Putin vie skutočne dokonale, tak to, že sa v nich vyzná lepšie ako ktokoľvek iný. A potom si vyberie toho, kto síce nie je práve udatný bojovník, ale vie, koho sa držať a komu sa oplatí slúžiť.

Navyše, Putin zatiaľ dokáže obratnými manévrami udržiavať medzi jednotlivými mocenskými a etnickými klanmi také napätie, v ktorom sa nikto s nikým proti nemu nespriahne.

Alaudinov hrá v tejto hre jednu z najvýznamnejších úloh. Má na uzde udržať klan kadyrovcov.

A preto Kremeľ vypustil do éteru výbušnú správu, že by Alaudinov mohol byť následníkom, ktorý nahradí Ramzana Kadyrova a jeho početný klan.

Psychológ prehovoril

V decembri 2013 čečenská televízia odvysielala reportáž, v ktorej figuroval vtedajší námestník ministra vnútra Čečenskej republiky Alaudinov. Najmladší generál polície v celej Ruskej federácii.

Práve robil inštruktáž svojich podriadených so slovami: „Prisahám na nám zoslaný korán, ak nájdete najmenší príznak wahhábizmu, osobne hovorím – zlikvidovať! Ak máte možnosť niečo podstrčiť do vrecka – podstrčte im to. Robte, čo chcete, aj zabíjajte, koho chcete. Vodca nám povedal, čo máme robiť.“

Po viac ako desiatich rokoch od tohto momentu je hlavnou hviezdou kurskej bitky a legendou ruskojazyčného internetu. Keď sa niekde objaví, ľudia sa s ním fotia a počúvajú jeho drsné výroky.

Lenže v odborných kruhoch už mýtus o „strašných a neohrozených Čečencoch“ nefunguje. Vojenskí blogeri oboch znepriatelených strán sa kadyrovcom smejú.

K priamym súbojom ukrajinských vojakov a čečenských oddielov prakticky nedochádza. No vo zvodkách, ktoré Alaudinov ukazuje verejnosti aj politickému vedeniu krajiny, sú presné počty mŕtvych Ukrajincov, zničených tankov aj zabraných kilometrov – všetko ako výsledok rusko-čečenského hrdinstva.

Keby tieto oznámenia zodpovedali skutočnosti, museli by byť ruské vojská už v Berlíne a ukrajinská armáda by bola v personálnom mínuse.

Psychológ Dmitrij Popov sa pokúsil vytvoriť akýsi portrét muža v barete, ktorého ctižiadosť je vraj oveľa väčšia ako schopnosti. Narcis, ktorý miluje pozornosť okolia, je podľa neho fascinovaný objektívmi a jeho najobľúbenejším hrdinom je on sám. To, že veľké plagáty s jeho portrétom visia v moskovských uliciach, mu podľa názoru citovaného experta môže prinášať uspokojenie porovnateľné s tým sexuálnym.

Na druhej strane, domnieva sa Popov, Alaudinov nie je agresívny, len o agresii rád hovorí. Ukazuje svaly, ale nepoužíva ich. Opisuje, ako niekomu podreže hrdlo, ale on sám to zrejme nikdy neurobil. Nie je sadista ani psychopat. Keď však bol na čele čečenského ministerstva vnútra, často svojim podriadeným také veci prikazoval – od únosov odporcov po ich týranie a mučenie.

Práve tieto vlastnosti, sebaláska a strach o seba samého, túžba po kariére, zviditeľnenie a uznanie, ho predurčili k tomu, že sa stal jedným z Putinových vyvolených. Možno aj tým, koho vládca v budúcnosti urobí správcom ruského Kaukazu.