Denisa Gdovinová
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) predstavil zoznam 89 opatrení, ktoré označil za Nežnú revolúciu vo vzdelávaní. Odborníci sú k tomuto pomenovaniu skeptickí a tvrdia, že ide skôr o technické zmeny. Za väčšinu z nich však ministerstvo školstva chvália.
„Je to úplne štandardná novela zákonov, kde sa opravujú chyby a nedostatky úradníkov a poslancov,“ hovorí psychológ a predseda Inklucentra Viktor Križo.
Podobne to vidí aj ekonóm a bývalý politik Miroslav Beblavý. „V zozname 89 opatrení som nenašiel nič, čo by som považoval za opatrenie s pravdepodobným významným vplyvom na priebeh a výsledky vzdelávania. V drvivej väčšine ide o drobné, technokratické úpravy s pravdepodobným mierne pozitívnym vplyvom.“
Pozreli sme sa na niektoré najvýznamnejšie zmeny zo zoznamu. V ankete sme sa opýtali odborníkov nielen na to, ako hodnotia Druckerovu reformu, ale aj na jeho doterajšie pôsobenie vo funkcii.
Lepšie platené materské školy
Významná je zmena vo financovaní škôlok. Zdanlivo technická a nezaujímavá zmena môže mať veľký vplyv na to, aby boli dostupné pre všetky deti a takisto v dobrej kvalite. Škôlky boli doteraz financované z peňazí obcí, konkrétne z podielových daní, na rozdiel od základných škôl, ktorých prevádzku platí priamo štát.
Prečo to bol problém? Obec nemusela celú vyčlenenú sumu škôlke poslať. „Niektoré materské školy boli doslova finančnými ‚rukojemníkmi‘ niektorých zriaďovateľov,“ vysvetľuje Michaela Vargová z Rady pre rozvoj materských škôl. Podľa nej sa stávalo, že peniaze sa často k deťom nedostali, pretože obce ich presunuli niekam inam.
Po novom by od januára mali byť škôlky platené rovnako ako základné školy normatívom. To znamená, že štát pošle každej škôlke presne vypočítanú sumu na dieťa, a to na prevádzku škôlky aj platy učiteliek.
Odborníci tento krok ministerstva chvália. „Vďaka tomu budú mať všetky materské školy záruku, že dostanú určené financie, čo doteraz nebolo,“ hovorí analytik z Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš. Treba však pripomenúť, že k zmene financovania materských sa Slovensko zaviazalo v rámci plánu obnovy, ktorý Slovensku garantuje stámilióny eur od Európskej únie.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božík vysvetľuje, že obce prídu o necelých 14 percent peňazí z rozpočtu. „Ale zároveň sa tieto peniaze vrátia do rozpočtu cez prenesený výkon štátnej správy s tým, že budú jasne určené len na materské školy,“ dodal Božík.
Súčasťou zmien je aj obmedzenie vyberania poplatkov v škôlkach od januára 2027. „Po dvoch rokoch začne platiť, že okresy, kde priemerná mzda v okrese je nižšia ako priemerná mzda v národnom hospodárstve, vyberať poplatky nebudú a bude to financovať štát,“ vysvetlil Drucker. Cieľom je, aby čo najviac detí zo sociálne znevýhodneného prostredia chodilo do škôlky.
Zákaz mobilov
Od 1. januára začne platiť aj zákaz mobilov na základných školách. Pre deti je rozdelený nasledovne:
Deti v 1. až 3. ročníku nemôžu používať mobily vôbec – ani na hodinách, cez prestávky a nikde v priestoroch školy.
Deti v 4. a 5. ročníku mobily môžu v škole vytiahnuť iba vtedy, ak to bude potrebné v rámci učiva v štátnom vzdelávacom programe, teda v učebných osnovách predpísaných štátom.
Žiaci od 6. ročníka vyššie budú môcť mobil používať aj s výnimkou od učiteľa pre potreby vzdelávania.
Aj tento krok ministerstva odborníci vítajú. „Na prvom stupni nie je až také podstatné, aby deti pracovali s informačno-komunikačnými technológiami. Tam je základnou úlohou naučiť deti čítať s porozumením a vedieť kriticky vyhodnocovať informácie,“ hovorí Eva Horníková, riaditeľka Základnej školy Karloveská v Bratislave.
Psychológ Viktor Križo upozorňuje, že zákaz mobilov sa dostal do extrému a môže spôsobiť praktické problémy. „Žiadali sme, aby učitelia mali kompetenciu tak ako doteraz vo výnimočných prípadoch umožniť jeho použitie napríklad pri volaní rodičov pri nevoľnosti a podobne,“ vysvetľuje. Podľa neho nie je možné čakať od učiteľov, že to budú robiť svojimi súkromnými mobilmi. „V praxi to bude problém a napriek upozorneniu ministerstvo neustúpilo, na čo raz-dva doplatí kritikou zo škôl,“ dodáva.
Informovaný súhlas pre kontroverzné témy
Ministerstvo školstva zaviedlo opatrenie, ktorým chce vyjasniť, ako má škola postupovať pri kontroverzných témach pri vyučovaní. Reaguje tým najmä na snahy SNS; tá od nástupu vlády hovorí, že treba zastaviť šírenie podľa nich škodlivých ideológií v školách.
