Venuje sa medicínskemu turizmu: V Gruzínsku vás ošetria kvalitne a lacno, v Thajsku zažijete luxus za ceny ako na Slovensku

V thajskej nemocnici prekvapil personál otázkou, či sa môže objednať na preventívnu prehliadku. „Pýtali sa ma, či som sa zbláznil, a povedali, že jednoducho prídem a všetko vybavíme hneď,“ hovorí digitálny nomád a majiteľ IT firmy Pavol Lupták.

Popri cestovaní po svete za pracovnými príležitosťami sa už osem rokov venuje medicínskemu turizmu. Preventívne prehliadky, rôzne špecializované vyšetrenia aj operácie už absolvoval v Thajsku, Paname, Paraguaji, Mexiku, Malajzii či Hondurase.

V Gruzínsku si cez internet vybavil miestne zdravotné poistenie za 33 eur mesačne. Na druhý deň už s gruzínskym lekárom po anglicky konzultoval svoj zdravotný stav a dohodol sa na absolvovaní konkrétnych vyšetrení. „Nakoniec mi povedal: ‚Výborne, príďte zajtra.‘ Podotkol som, že zajtra je predsa sobota. On na to, že pracujú aj v sobotu a nie je to žiadny problém,“ hovorí Pavol Lupták a opisuje takmer žiadne čakacie lehoty u špecialistov či využívanie VIP zdravotnej asistencie za 2,40 eura mesačne.

„Mnoho Slovákov je prekvapených, že v momente, keď si zrušia povinné zdravotné poistenie na Slovensku, pre nich slovenské zdravotníctvo konečne začne fungovať. To je bizár,“ hovorí Pavol Lupták, ktorý sa považuje za globálneho oportunistu – posledných pár rokov cestuje po svete a zisťuje, čo najlepšie mu ktorá krajina dokáže ponúknuť.

Nedávno ste absolvovali lekársku prehliadku a rôzne vyšetrenia v Gruzínsku. Bolo to z nutnosti?

Nie, nebolo to z nutnosti. Bežne chodím k lekárovi do Bangkoku, kde je medicínska turistika na špičkovej úrovni. Tento rok mi to však do Thajska nevyšlo. Bol som práve pracovne v Gruzínsku a povedal som si, že skúsim navštíviť lekárov tam. V Gruzínsku mám bankový účet a som aj zákazník privátneho bankovníctva. Jednou z výhod k môjmu účtu je špeciálna zľava v jednej z gruzínskych zdravotných poisťovní. Chcel som si vybaviť preventívnu prehliadku a zaplatiť si ju ako samoplatca, no v poisťovni mi povedali, že výhodnejšie pre mňa bude, ak si v Gruzínsku zaplatím celoročné zdravotné poistenie a preventívnu prehliadku budem mať v cene.

Podľa opisu z vášho blogu bola vaša skúsenosť v gruzínskej nemocnici lepšia ako návšteva slovenskej štátnej či súkromnej nemocnice. V čom?

V prvom rade treba povedať, že nemocnice, ktoré som v Gruzínsku navštívil, nevyzerajú tak luxusne ako napríklad nemocnice v Thajsku. Tam po vás pošlú taxík priamo na letisko, ktorý vás dovezie do nemocnice, a idete rovno na operačnú sálu. Gruzínske nemocnice vyzerajú na pohľad dosť podobne ako nemocnice na Slovensku a v Čechách, keďže Gruzínsko je postsocialistická krajina. V čom sú však výrazne lepšie ako naše, je dostupnosť špecialistov, ktorí vás obvykle vyšetria na ďalší pracovný deň. Na nič nečakáte a môžete sa vybaviť hneď. Výborná dostupnosť lekárov v Gruzínsku súvisí s mnohými faktormi. Jedným z nich je, že krajina má 2,5-krát viac lekárov na tisíc obyvateľov, ako máme na Slovensku. Je to spôsobené aj tým, že v Gruzínsku sú relatívne prestížne lekárske fakulty s veľkým počtom študentov.

Zaplatili ste si teda balík gruzínskeho zdravotného poistenia. Čo bolo potom? Ako ste sa objednali na preventívnu prehliadku a vyšetrenia?

Keďže mám v Gruzínsku k privátnemu bankingu aj vlastnú asistentku, napísal som jej, že by som sa chcel poistiť. Prepojila ma s inou kolegyňou, ktorá mi poslala cenník. Vybral som si službu, dohodli sme sa, či chcem platiť mesačne, každé dva mesiace alebo raz za pol roka, a na druhý deň som bol poistený. V ten istý deň mi volal gruzínsky rodinný, teda praktický lekár. Riešil som mnou, aké mám problémy, aké vyšetrenia by som chcel a aké by mi odporučil. Nakoniec mi povedal: „Výborne, príďte zajtra.“ Podotkol som, že zajtra je predsa sobota. On na to, že pracujú aj v sobotu a nie je to žiadny problém. Bol to pre mňa šok.

Mimochodom, v Tbilisi sa nachádza aj dentálna klinika s výbornými hodnoteniami pacientov, ktorá funguje 24 hodín, sedem dní v týždni. Podotýkam, že nejde o zubnú pohotovosť. Môžete si povedať, že chcete prísť v nedeľu ráno o tretej na zubnú hygienu, prídete v daný čas a spravia vám zubnú hygienu. Toto si na Slovensku neviem ani predstaviť.

V sobotu ste teda prišli do nemocnice. Aké vyšetrenia ste v rámci preventívnej prehliadky absolvovali?

Priniesol som moč, vzali mi krv a urobili ďalšie bežné vyšetrenia ako počas klasickej preventívnej prehliadky. Do jeden a pol hodiny som mal výsledky krvných testov, ktoré mi prišli aj na mail. V princípe som na nič nečakal, ani na vyšetrenia, ani na výsledky. Okrem toho som si dal v nemocnici vanilkové espresso, ktoré som v automate zaplatil bitcoin lightingom (bitcoin lightning umožňuje okamžité platby kryptomenou bitcoin za tovary alebo služby – pozn. red.). Výsledky testov mi prišli na mail v gruzínčine. Dal som si ich do ChatGPT a hneď som ich mal aj zinterpretované. V pondelok, teda v najbližší pracovný deň, som mal dohodnuté stretnutie priamo s lekárom, ktorý mi robil všetky testy a ktorý mi všetky výsledky vysvetlil v angličtine. Rozprávali sme sa aj o mojej zdravotnej histórii. Takéto stretnutie je súčasťou vyšetrenia, je teda plne kryté a nemusíte si zaň priplácať. S lekárom sme sa rovno dohodli na špecifických testoch a hneď som išiel na vyšetrenie prostaty a neurologické testy. Opäť som na nič nečakal.

Koľko vás stálo celoročné zdravotné poistenie v Gruzínsku? Čo je zahrnuté v cene?

Platím 99 lari, čo je asi 33 eur mesačne. Mimochodom, je to trikrát menej ako cena minimálneho zdravotného poistenia na Slovensku, čo je 97,80 eur. V cene je zahrnuté stopercentné krytie nákladov spojených s nutnou hospitalizáciou, mám tam zahrnuté aj 60-percentné krytie jednodňových návštev lekárov, vyšetrení a preventívnych prehliadok a 70-percentné krytie všetkých dentálnych služieb u štátnych aj u súkromných zubárov. V cene mám aj vlastnú zdravotnú VIP asistentku. Za túto službu platím 2,40 eura mesačne. Celé gruzínske zdravotníctvo funguje cez aplikáciu WhatsApp. Znamená to, že napíšem mojej VIP asistentke, že budem na budúci mesiac v Gruzínsku a potreboval by som konkrétne vyšetrenia. Ona všetko obvolá, vybaví, dohodne s lekármi a pošle mi na WhatsApp rozvrh.

Ak by som si platil za zdravotné poistenie v Gruzínsku viac, konkrétne 42 eur mesačne, čo je, mimochodom, stále 2,5-krát menej ako minimálne zdravotné poistenie na Slovensku, mám v cene stopercentné krytie nákladov súvisiacich s hospitalizáciou, 80-percentné krytie všetkých ostatných služieb a vyšetrení, 90-percentné krytie všetkých dentálnych služieb vrátane výkonov u súkromných zubárov a nelimitované množstvo návštev praktického lekára doma, ktorý za mnou príde aj do hotela. Gruzínci zarábajú asi o polovicu menej ako Slováci a ceny lekárskych ošetrení sú tomu prispôsobené, takže doplatky a ceny ošetrení sú veľmi nízke.

Koľko ste doplácali za preventívnu prehliadku a za špecializované vyšetrenia?

Nič. Nedoplácal som, lebo každý poistenec v mojej gruzínskej poisťovni má v programe, ktorý som si zaplatil, nárok na jednu preventívnu prehliadku ročne. Ak by som si zaplatil balík s vyšším krytím za 42 eur, mal by som ročne nárok na dve preventívne prehliadky zdarma. No aj keby som doplácal, bola by to veľmi nízka suma. Gruzínske zdravotníctvo je veľmi lacné, približne dva- až trikrát lacnejšie ako slovenské.

Prečo ste nešli na preventívnu prehliadku na Slovensku alebo povedzme do súkromnej nemocnice vo Švajčiarsku alebo v Nemecku?

Na Slovensku som bol na preventívnej prehliadke veľakrát. Naposledy som sa na ňu chcel objednať v sieti súkromných nemocníc v Bratislave a povedali mi, že môžem prísť najskôr o dva alebo tri mesiace. To bol pre mňa veľmi vzdialený termín. Napríklad v Thajsku sa nedá objednať na preventívnu prehliadku. Dôvodom je, že vás zoberú hneď. Snažil som sa objednať a zavolal som do nemocnice. Pýtali sa ma, či som sa zbláznil, a povedali, že jednoducho prídem a všetko vybavíme hneď. Takúto skúsenosť som si dovtedy nevedel ani predstaviť.