SNS aktuálne predložila do parlamentu návrh zákona, v ktorom chce definovať pojem „netradičná sexuálna orientácia“, čím má na mysli akúkoľvek inú orientáciu, ako je heterosexuálna. Propagáciu tejto netradičnej sexuálnej orientácie chce na školách zakázať.
Vlani sa poslanec Richard Vašečka (Kresťanská únia) snažil o to, aby škola mohla vyučovať sexuálnu výchovu iba s informovaným súhlasom rodičov.
Minister školstva už viackrát zopakoval, že počas jeho pôsobenia budú o obsahu vyučovania rozhodovať výlučne odborníci a pedagógovia. „Absolútne odmietam akúkoľvek politizáciu školstva a nepremyslené zásahy do vzdelávania,“ povedal Drucker.
Ako navrhuje podobné prípady riešiť? Ak chce škola organizovať nejakú aktivitu, môže dať rodičom podpísať informovaný súhlas. Ale nemusí to urobiť v prípade, ak je aktivita v súlade so školským vzdelávacím programom – je to dokument, v ktorom si každá škola napíše vlastné učebné osnovy.
Informovaný súhlas nemusí škola dať ani vtedy, pokiaľ je aktivita v súlade s katalógom inovácií. V ňom sú zapísané rôzne inovatívne nápady, aktivity, programy, ktoré skúšajú školy po Slovensku.
No a do tretice informovaný súhlas nemusí dať rodičom ani vtedy, pokiaľ konkrétnu aktivitu prerokuje v pedagogickej rade či v rade školy, kde sú zastúpení aj rodičia.
To, aby rodič podpisoval informovaný súhlas, je podľa Druckera krajné riešenie. „Keď sme kontrolovali mnohé aktivity na školách, ukázalo sa, že na 95 až 98 percent to vždy bolo s informovaným súhlasom rodičov. My dnes hovoríme, že nie je vždy potrebný, pokiaľ škola dodrží pravidlá,“ vysvetľuje.
Odstránenie segregácie
Ministerstvo zaviedlo aj niekoľko desegregačných opatrení, ktoré odborníci vítajú. Asi najdôležitejší je zákaz dvojzmennej prevádzky na školách. Ide o školy, ktoré nemajú dostatočné priestory pre všetkých žiakov a musia učiť časť detí aj popoludní.
„Uvedomujeme si, že sú tu mnohé školy, ktoré nie sú schopné okamžite odstrániť dvojzmennú prevádzku. Preto tieto dostanú prechodné obdobie,“ povedal Drucker. Na dobudovanie kapacít pre školy s dvojzmennou prevádzkou sú vyčlenené aj peniaze z plánu obnovy.
Podľa analytika Roberta Chovanculiaka z INESS má množstvo opatrení zo zoznamu formu „zlé veci zakážeme a dobré veci prikážeme“. Príkladom je podľa neho aj zákaz dvojzmennej prevádzky. „Tá neexistuje zo zlej vôle alebo z nevedomosti niekoho, ale z nutnosti vzhľadom na lokálne podmienky. A táto nutnosť sa nevytratí len tým, že ministerstvo niečo zakáže,“ hovorí analytik.
Ministerstvo chce takisto riešiť problém predčasného ukončenia školskej dochádzky. Ide o žiakov, ktorí opakujú ročník, a tak skončia povinnú 10-ročnú školskú dochádzku napríklad už v 8. ročníku. Nemajú tak skončenú ani len základnú školu.
Rezort chce zaviesť systém včasného varovania, ktorý bude platený z európskych peňazí. Podľa ministra školstva na príprave systému už pracuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Školy by mali dostať nástroj na to, ako identifikovať žiakov v riziku, a návod na to, ako mu pomôcť, aby dochádzku ukončil.
Chovanculiak to oceňuje, no upozorňuje, ako to bude fungovať v praxi, ak na takéto nastavenie fungovania škola nemá znalosti či motiváciu. „Ľahko sa z dobrej myšlienky môže stať len administratívna záťaž, ktorú školy v praxi budú považovať za niečo negatívne,“ dodáva.
Ministerstvo školstva tiež zavádza desegregačné štandardy, ktoré upravujú opatrenia proti segregácii. Tieto štandardy budú mať pre školy právnu záväznosť. „Avšak bez toho, aby školy alebo zriaďovatelia dostali konkrétne systémové a finančné nástroje na odstraňovanie segregácie, zostanú tieto štandardy len na papieri,“ upozorňuje analytik Rehúš.
Kompenzačný príspevok pre učiteľov
Ďalším opatrením je zavedenie kompenzačného príspevku pre učiteľov. Už rok funguje regionálny príspevok, zavedený za terajšej vlády. Určený je učiteľom v ekonomicky bohatších regiónoch, kde sú životné náklady vyššie.