Čo sa týka Nemecka a Švajčiarska, tam sú špičkové nemocnice. Platím si globálne zdravotné poistenie, a ak by som si platil aj „outpatient“ zložku, ktorá zahŕňa preventívne prehliadky a návštevy lekárov, mal by som aj výkony vo Švajčiarsku či v Nemecku kompletne kryté. Globálne zdravotné poistenie rovnako ako to gruzínske sa skladá z dvoch častí. Jednou z nich je časť inpatient, ktorá pokrýva v mojom prípade náklady spojené s nutnou hospitalizáciou všade na svete s výnimkou USA, kde si to neplatím. Druhá časť poistenia sa volá outpatient a pokrýva jednodenné návštevy u lekára, preventívne prehliadky a podobné veci. Ja si platím len inpatient zložku pokrývajúcu služby spojené s nutnou hospitalizáciou. Outpatient zložku si neplatím, lebo chodím na preventívne prehliadky do Malajzie alebo do Thajska, kde stojí preventívna prehliadka 400 alebo 500 eur. Ak by som si platil outpatient zložku, vyšlo by ma to ročne drahšie.

Boli ste v Gruzínsku už predtým, napríklad ako turista? Čo ste o krajine vedeli?

Bol som tam predtým veľakrát pracovne aj na turistike. Mám IT firmu a okrem iného otvárame prémiové bankové účty klientom zo Slovenska, z Česka, celej Európy i sveta v najväčšej gruzínskej banke Bank of Georgia. Tento rok som bol v Gruzínsku dvakrát, raz na lyžovačke, čo bolo tiež úplne super, a raz na preventívnych lekárskych prehliadkach. Gruzínsko mám relatívne precestované.

Akú ste mali pred prvou návštevou gruzínskej nemocnice predstavu o gruzínskom zdravotníctve?

Zisťoval som si vopred, ako to tam funguje. Do roku 2003 mali v Gruzínsku podobný model, ako funguje na Slovensku. Zamestnávateľ musel za zamestnanca odvádzať tri percentá z jeho príjmu na zdravotné odvody a zamestnanec si z platu odvádzal ešte ďalšie jedno percento. Dohromady si teda musel každý v Gruzínsku odvádzať štyri percentá z príjmu na zdravotné poistenie. Podotýkam, že u nás je to 15 percent z príjmu, teda takmer štyrikrát viac ako to bolo v Gruzínsku. V roku 2003 bola v Gruzínsku takzvaná Ružová revolúcia, po ktorej bolo povinné zdravotné a sociálne poistenie kompletne zrušené a delegované na súkromnú sféru. Zdravotné poistenie je tam odvtedy kompletne súkromné a vy sa môžete rozhodnúť, či si ho platíte alebo neplatíte. Je to na vás. Vnímam to ako veľmi pozitívnu vec, lebo zdravotné poisťovne musia v Gruzínsku o klientov reálne súťažiť, keďže sa môže každý rozhodnúť nebyť ich klientom a všetko si hradiť ako samoplatca. Napočítal som tam deväť zdravotných poisťovní. V krajine s tromi miliónmi obyvateľov to je skutočne veľká konkurencia, poisťovne cítia tlak, aby súťažili o zákazníka a zlepšovali služby.

V krajine zároveň funguje program univerzálneho zdravotného krytia, ktorý sa týka všetkých dôchodcov, detí do päť rokov a mentálne a fyzicky znevýhodnených ľudí. Týmto skupinám štát pokrýva sto percent nákladov na zdravotnú starostlivosť. Náklady nehradia zdravotné poisťovne, ale štát. Ostatným ľuďom hradí štát 30 percent zdravotných nákladov, zvyšok si musia zaplatiť alebo si platiť súkromné zdravotné poistenie, ktoré im náklady pokryje.

Môžu si bežní Gruzínci a ľudia z najchudobnejšej vrstvy dovoliť platiť za zdravotnú starostlivosť alebo si platiť súkromné poistenie?

Pýtal som sa na to kamarátky, ktorá v Gruzínsku žije. Tvrdí, že dostupnosť zdravotníctva je v Gruzínsku vysoká pre všetkých. Aj tí úplne najchudobnejší si môžu dovoliť ošetrenie v štátnych nemocniciach, a to aj preto, že je v krajine veľa zdravotníckych zariadení a 2,5-krát viac lekárov na tisíc obyvateľov ako na Slovensku, čo spôsobuje, že sú výkony lacnejšie, lebo je vysoká konkurencia.

Nemali ste v nemocnici problém dohovoriť sa? Vedeli lekári a sestry po anglicky?

Pri komunikácii s poisťovňou je dobré si vopred vyžiadať, aby vám pridelili po anglicky hovoriacich lekárov. Nie je to problém. V Gruzínsku hovoria takmer všetci z mladšej generácie po anglicky, stará generácia hovorí po gruzínsky a rusky. Je to podobné ako na Slovensku.

S poisťovňou, s celým systémom gruzínskeho zdravotníctva a s lekármi ste komunikovali cez WhatsApp. Je tento spôsob objednávania sa dostupný všetkým alebo len ľuďom, ktorí majú v Gruzínsku bankový účet, prípadne sú klientmi privátneho bankovníctva ako vy?

Je to dostupné pre všetkých. Stačí sa dohodnúť na lekárskom ošetrení ako samoplatca alebo si zaplatiť poistenie, nemusíte mať v Gruzínska trvalý pobyt a s krajinou vás nemusí nič spájať. Jednoducho si tam uzavriete zdravotné poistenie, ktoré je dostupné komukoľvek z Gruzínska i zo zahraničia. Ja som mal len výhodu, že som ako klient privátneho bankovníctva získal zľavu, respektíve som dostal za menej peňazí vyššie krytie. Bez privátneho bankingu by som nemal za 33 eur mesačne 60-percentné krytie, ale 40-percentné. Ak si ktokoľvek zaplatí približne 40 eur mesačne, má aj bez gruzínskeho bankového účtu v podstate kompletné krytie výkonov vo všetkých nemocniciach v Gruzínsku. A dokonca ak máte nejakú špeciálnu diagnózu, ktorú nikto v Gruzínsku nevie vyriešiť, krajina má špeciálne dohody s izraelskými a tureckými nemocnicami. Na vyšetrenie alebo operáciu vás pošlú z Gruzínska do Izraela alebo Turecka a poisťovňa vám všetko preplatí.

Podľa štúdie z Gruzínskej univerzity z roku 2021 je Gruzínsko na najlepšej ceste stať sa cieľom medicínskej turistiky. Stretli ste v tamojších nemocniciach ďalších medicínskych turistov okrem vás?

Nestretol. Gruzínsko sa podľa mňa aktuálne rozbieha a je na dobrej ceste. Medicínsky turizmus tam ešte nie je taký rozvinutý ako v Bangkoku alebo v Malajzii, kam chodia k lekárom a do nemocníc ľudia zo Západu. Pre Slovákov je však Gruzínsko výrazne bližšie ako tieto krajiny. Môžete si kúpiť letenku cez nízkonákladovú leteckú spoločnosť a za pár eur priletieť z Viedne do Kutaisi. Kutaisi nie je Tbilisi, ale aj tam sú dobré nemocnice. Alebo si za dvadsať eur zaplatíte prvú triedu a odveziete sa luxusným vlakom z Kutaisi do Tbilisi, kde máte skutočne všetky možné nemocnice.

Deväťdesiat percent gruzínskych nemocníc je súkromných, viaceré z nich patria medzi špičkové zariadenia. Ako je možné, že chudobná krajina ako Gruzínsko láka prvotriednych lekárov a zdravotnícke zariadenia?

Spôsobila to deregulácia. V Gruzínsku v roku 2003 zrušili oligopol zdravotných poisťovní. Súkromné zdravotné poisťovne tam musia o klientov súťažiť.

Takže ak by sme mali na Slovensku viac zdravotných poisťovní, zvýšila by sa podľa vás kvalita zdravotníctva aj u nás?

Na Slovensku máme tri zdravotné poisťovne. Pokiaľ má človek trvalý pobyt na Slovensku, musí byť klientom jednej z nich. Predstavte si, že by vyšiel zákon, že si každá firma na Slovensku musí zaplatiť penetračný test a bezpečnostný audit a môže si službu objednať iba u troch konkrétnych firiem. Čo budú robiť tie tri firmy, ktoré môžu vykonávať povinné audity? Zvýšia ceny, znížia náklady a za služby s nižšou kvalitou vás donútia zaplatiť vyššiu cenu. Na Slovensku máme oligopol zdravotných poisťovní, pretože každý musí byť klientom jednej z nich. Je ťažké systém rozhýbať alebo rozšíriť o ďalšiu poisťovňu. Sú tri, nie je ich deväť. Pritom by sme mohli mať pokojne dvadsať zdravotných poisťovní vzhľadom na počet obyvateľov. No my máme len tri, čo znamená, že konkurencia je nízka.

Druhá vec je, že zdravotné poisťovne na Slovensku majú garantovaný biznis a garantovaných klientov. To zdravotné poisťovne v Gruzínsku nemajú a musia o ľudí súťažiť na voľnom trhu podobne ako všetky firmy, ktoré súťažia o klientov a nemajú ich garantovaných štátom. To, že zdravotné poisťovne na Slovensku majú garantovaných klientov, sa automaticky prejavuje vo vysokých cenách a nízkej kvalite služieb.

Napríklad v Poľsku človek z priemernej mzdy zaplatí zhruba dva a pol krát nižší zdravotný odvod ako človek žijúci na Slovensku, no poľské zdravotníctvo nie je horšie ako slovenské. Kde sa teda stráca ten dva a pol násobok? Na tomto pekne vidno, že povinné zdravotné poistenie je pre ľudí veľmi zlý obchod. A viete, čo je najväčšmi bizarné a nepochopiteľné? Že keď si zrušíte trvalý pobyt na Slovensku, začne pre vás slovenské zdravotníctvo fungovať lepšie, ako keď ste si platili povinné zdravotné poistenie.

Ako to?

Keď si na Slovensku neplatíte povinné zdravotné poistenie a idete sa dať ošetriť do súkromných zdravotníckych zariadení, väčšinou vás úkony ako samoplatcu vyjdú jednorazovo lacnejšie, akoby ste si platili poistenie celoročne.

Navyše ako samoplatca dostanete termín vždy skôr ako klienti zdravotných poisťovní. Dôvodom je, že na Slovensku má každý lekár a každé zdravotnícke zariadenie nastavené kvóty na úkony podľa zdravotných poisťovní. To znamená, že konkrétny špecialista môže napríklad spraviť do týždňa 10 röntgenov pre pacientov poisťovne Dôvera, dvadsať röntgenov pre pacientov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a 15 pre pacientov poisťovne Union. Platí to pre každý zdravotnícky úkon. Ak potrebujete napríklad röntgen alebo CT, zavoláte špecialistovi a on sa vás ako prvé opýta, kde ste poistený. Vy odpoviete a on sa pozrie do tabuľky. Keďže mu poisťovňa uhradí len konkrétny počet úkonov do mesiaca a on už má plný kalendár, povie vám, že môžete prísť o tri mesiace. Keď mu zavolám ja a poviem mu, že som samoplatca, dá mi termín napríklad na zajtra.