Minister Drucker tvrdí, že kompenzačný príspevok zohľadní nielen ekonomickú nerovnováhu medzi regiónmi. Po novom by príplatok mali dostať aj učitelia, ktorí pracujú v náročnejších podmienkach, teda v školách s vyšším podielom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Týkať sa bude učiteľov materských aj špeciálnych škôl.
Minister zatiaľ nepovedal, v akej výške a ako často budú učitelia kompenzačný príspevok dostávať. „Budeme rokovať s ministerstvom financií o peniazoch,“ dodal k tomu.
Zástupca učiteľských odborov Pavel Ondek dodal, že s týmito príspevkami nesúhlasia. Podľa neho príplatok nie je vysoký – najvyšší v Bratislavskom kraji je asi 135 eur, najnižší v Prešovskom kraji 30 eur. „Takáto nízka suma nepomôže zamestnancom v školstve, aby sa dostali na takú životnú úroveň, aby si nemuseli hľadať ďalšie zamestnanie. Vidíme jediné východisko – razantné navýšenie prostriedkov do školstva,“ tvrdil Ondek.
Dodal, že kolektívna zmluva medzi štátom a zamestnancami štátu, teda aj učiteľmi, je platná do konca augusta a ďalšie rokovanie je naplánované na 3. septembra. Odborári majú požiadavky na 10-percentné zvýšenie platu pre všetkých zamestnancov od septembra 2024 a od 1. januára 2025. „Dohoda je v nedohľadne,“ povedal Ondek.
Odborníkom sme položili tieto otázky:
- Ako hodnotíte zoznam 89 opatrení a celkové pôsobenia Tomáša Druckera vo funkcii?
- Aké opatrenia vnímate pozitívne? Ako môžu posunúť slovenské školstvo?
- Aké opatrenia hodnotíte negatívne, aké zmeny vám chýbajú?
Miroslav Beblavý
bývalý politik, ekonóm, konzultant
V zozname 89 opatrení som nenašiel nič, čo by som považoval za opatrenie s pravdepodobným významným vplyvom na priebeh a výsledky vzdelávania. V drvivej väčšine ide o drobné, technokratické úpravy s pravdepodobným mierne pozitívnym vplyvom.
Za potenciálne aspoň trochu dôležitejšie možno považovať zákaz mobilov a zákaz dvojzmennej prevádzky na základných školách, ako aj opatrenia proti segrergácii (tu som ale skeptický k praktickému vynúteniu).
Čo mi chýba – minister Drucker rezignoval na snahu významnejšie pozdvihnúť kvalitu a atraktívnosť učiteľského zboru, čo je asi najzásadnejšia otázka slovenského školstva.
Je asi lepšie, keď minister rieši drobné chyby a problémy systému, než keby – ako mnohí jeho predchodcovia – hurá systémom robil „zásadné reformy“, ktoré nič nezmenia, len rozkolíšu školstvo. Na druhej strane slovenské školstvo si pôjde ďalej svojím samospádom, ktorý dnes je cestou postupného úpadku veľkej jeho časti.
Viktor Križo
psychológ, špeciálny pedagóg, predseda Inklucentra
Ako hodnotíte zoznam 89 opatrení a celkové pôsobenia Tomáša Druckera vo funkcii?
Rozhodne treba povedať, že nejde o žiadnu nežnú revolúciu, je to úplne štandardná novela zákonov, kde sa opravujú chyby a nedostatky úradníkov a poslancov, a zavádza pomerne dôležitú reformu financovania prechodu zo samospráv na ministerstvo pri materských školách. Je to povinná reforma z plánu obnovy. V 89 opatreniach je drvivá väčšina kozmetických zmien a opráv, ktoré ani nestoja za zmienku pre verejnosť a sú bežnou domácou úlohou. Zmeny a opravy sa okrem toho nezavádzajú po odbornej diskusii a komplexne, ale živelne typu „kto si čo všimne a ide okolo“. Tento živelný a nesystémový legislatívny proces sa kontinuálne prevádzkuje celé roky, možno došlo k malým zlepšeniam, ale ako celok je to slabé. Oceňujem ale ochotu ministra a niektorých úradníkov hľadať cestu, ako sa dá, to nie je bežný prístup.
Aké opatrenia môžu mať pozitívny vplyv na slovenské školstvo?
Pozitívna je zmena financovania materských škôl, ale nepodarilo sa presadiť túto zmena pre ŠKD, čo je veľká škoda, lebo ich kvalita je mimoriadne dôležitá. Obmedzenie mobilov a iných digitálnych technológii je dobrá vec, ale to je len potvrdenie bežnej praxe posledných 10 rokov. Dobrá správa sú aj drobné úpravy pri podpore detí cudzincov, hoci ide skôr zo zosúladenie s Dohovorom o právach dieťaťa. Opravy a chyby predošlých verzií zákonov sú, samozrejme, dobrou správou, hoci nie všetky takéto chyby sa odstránili.
Aké opatrenia hodnotíte negatívne? Aké zmeny vám chýbajú?