Moja firma pomáha klientom na Slovensku vybaviť si trvalý pobyt v Paraguaji, Paname alebo v Uruguaji. Mnoho z nich je prekvapených, že v momente, keď si zrušia povinné zdravotné poistenie na Slovensku, pre nich slovenské zdravotníctvo začne fungovať. To je bizár. V mojom prípade slovenské zdravotníctvo skutočne pre mňa funguje lepšie, odkedy som samoplatca.

Lekárska prehliadka v Gruzínsku nebola vaším prvým výletom za zahraničnými lekárskymi službami. Prečo ste začali s medicínskou turistikou? Odbery krvi a porovnávanie nemocníc predsa len nie sú také zábavné ako cestovať za pamiatkami alebo kultúrou…

Začal som s tým po štyridsiatke. Vtedy som si povedal, že by som asi mal začať chodiť na pravidelné preventívne prehliadky, aj keď sa cítim zdravo a veľa sa hýbem. To, že sa venujem medicínskej turistike, súvisí aj s tým, že veľa cestujem a pokladám sa za globálneho oportunistu.

Čo znamená byť globálnym oportunistom?

Posledných pár rokov cestujem po svete a zisťujem, čo najlepšie mi ktorá krajina dokáže ponúknuť. Gruzínsko má napríklad výborné bankovníctvo aj dostupné zdravotníctvo. Paraguaj má veľmi dobré podmienky pre daňovú rezidenciu alebo prechodné pobyty. V Spojených štátoch ponúkajú výborné globálne zdravotné poistenie. Začalo ma zaujímať, prečo ľudia chodia do Thajska alebo do Malajzie za lekárskymi službami. Aby som to zistil, musel som to vyskúšať. Zároveň som chcel porovnať zdravotnícky systém v týchto krajinách s mojimi skúsenosťami z pravidelných preventívnych prehliadok, ktoré som absolvoval na Slovensku.

Bol pre vás prvý medicínsky výlet zábavou alebo ste cítili skôr strach zmiešaný so stresom či obavami z toho, čo vás čaká?

Stresovať sa musíte na Slovensku. Neviem, či je to stále aktuálne, ale svojho času na Instagrame prebiehala súťaž fotografií o najplesnivejšiu nemocnicu na Slovensku. Obávať sa, že zdravotníctvo bude niekde horšie v situácii, keď máme súťaž o najplesnivejšiu slovenskú nemocnicu, je podľa mňa úplne neuveriteľné. Vždy, keď som si niekde v zahraničí zaplatil zdravotnú starostlivosť, bola to pozitívna skúsenosť. Keď som si v Paname zlomil ruku, okamžite ma poslali na röntgen, hneď som mal sadru. Bola to veľmi dobrá skúsenosť.

Aká bola vaša úplne prvá návšteva nemocnice v rámci medicínskeho turizmu?

Bolo to asi pred štyrmi rokmi. Bol som v nemocnici v Bangkoku v Thajsku a vyslovene ma z toho „odvalilo“. Bola to skutočne zážitková turistika. Prišiel som do nemocnice s tým, že potrebujem laserovú kožnú operáciu, budem v Bangkoku týždeň a chcel by som vedieť, či by mi nemohli nájsť nejaký termín.

Prišli ste sa spýtať do klasického nemocničného informačného kiosku?

Áno. Povedali mi, že mi spravia nejaké kontroly, vezmú krv, odmerajú tlak a podobne a uvidí sa. Pýtal som sa, kedy teda dostanem termín operácie, a zopakoval som, že budem v Bangkoku ešte týždeň. Kontroly mi urobili hneď a o hodinu som už ležal na operačnom stole. To bol pre mňa úplný šok. O ďalšiu hodinku bola operácia hotová, prebral som sa z narkózy, zaplatil som kartou a išiel som domov.

Druhú skúsenosť s medicínskym turizmom som zažil opäť v Bangkoku, keď som tam išiel na preventívnu prehliadku. Snažil som sa rezervovať si termín a povedali mi, že sa to nedá. Pýtali sa ma, či som sa zbláznil, a povedali, že jednoducho prídem a všetko vybavíme hneď. V nemocnici som si z mnohých platených programov vybral ten, ktorý som chcel, a hneď som zaplatil. Prišla sestrička, priniesla mi nemocničné kimono a povedala mi, aby som sa prezliekol. Dala mi čipový náramok, ktorým som si otváral všetky dvere v nemocnici. Vysvetlila mi, že ma bude na všetky vyšetrenia sprevádzať. V ten deň mi ich urobili pár desiatok, bolo ich skutočne veľmi veľa. Najskôr mi, samozrejme, odobrali krv a odovzdal som moč a potom nasledovali špecializované testy. Jedným z nich bolo, že mi pripojili na telo elektródy, musel som behať na bežiacom páse a merali mi aktivitu srdca. Pri behu som sa, samozrejme, spotil. Keď sa vyšetrenie skončilo, dali mi sprchový gél a šampón a poslali ma do sprchy. Kým som z nej vyšiel, pripravili mi raňajky a kokosový flatwhite (dvojité espresso s horúcim napareným mliekom – pozn. red.). Po raňajkách som pokračoval na ďalšie vyšetrenia. Celý čas som mal pridelenú sestričku, ktorá chodila všade so mnou. Keď bolo po vyšetreniach, dostal som recept na nejaké lieky. Sestrička ma poslala sadnúť si do Starbucksu, ktorý bol integrovaný v nemocnici, a ona za mňa vystála rad v lekárni.