Zákaz mobilov sa dostal do extrému, lebo my sme žiadali, aby učitelia mali kompetenciu tak ako doteraz vo výnimočných prípadoch umožniť jeho použitie napríklad pri volaní rodičov pri nevoľnosti a pod. Nie je možné čakať od učiteľov, že budú svojimi súkromnými mobilmi denne riešiť všetku operatívu. V praxi to bude problém a napriek upozorneniu ministerstvo neustúpilo, na čo raz-dva doplatí kritikou zo škôl. Učiteľ je dostatočne kompetentný, aby chápal mimoriadnosť situácie. Ďalším vážnym problémom je, že ministerstvo školstva spolu s ministerstvom práce v čase mnohých problémov v rodinách a sociálnym zázemím detí ruší po roku zavedenia pozíciu sociálneho pracovníka (resp. cez Zákonník práce ho možno zamestnať, ale podmienky má 2-, 3-násobne horšie ako ostatní zamestnanci, takže nikto to nebude robiť). Komora učiteľov navrhla celý rad opatrení a zmien, ale väčšina nebola zapracovaná s prísľubom do ďalšej novely, takže sme plní očakávaní.
Michal Rehúš
analytik, Centrum vzdelávacích analýz
Ako hodnotíte zoznam 89 opatrení a celkové pôsobenia Tomáša Druckera vo funkcii?
Takzvaná „nežná revolúcia vo vzdelávaní“ obsahuje pestrú zmes od systémových reforiem až po technické drobnosti. Nájdeme tu dôležité systémové reformy ako zmenu financovania materských škôl a nový systém podpory vzdelávania dospelých. Sú tu aj zásadné úpravy ako povinné vzdelávanie pre deti z Ukrajiny, zákaz dvojzmennej prevádzky či systém včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky. Ale nachádzame tu aj rôzne technické vylepšenia (zjednodušenie byrokracie pri žiadosti o podporné opatrenia) či vyslovené drobnosti (zmena terminológie v prípade špeciálnych škôl a tried).
Je pozitívne, že sa ministrovi Tomášovi Druckerovi podarilo presadiť viaceré opatrenia, ktoré vychádzajú z dlhodobých stratégií – konečne sa tak budú zavádzať. Treba oceniť jeho pragmatický a vecný prístup, úsilie o komunikáciu s kľúčovými aktérmi v školstve a schopnosť doťahovať veci až do legislatívnej a niekedy aj finančnej koncovky. Na druhej strane niektoré dôležité kroky prichádzajú neskôr, ako by mali (povinné vzdelávanie pre deti z Ukrajiny). Škoda je aj to, že občas realizuje opatrenia, ktoré nie sú dostatočne premyslené a pripravené (regionálny príspevok pre učiteľky a učiteľov), alebo avizuje slabo odôvodnené a podložené zmeny (povinná maturita z matematiky).
Aké opatrenia môžu mať pozitívny vplyv na slovenské školstvo?
Veľmi pozitívnym opatrením je zmena financovania materských škôl. Namiesto podielových daní budú materské školy financované prostredníctvom príspevku od štátu podobne ako základné a stredné školy. Vďaka tomu budú mať všetky materské školy záruku, že dostanú určené financie, čo doteraz nebolo. Štát zároveň bude financovať aj platy zamestnankýň a zamestnancov v škôlkach. Je však dôležité, aby výška príspevku bola dostatočná na zabezpečenie kvalitného vzdelávania.
Dobrou správou je aj to, že deti z Ukrajiny by mali začať plniť povinné vzdelávanie v materských školách aj povinnú školskú dochádzku v základných alebo stredných školách. To by mohlo prispieť k tomu, že všetky deti z Ukrajiny vo veku od 5 do 15 rokov sa dostanú do škôl. Pozitívom je aj to, že učiteľky a odborníci, ktorí budú v školách pracovať s deťmi z Ukrajiny, nebudú musieť povinne ovládať slovenčinu. Vďaka tomu budú môcť vo väčšej miere pôsobiť v školách a pomáhať deťom a mladým ľuďom z Ukrajiny.
Aké opatrenia hodnotíte negatívne? Aké zmeny vám chýbajú?
Veľkou neznámou je takzvaný kompenzačný príspevok pre učiteľky a učiteľov, ako aj odborných zamestnancov, ktorý sa zavádza do zákona. Ide o zakotvenie regionálneho príspevku, ktorý ministerstvo začalo vyplácať v tomto roku. V tejto chvíli nevieme, aká bude výška príspevku a ani pravidlá na jeho vyplácanie. Ak by však tento príspevok fungoval podobne ako v tomto roku, čiže by bol veľmi nízky a nepredvídateľný, potom nezníži nedostatok personálu v školách a nezlepší pracovné podmienky v školstve.
Vzhľadom na najväčšie výzvy nášho vzdelávania v balíčku zmien chýbajú viaceré opatrenia, ktoré by riešili segregáciu vo vzdelávaní. Je správne, že sa zakazuje dvojzmenná prevádzka. Zavádzajú sa aj desegregačné štandardy, avšak bez toho, aby školy alebo zriaďovatelia dostali konkrétne systémové a finančné nástroje na odstraňovanie segregácie, zostanú tieto štandardy len na papieri. Zároveň bude dôležité, aby sa stanovili pravidlá určovania školských obvodov, aby sa zamedzilo segregácii či aby sa zaviedla povinná rediagnostika detí s ľahkým mentálnym postihnutím.