Bol som nadšený, že to môže v nemocnici fungovať aj bez interakcie s nervóznymi lekármi a sestričkami. Človek má oveľa väčšiu chuť chodiť na preventívne prehliadky, keď zažíva takýto prístup. Ak sa nič vážne nestane, už nikdy nepôjdem k lekárovi na Slovensku.

V Thajsku to však bolo zrejme drahšie ako v Gruzínsku alebo na Slovensku.

Nie, nebolo. Na Slovensku som absolvoval komplexnú preventívnu prehliadku ako samoplatca v súkromnej nemocnici a stálo to asi rovnako ako v Thajsku, teda približne 400 alebo 500 eur. V Gruzínsku je to o niečo lacnejšie ako v Thajsku, no nenosia vás tam na rukách. V Gruzínsku to v nemocniciach vyzerá podobne ako na Slovensku alebo v Čechách s tým rozdielom, že tam služby fungujú. Nemyslím, že by sme na Slovensku nemali špičkových lekárov, problém je v ich nízkej dostupnosti.

Do ktorých krajín ste doteraz vycestovali za lekárskymi službami?

Bol som na operácii aj u lekárov v Paraguaji, v Paname, v Malajzii, v Mexiku, v Hondurase, v Gruzínsku. Ak si myslíte, že v Paraguaji alebo v Paname nemajú dobré zdravotníctvo, vedzte, že keď sa tam idete dať ošetriť do najlepšej súkromnej nemocnice v krajine, tak je určite lepšia ako 95 percent slovenských nemocníc. Vôbec sa nemusíte báť. V každej krajine, v ktorej som navštívil medicínske zariadenie, som mal de facto pozitívnu skúsenosť. Asi jedinú trochu negatívnu som mal v Mexiko City.

Pripisujem to faktu, že v Mexiku funguje štátom regulované zdravotníctvo a v nemocnici odo mňa nikto nechcel peniaze, všetci vyžadovali mexickú kartičku poistenca. Potreboval som si dať vybrať stehy, ktoré som mal z Panamy. Prišiel som na mexickú pohotovosť, kde boli dokrvavení, postrieľaní ľudia, ktorí vyzerali ako priekupníci drog. Jednému odstávala ruka, druhému noha, bolo to šialené. Prišiel som tam s tým, že si potrebujem dať vybrať tri stehy. Už som bol na odchode, keď si všimli, že som turista, a nakoniec ma vybavili rýchlo. Pozitívne vnímam dokonca aj skúsenosť v Hondurase, kde je zdravotníctvo oficiálne „zadarmo“ a nechcete sa tam dať ošetriť. Nemal som doteraz v zahraničí žiadnu negatívnu skúsenosť a do každej z nemocníc, v ktorej som vo svete ako medicínsky turista bol, by som sa vrátil aj po druhý raz.

V ktorej z krajín boli zdravotnícke služby najkvalitnejšie a zároveň najvýhodnejšie?

Najlepší pomer ceny a výkonu podľa mňa ponúka zdravotníctvo v Gruzínsku. V Thajsku alebo v Kuala Lumpure sa mi zdalo, že je kvalita vyššia, ale aj ceny tam boli vyššie. Počul som, že veľmi dobrý pomer ceny a výkonu má Turecko, respektíve istanbulské nemocnice. Tie by som chcel určite vyskúšať. Najlepšie zdravotníctvo na svete je podľa mňa v USA, no zároveň je aj najdrahšie a nie dostupné všetkým.

Vaša medicínska turistika súvisí s tým, že si platíte globálne, teda medzinárodné zdravotné poistenie. Z čoho vyplynulo vaše rozhodnutie začať si ho platiť?

Musím priznať, že globálne zdravotné poistenie som si začal platiť trošku z donútenia. Keď ste slovenský občan alebo slovenská občianka a máte na Slovensku trvalý pobyt, musíte si platiť povinné zdravotné poistenie. Ak ste však digitálny nomád a nemáte na Slovensku trvalý pobyt, legálne si nemusíte platiť zdravotné poistenie nikde. Ale ak by ste sa chceli niekedy v budúcnosti natrvalo vrátiť na Slovensko, napríklad o desať rokov, slovenská zdravotná poisťovňa sa vás opýta, kde ste boli poistení posledných desať rokov. Ak poviete, že nikde, dajú vám zaplatiť povinné zdravotné poistenie spätne za celé toto obdobie – inak vás nepoistia. Takže som si začal platiť globálne zdravotné poistenie, aby v budúcnosti nenastala situácia, že by som si musel poistenie na Slovensku doplácať spätne.