Róbert Chovanculiak
analytik inštitútu INESS
Zoznam opatrení vytvára zmiešaný dojem. Nájdu sa tam opatrenia, ktoré idú správnym smerom, ale často ich následne negujú iné zbytočné až kontraproduktívne zmeny.
Napríklad je určite pozitívne zavedenie normatívneho financovania materských škôl. Ale následne minister uvádza, že plánuje zaviesť maximálnu výšku školného v materských školách. To je cenová regulácia, ktorá v žiadnom odvetví nikdy nepriniesla benefity a, naopak, stála za mnohými negatívnymi nezamýšľanými dôsledkami.
V zmenách je aj viacero premrhaných príležitostí. Napríklad minister chce otvárať tému obcí, ktoré zaraďujú aj vyraďujú zo siete materské aj základné školy. A to vrátane tých súkromných a cirkevných. A taktiež tému určovania počtu žiakov prvého ročníka na stredných školách, čo majú v gescií kraje. Znova aj v prípade súkromných a cirkevných stredných škôl. V oboch týchto príkladoch sú verejní zriaďovatelia v priamom konflikte záujmov. Obce a kraje zriaďujú vlastné verejné školy a následne rozhodujú o zaradení a vyradení, resp. o počte žiakov v prvom ročníku pri svojich konkurentoch v podobe súkromných a cirkevných škôl. Táto anomália pokrivuje fungovanie konkurencie vo vzdelávaní a vytvára problémy mnohým existujúcim, ale hlavne potenciálnym zriaďovateľom po celom Slovensku. Ministerstvo však zdroj tohto problému nerieši, resp. ho ešte centralizuje, ba dokonca rozširuje ako v prípade osemročných gymnázií.
Sú tam dobré návrhy, pri ktorých je veľmi otázna praktická implementácia. Napríklad systém včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky je niečo, čo majú mnohé kvalitné charterové a autonómne školy v zahraničí. Tieto školy sa sústredia na vzdelávanie žiakov zo zvýhodneného prostredia, a preto si takéto systémy samy vybudovali a prispôsobili svojim podmienkam a požiadavkám. Otázka ale je, ako takéto niečo bude fungovať, keď to ako požiadavka z centra pristane na stole verejnej školy, ktorá na to nemá potrebné znalosti ani motiváciu. Ľahko sa z dobrej myšlienky môže stať len administratívna záťaž, ktorú školy v praxi budú považovať za niečo negatívne.
Niektoré opatrenia ukazujú, ako silno zošnurované je fungovanie školstva na Slovensku všetkými možnými vyhláškami, zákonmi a reguláciami. Napríklad ministerstvo musí explicitne povoliť zamestnancom škôl, ktorí sa zúčastňujú na študijných súťažiach, že môžu v rámci práce pripravovať deti aj robiť dozor. Alebo povoliť vydanie náhradného dokladu o získanom vzdelaní, ak si niekto zmení meno.
Množstvo opatrení má formu: „zlé veci zakážeme a dobré veci prikážeme“. Napríklad ministerstvo zakáže dvojzmennú prevádzku. Ale tá neexistuje zo zlej vôle alebo z nevedomosti niekoho, ale z nutnosti vzhľadom na lokálne podmienky. A táto nutnosť sa nevytratí len tým, že ministerstvo niečo zakáže. Navyše zakáže intenzívnejšie využívanie existujúceho kapitálu. Alebo ministerstvo píše, že „desegregačné opatrenia sa nemajú iba prijať, ale aj sa uskutočňovať“. Takéto deklarácie nestačia. Podobne naivná je predstava, že zlepšíme duševné zdravie zákazom mobilných telefónov v základných školách.
Medzi opatreniami je aj niekoľko vyslovene dobrých opatrení. Napríklad sa zavádza výnimka pre ukrajinských učiteľov poznať štátny jazyk. A podobné opatrenie sa zavádza aj pre dobrovoľných pracujúcich s ukrajinskými deťmi. Avšak znova je otázka, prečo je pri opatrení napísané, že ide len o dočasné opatrenie.
Podobne dobré opatrenie je, že vyučujúci na vysokých školách s titulom PhD. a s troma rokmi praxe majú byť uznaní kvalifikovanými aj bez potreby doplňujúceho pedagogického štúdia. A môžu ísť učiť na základné a stredné školy. Otázka však je, prečo len vyučujúci s PhD. Na vysokých školách učia aj vyučujúci bez tretieho stupňa vzdelania. A prečo až tri roky. Inde vo svete stačí rok alebo maximálne dva roky praxe. Na Slovensku nám chýbajú učitelia, a ak sa nejaký vysokoškolský pedagóg rozhodne ísť učiť do regionálneho školstva a nejaká škola ho považuje za vhodného učiteľa a je ochotná ho zamestnať, tak by sme nemali vytvárať zbytočné, umelé a nákladné prekážky. Mali by sme túto iniciatívu, naopak, podporiť vzhľadom na to, že na vysokých školách máme relatívne vysoký počet pedagógov na počet študentov.