Bohatí ľudia vo svete si nemusia platiť zdravotné poistenie. Majú totiž dostatočnú finančnú rezervu na to, aby si mohli zaplatiť akékoľvek ošetrenie, kdekoľvek a kedykoľvek to potrebujú. Zdravotné poistenie je dobré najmä pre chudobných. Na Slovensku môžete mať príjem v miliónoch, ale nevyhnete sa zdravotnej dani. Poistenie u nás totiž nie je zdravotným poistením, ale zdravotnou daňou.

Ako to myslíte?

Výška zdravotného poistenia by sa mala odvíjať od vášho veku a zdravotného stavu, rovnako ako výška globálneho zdravotného poistenia, ktoré si platím aj ja. Globálne zdravotné poistenie si môže platiť ktokoľvek, kto žije na Slovensku, pričom vám pokryje viac nákladov v slovenských štátnych a súkromných zariadeniach než povinné slovenské zdravotné poistenie. Napríklad vám dokáže pokryť ošetrenie u všetkých súkromných zubárov.

Navyše, napriek tomu, že si všetci na Slovensku platia zdravotné odvody, nikto presne nevie, na čo je poistený. Každý deň vidím v médiách článok o niekom, kto dostal rakovinu alebo iné ochorenie a zdravotná poisťovňa mu nechce uhradiť špeciálnu liečbu alebo lieky. Neexistuje tabuľka, kde by ste sa mohli oboznámiť s tým, čo vám pokrýva povinné zdravotné poistenie na Slovensku. Ja mám, naopak, čierne na bielom v zmluve napísané, ktoré diagnózy a liečebné postupy mi hradí moja globálna zdravotná poisťovňa. Viem, že pokiaľ mám niečo v zmluve, uhradia mi to, a ak to tam nemám, tak mi to neuhradia.

Na Slovensku má každý povinnosť platiť pätnásťpercentné zdravotné poistenie zo svojho príjmu ako fyzická osoba. De facto je to teda zdravotná daň a nikoho nezaujíma, že si platíte aj lepšie globálne zdravotné poistenie. Zdá sa mi nemorálne a nefér platiť zdravotnú daň len preto, že máte niekde trvalý pobyt.

V žiadnej krajine na svete nemusia fyzické osoby platiť 15 percent z akéhokoľvek príjmu; kedysi to bolo dokonca aj z prenájmu bytu. Z predaja kryptomien musíte dokonca okrem 15-percentných zdravotných odvodov na Slovensku odviesť ďalších 25 percent.

Ako argument, prečo všetci na Slovensku platia zdravotnú daň, sa zvykne používať, že je to solidárne k tým, ktorí si nemôžu dovoliť zdravotnú starostlivosť. No zdravotné poisťovne u nás zároveň môžu mať zisky. Myslím si, že zdravotná poisťovňa má právo na zisk, ale len v prípade, ak ja mám právo rozhodnúť sa, či budem alebo nebudem jej klientom. No na Slovensku také právo nemáte a musíte byť zo zákona klientom jednej z troch, ktoré u nás fungujú. Ak má poisťovňa právo zarábať, mal by platiť kapitalistický model, kde sa každý môže dobrovoľne rozhodnúť, či bude alebo nebude jej klientom. Ak sa „hráme“ na solidárny socializmus, poisťovne by nemali mať právo na zisky a vtedy by musel byť povinne poistený každý, čo je podľa mňa menej funkčný aj menej morálny variant než kapitalistický model. U nás funguje kombinácia kapitalistického a socialistického modelu, čo má byť solidárne, no podľa mňa je to len systém, v ktorom všetci nedobrovoľne prispievame na tučný zisk zdravotných poisťovní. Zisk poisťovní ako taký pritom nevnímam ako problém. Podľa mňa by sme však naň nemali prispievať nedobrovoľne pod hrozbou zákona, podobne ako neprispievame nedobrovoľne na zisk akýchkoľvek iných firiem.

Kedy ste si na Slovensku zrušili trvalý pobyt a zdravotné poistenie?

Asi pred ôsmimi rokmi, keď som sa stal digitálnym nomádom. Vtedy som si vypočítal, že ak som na Slovensku len mesiac a pol alebo dva z celého roka, nemá pre mňa zmysel mať tam trvalý pobyt a platiť polovicu z príjmu štátu.

Ak ste päť mesiacov z roka na Slovensku, päť mesiacov v inej krajine a dva mesiace v ďalších krajinách, môžete sa klasifikovať ako digitálny nomád. Ako slovenský občan zároveň nemusíte mať trvalý pobyt na Slovensku. Ja som na Slovensku turista. V Paraguaji som síce rezident, ale ak tam nemám lokálny príjem, tak tam nemám žiadne daňové povinnosti. Aby som si mohol dovoliť tento luxus, nesmiem v žiadnej krajine žiť dohromady viac ako šesť mesiacov do roka. Ak by som bol niekde dlhšie než šesť mesiacov, teda viac ako 183 dní, stal by som sa tam daňovým rezidentom. Sú však aj krajiny, kde je to nastavené na menej mesiacov, napríklad Švajčiarsko. V rámci svojej práce neustále cestujem, kupujem si letenky a objednávam hotely. Byť digitálnym nomádom je pre mňa najlacnejšie riešenie.

V súčasnosti si zdravotné poistenie na Slovensku neplatíte, no aj tak občas využijete služby slovenského zdravotníctva. Ako je to možné?

Zavolám si do nemocnice alebo k lekárovi a poviem, že si výkony zaplatím v hotovosti ako samoplatca. Nemám s tým žiadne problémy. Keď som sa stal samoplatcom, prekvapilo ma, aká je zdravotná starostlivosť u nás lacná. Rezident a povinný platca poistenia ani nevie, ako málo stoja bežné zdravotné úkony na Slovensku. Raz som si presekol šľachu a vytkol členok a bol som práve v Bratislave. Išiel som do štátnej nemocnice, kde mi spravili pár stehov. Bolo to taká rýchla operácia. Keď skončili, povedal som, že som samoplatca. Zdravotníci začali gúľať očami a diskutovať, ako sa to teraz vyrieši. Asi hodinu som vypĺňal formuláre. Keď som to celé dokončil, spýtal som sa, aká je cena úkonu. Na to mi povedali, že 25 eur. Podobnú skúsenosť som mal aj v Prahe. Faktúra za lekárske úkony je taká nízka, že som kvôli nej doteraz nikdy nekontaktoval svoju globálnu zdravotnú poisťovňu. Kým by som to vyklikal, stratil by som ďalší čas.

Už ste niekedy boli u slovenských lekárov so správou alebo s výsledkami z vyšetrenia v Gruzínsku či v Thajsku? Berú ich do úvahy, napríklad ak potrebujete nadväzujúce vyšetrenia alebo úkony?

Berú a nebol to nikdy problém. Raz som potreboval pre inú službu doklad o nejakom vyšetrení a o tom, že som zdravý. Prišiel som za svojou bývalou praktickou lekárkou, povedal som jej, čo potrebujem, a ona sa ma spýtala, ako teda vie, že som zdravý. Ukázal som jej papiere aj výsledky daného vyšetrenia, ktoré som absolvoval v Gruzínsku, ona sa na to pozrela, vypísala príslušný papier a skonštatovala, že je to v poriadku.

Čo musí človek vedieť alebo mať, aby sa mohol stať medicínskym turistom?

Najmä musí vedieť, že takáto možnosť existuje. Myslím si, že vždy, keď vám váš lekár povie, že najbližší termín dostanete o dva alebo tri mesiace, mali by ste si byť vedomý toho, že niekde na svete existuje lekár, ktorý vás zoberie hneď a vyrieši, čo potrebujete. Stačí si kúpiť letenku. Na to, aby mohol byť niekto medicínskym turistom, nemusí byť digitálnym nomádom.

Komu by ste určite odporúčali vycestovať za zdravotnou starostlivosťou zo Slovenska povedzme do Gruzínska alebo do inej destinácie medicínskeho turizmu?

Určite všetkým, ktorí potrebujú akútne operácie. Thajsko alebo Turecko určite odporúčam ľuďom, ktorí potrebujú plastickú chirurgiu alebo si dať urobiť zuby. Medicínska turistika za zubnými ošetreniami funguje aj v Paraguaji alebo v Kolumbii, kde vás uspia a za osem-desať hodín vám urobia krásne nové zuby. Medicínsky turizmus odporúčam aj ľuďom, ktorí potrebujú kožné operácie, a aj všetkým, ktorí musia veľa doplácať za konkrétne lieky. Ak by som ja alebo niekto z mojej rodiny dostal rakovinu a musel by som na Slovensku na čokoľvek čakať, automaticky by som išiel do jednej z dvoch najlepších onkologických kliník v Bangkoku a neriešil by som žiadne termíny. Do Bangkoku sa dá letieť priamo z Viedne. Večer prídete na viedenské letisko, odletíte do Bangkoku a z letiska vás nemocničný transfer odvezie priamo na operačnú sálu. Medicínsky turizmus odporúčam skutočne všetkým ľuďom, ktorí nie sú spokojní so slovenským zdravotníctvom.

Viete odhadnúť, či vás medicínska turistika reálne stojí menej, než keby ste chodili k lekárom na Slovensku, ak do ceny zarátate aj cestovné náklady a ubytovanie?

Boli roky, keď som na Slovensku ročne zaplatil za zdravotné poistenie dohromady sedemtisíc eur a nebol som ani raz u lekára. Takže áno, vidím, že ma to takto jednoznačne stojí menej. Dvaja Slováci s priemernou mzdou zaplatia za rok 2024 spolu 5029 eur za zdravotné poistenie. Luxusná preventívna prehliadka v Bangkoku ma stála 450 eur spolu s kokosovým flatwhiteom. Platím si medzinárodné zdravotné poistenie v sume 1700 eur ročne, kde mám zahrnuté len krytie služieb spojených s nutnou hospitalizáciou. Ak by som si platil aj krytie preventívnych prehliadok, návštev lekára a zubných ošetrení, platil by som ročne asi 2700 eur. V tomto prípade by mi moja globálna zdravotná poisťovňa uhradila vyšetrenia, výkony a preventívne prehliadky takmer kdekoľvek na svete. A aj tak by to bolo pre mňa stále dvakrát lacnejšie než si pri mojom príjme platiť povinné zdravotné poistenie na Slovensku.