Ida Želinská
sociálna poradkyňa
Iste: do piatich jednoduchých bodov sa nedá vtesnať všetko, o čom ministerstvo premýšľa, keď premýšľa „o zlých deťoch“, ale naznačili sa línie zmeny. Začnime teda tými dobrými správami. Jednoznačne to je zavedenie pozície špecialistu či špecialistky pre „reedukačky“ na školskej inšpekcii. A aj to, že pre školy, zriadené pri špeciálnych výchovných zariadeniach (teda diagnostických a reedukačných centrách a liečebno-výchovných sanatóriách) sa otvárajú možnosti prevodu materiálneho a technického zabezpečenia – vylepšia sa. Fajn.
To, čo ma trochu zamrzí (lebo veď miesto na pár viet by sa našlo), je mlčanie o zmene filozofie prístupu štátu k deťom a mladým ľuďom, ktorí v tých zariadeniach 24/7 žijú. Má to naozaj byť len taká samozrejmosť ako „širšie zapojenie zákonného zástupcu do reedukačného procesu“? No po prvé, to je vari už dnes samozrejmosť (žartujem – jasné, že nie je – stačí si prečítať správu prokurátorky Zuzany Hozovej, kde píše aj o tom, ako je bežným trestom obmedzenie kontaktu s rodičmi); ale o koľko „širšie“ to bude oproti tomu, ako sa iní rodičia zapájajú do diania v bežných školách? Ako to má vyzerať? Bude to viac rodičovských združení? Bude to možnosť prísť a učiť sa s deťmi? Čo to „širšie“ je? Bez toho, aby myšlienka bola dopovedaná, je to len také „bla – bla – bla“.
Podstata – to, že reedukačný výchovný systém má byť „dočasný“, uniká. Revolučný manifest nenaznačuje, aká bude cesta detí von zo „špeciálneho“ do „bežného“ sveta, ako sa pre ne nanovo nastavia alebo zmenia podporné systémy, ten spätný chod.
No a ešte niečo: úplne absentuje línia špecializácie týchto zariadení. Čiže ostávame tam, kde sme? Okrem maloletých a mladistvých matiek bude to, „ktoré dieťa či mladý človek – kedy – kam, do ktorého zariadenia“, určovať jeho pohlavie, vek, bydlisko a voľné miesto? Užívatelia drog budú stále prepletení s deťmi s rôznymi psychiatrickými diagnózami, ktoré spúšťajú poruchy správania, aj s deťmi, čo zažili násilie? Au.
Ale pozor – už aj dnešný školský zákon – umožňujú všetky veci, o ktorých píšem, nemusela by to byť taká hrôza. Takže bude záležať na tom, ako sa obsah začne napĺňať.
Zuzana Suchová
Platforma rodín s deťmi so zdravotným znevýhodnením
Ako hodnotíte zoznam 89 opatrení a celkové pôsobenia Tomáša Druckera vo funkcii?
Pozitívne vnímame racionálny a pragmatický prístup pána ministra k riadeniu rezortu bez vnášania ideologických tém. S ministerstvom školstva sme problematiku vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením aktívne komunikovali aj v minulom období a sme radi, že táto spolupráca kontinuálne pokračuje aj v súčasnosti. Výsledkom sú aj niektoré doplnenia a korekcie v aktuálnom balíku noviel školskej legislatívy.
Aké opatrenia môžu mať pozitívny vplyv na slovenské školstvo?
Kľúčové opatrenia – zmena financovania materských škôl, celoživotné vzdelávanie, zavedenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky a zavedenie povinného vzdelávania pre deti z Ukrajiny majú potenciál pozitívne ovplyvniť aj vzdelávanie a život detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Tieto legislatívne rámce však bude potrebné v praxi dôsledne napĺňať, keďže aj v súčasnosti sme svedkami toho, že napriek zákonným garanciám má mnoho rodičov problém nájsť pre svoje dieťa so zdravotným znevýhodnením školu alebo mu nie sú poskytované potrebné podporné opatrenia.
Aké opatrenia hodnotíte negatívne? Aké zmeny vám chýbajú?
Proces poskytovania podporných opatrení sa zjednodušuje vypustením jedného kroku, ale problematika podporných opatrení, ich dostupnosť, vymožiteľnosť a debyrokratizácia si vyžaduje ešte ďalšie úpravy. Máme však prísľub, že komplexnejšia úprava podporných opatrení a ďalšie naše návrhy majú byť riešené v novele v roku 2025.
Michaela Vargová
riaditeľka materskej školy a predsedníčka OZ Rada pre rozvoj materských škôl
Ako hodnotíte zoznam 89 opatrení a celkové pôsobenia Tomáša Druckera vo funkcii?
Minister sa zhostil úradu s nasadením manažéra, ktorému ide o efektivitu a racionálne riešenia. Dokáže „oddeliť zrno od pliev“. Zoznam 89 opatrení kopíruje plán obnovy a je v niektorých oblastiach akýmsi jeho stručným prepisom. Vo vzťahu k materským školám ma v ňom nič neprekvapilo. Bolo by načase, aby sa konečne na Slovensku dodržala systematickosť a kontinuita pri rozvoji školstva. Spravidla pri každej výmene ministra očakávame, aké turbulencie prídu vo vzťahu k víziám a krokom jeho predchádzajúcich kolegov. Nástupom Tomáša Druckera nedošlo k zastaveniu procesov, disciplinovane a premyslene pokračuje v tom, čo jeho predchodcovia naštartovali. S fokusom na materské školy to zatiaľ vnímam pozitívne, i keď tu máme ešte mnoho anomálií, ktorým sa treba venovať.
Aké opatrenia môžu mať pozitívny vplyv na slovenské školstvo?
Najviac citovanou zmenou je zmena financovania materských škôl, ktoré budú financované podobne ako základné školy – prostredníctvom prenesených kompetencií, čo je prenesený výkon štátnej správy. Keďže na Slovensku je veľmi rôzna kvalita riadenia materských škôl na strednej úrovni riadenia, teda na úrovni zriaďovateľa, je to dôležitý krok. Niektoré materské školy boli totiž doslova finančnými „rukojemníkmi“ niektorých zriaďovateľov. Keďže títo často nedokážu pokryť z podielových daní napríklad mzdy pre kvalitné a vzdelané učiteľky, často dochádza doslova k blokovaniu ich profesijného rozvoja. Kvalitnejšia a vzdelanejšia učiteľka totiž spravidla rovná sa drahšia učiteľka. Pevne dúfam, že normatív bude zohľadňovať reálne náklady.
Rovnako sme evidovali svojvoľné narábanie s účelovo viazaným príspevkom na výchovu a vzdelávanie predškolákov. Mnohé materské školy sa nám sťažujú, že im nie je poskytnutý alebo vo veľmi oklieštenej podobe. Jednoducho povedané – peniaze sa k deťom vôbec nedostali. Na tomto mieste chcem však vysloviť obavu, či bude tento balík prostriedkov pre potreby detí vôbec súčasťou normatívu, lebo toto som v opatreniach nezachytila. Deti potrebujú totiž pracovný a výtvarný materiál, interiérové aj exteriérové pomôcky, kompenzačné pomôcky, hračky, nielen preplatené akcie tak, ako som v balíku 89 čítala.
Milo ma prekvapilo, že ministerstvo konkrétne vyzdvihlo ranné kruhy ako spôsob zlepšovania klímy v skupine detí. V materských školách je ranný kruh už desaťročia bežnou súčasťou každého dňa. Opakovane hovorím, že vyššie stupne škôl sa môžu inšpirovať inovatívnymi postupmi v predprimárnom vzdelávaní, počnúc formatívnym hodnotením, tematickým vyučovaním, vychádzaním z reálnych poznatkov a zo zručností detí aj dôrazom na komunikáciu a spoluprácu s rodičmi dieťaťa.
Aké opatrenia hodnotíte negatívne? Aké zmeny vám chýbajú?
V zozname zmien mi úplne chýbajú konkrétne kroky na zabezpečenie a zvyšovanie kvality personálneho zabezpečenia predprimárneho vzdelávania. Na Slovensku je stále štandardom, že so skupinou dvadsať a viac detí je len jedna jediná učiteľka, to znamená jedna dospelá osoba. Nepovažujem to za bezpečné. Malo by byť úplne bežné, že so skupinou detí sú vždy minimálne dve dospelé osoby, jedna učiteľka a jedna pomocná sila (pomocná vychovávateľka). Učiteľka by nikdy nemala byť s deťmi sama. Je náročné zabezpečiť kvalitný priebeh jednou učiteľkou pre skupinu viac ako dvoch desiatok detí. Predprimárne vzdelávanie má byť založené na hre, aktivite dieťaťa, zážitkovom učení, skupinovom vyučovaní. Je to dôležité aj z hľadiska bezpečnosti. Poznáme mnoho prípadov, kde došlo k úrazu, nevoľnosti učiteľky, ktorá bola s deťmi sama, či úrazu dieťaťa či detí, ktoré musela riešiť tiež úplne sama. Materské školy sú personálne poddimenzované, aj čo sa týka podporných tímov.
Zároveň mi chýba stratégia pre zvyšovanie kvalifikovanosti učiteliek v materských školách, lebo v tomto sme na chvoste štátov OECD. Môžeme na prstoch jednej ruky zrátať krajiny, ktoré nás už pomaly dobiehajú. Stále nám stačí, aby učiteľka mala len dvojročné pomaturitné štúdium v príslušnom odbore. Je to veľmi poddimenzované. Mala by sa odstrániť aj anomália v zákone, ktorá nariaďuje nižšie vzdelaným učiteľkám dokazovať svoju kvalitu absolvovaním päťdesiatich hodín vzdelávania raz za sedem rokov. Je to absurdné a úplne nepostačujúce. Namiesto toho je potrebné nastaviť racionálnu a dlhodobú stratégiu pre postupné zvyšovanie nárokov na kvalitu a výšku vzdelania učiteliek v materských školách tak, aby nebola znegovaná kvalifikovanosť učiteliek, ktoré sú aktuálne v materských školách, ale aby sa konalo s víziou.
Eva Horníková
riaditeľka Základnej školy Karloveská v Bratislave, prezidentka Združenia základných škôl Slovenska
Ako hodnotíte zoznam 89 opatrení a celkové pôsobenia Tomáša Druckera vo funkcii?
Osemdesiatdeväť praktických zmien pre kvalitnejšie školstvo vítame. Už len názov Nežná revolúcia je pre nás dobré znamenie – revolúcia znamená sila, energia, zmena. A v slovenskom školstve zmenu jednoznačne potrebujeme, aj keď určite nebude jednoduché aplikovať všetky zmeny v praxi. Pôsobenie ministra zatiaľ hodnotíme v Združení základných škôl Slovenska veľmi kladne, pretože sa pozerá na svoju funkciu z manažérskeho uhla pohľadu. Ten je nám veľmi známy, pretože my, riaditelia škôl, sme takisto manažéri. Vedieme školu a zavádzame všetky zmeny do praxe, napríklad aj nadchádzajúcu kurikulárnu reformu. Určite to nebude pre neho jednoduchá úloha, ale sme radi, že sa postavil čelom k všetkým problémom, ktoré sa za tie roky v školstve nabalili.
Aké opatrenia vnímate pozitívne? Ako môžu posunúť slovenské školstvo?
Pozitívne vnímam zákaz mobilných telefónov v základných školách. Niekomu by sa mohlo zdať, že doba ide dopredu a deti potrebujú vedieť pracovať s informačno-komunikačnými technológiami. To áno, ale musíme si uvedomiť, že mnohé školy už sú vybavené interaktívnymi tabuľami, kvalitnými softvérmi, ktoré môžu deti využívať. Navyše, na prvom stupni nie je až také podstatné, aby deti pracovali s informačno-komunikačnými technológiami. Tam je základnou úlohou naučiť deti čítať s porozumením a vedieť kriticky vyhodnocovať informácie. Potom sa môžeme špecializovať na ovládanie náročnejšej techniky, ktorá bude vyžadovať väčšie družnosti. Ale na to je priestor vo vyšších ročníkoch.
Spomenula by som aj informovaný súhlas rodičov. Považujem za pozitívne, že rodič vďaka tomu bude viac vedieť, čo sa deje v škole. Myslím, že by sme mali viac vtiahnuť rodičov do života školy, nielen trikrát do roka na rodičovskom združení. Občas vo verejnosti počuť povzdych, že dnešné deti sú nejaké horšie. Nie sú horšie, sú také isté, ako boli predtým. Sú zvedavé, skúmavé, chcú spoznávať. Ktoré dieťa sa neteší do prvého ročníka? Ale opýtajte sa deviataka, ktorý vám povie: Konečne odchádzam zo školy. Niekde počas toho robíme obrovskú chybu, ktorá je však v systéme, nie v jednotlivých učiteľoch či riaditeľoch. Tlačíme na deti, chceme od nich výkon a zabúdame, že cesta školstvom pre nich má byť bádateľská, pozorovateľská. Počas deviatich rokov by s nami mali byť aj rodičia. Aby nekončil ich záujem len pri otázke, ako bolo v škole, a čísliciach od 1 do 5.
Vítame kompenzačný príspevok pre pedagogických zamestnancov a úpravu vzdelávania cudzincov. Tá prináša povinnú školskú dochádzku, za čo by sme boli veľmi radi, pretože teraz odídenci nemajú tento štatút. Nevieme, či prídu alebo neprídu ďalší školský rok, pretože nemajú ani oznamovaciu povinnosť voči školám. Čiže miesta po žiakoch, ktorí nám odídu, potom ostanú prázdne.
Vítame administratívne zjednodušenie žiadosti o podporné opatrenia, ktoré môžeme robiť napríklad aj prostredníctvom EduPage. V oblasti debyrokratizácie je niekoľko pozitívnych bodov – ak tomu tak naozaj bude, veľmi by sme to privítali.
Aké opatrenia hodnotíte negatívne, aké zmeny vám chýbajú?
Prekvapilo ma zvýšenie sadzieb pokút inšpekcie pri závažných nedostatkoch až 3000 eur, pričom možné je to aj opakovane. Musím ísť s kritikou aj do vlastných radov, máme na Slovensku aj nekvalitné školy. Je však otázne, či je toto spôsob, ako voči nim zakročiť. Ak sa však rozhodne zriaďovateľ pokutu zosobniť riaditeľovi, je to dosť vysoká pokuta.
Chýba mi aj mnoho ďalších opatrení, napríklad pri debyrokratizácii a prechode na strednú školu. Prihlášky podávame elektronicky, ale potom pri odvolaní aj tak papier znesie najviac – musí to byť fyzicky podpísané s pečiatkou štatutára.
Ešte by som spomenula, že veľká časť školskej agendy je v EduPage a e-škole, čo sú komerčné firmy. Nemáme systém, ktorý by bol štátom garantovaný. Ak tieto komerčné systémy padnú, tak stratíme elektronické triedne či žiacke knihy. Možno by bolo vhodné poskytnúť takýto nástroj.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
