Mark Zuckerberg uviedol, že vláda prezidenta Joea Bidena žiadala počas pandémie cenzurovať obsah o covide-19.
„V roku 2021 vysokopostavení úradníci Bidenovej administratívy vrátane Bieleho domu opakovane celé mesiace naliehali na naše tímy, aby cenzurovali určitý obsah ohľadom covidu-19, a to vrátane humoru a satiry,“ napísal riaditeľ spoločnosti Meta v liste, ktorý zverejnil americký výbor snemovne reprezentantov.
„Domnievam sa, že tlak zo strany vlády nebol správny, a ľutujem, že sme sa k tomu nevyjadrili otvorenejšie,“ napísal Zuckerberg.
Americkí republikáni a médiá, ktoré ich podporujú, tieto vyhlásenia označili za priznanie, že Facebook cenzuroval Američanov.
Niektorí politickí aktéri a dezinformačné médiá z toho tiež vyvodzujú záver, že elity sa snažili umlčať pravdu a že stopku tomu môže dať len zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta.
Tému využilo aj slovenské ministerstvo vnútra. To na facebookovej stránke, ktorá v minulosti slúžila na odhaľovanie hoaxov a podvodov, no dnes už šíri len vládne naratívy, napísalo, že Facebook „priznal cenzúru obsahu o covid-19“ a že takáto cenzúra sa diala aj v ďalších „vyspelých demokraciách“.
Toto sú však nesprávne interpretácie. Ponúkame preto tri poznámky, vďaka ktorým sa dá táto téma lepšie chápať.
1. Nebola to cenzúra
Ak vás politici alebo úradníci žiadajú o odstránenie nejakého obsahu, nie je to cenzúra. Americká vláda nič neprikázala – ani nemohla, pretože jej to neumožňuje americká ústava.
Jednoducho v čase pandémie apelovala na digitálne platformy, aby dôslednejšie riešili problém dezinformácií a šírenia nebezpečných informácií. Robila to v čase, keď v USA umierali stovky až tisícky ľudí denne v dôsledku covidu-19 a vírus celkovo spôsobil v krajine vyše 1,1 milióna úmrtí.
Podobný tlak na sociálne siete vyvíjali aj mnohé iné krajiny vrátane Slovenska a EÚ, pretože boli zaplavené nezmyslami, ktoré mohli ohroziť zdravie ľudí.
To, že nedošlo k štátom vyvolanej cenzúre, potvrdil aj samotný Zuckerberg. Mnohí vrátane slovenského ministerstva vnútra napriek tomu prebrali len jeho slová o naliehaní na cenzúru vrátane odstraňovania humoru a satiry.
Avšak Zuckerbergov citát sa tým nekončí a pokračuje slovami, že ľudia z Washingtonu „vyjadrovali veľkú frustráciu z našich tímov, keď sme s tým nesúhlasili“.
Zuckerberg teda nepriznal cenzúru, ale vraví, že jeho ľudia čelili kritike, no nakoniec si robili aj tak všetko po svojom. A odkazuje, že tak urobia aj nabudúce, len o tom budú možno otvorenejšie hovoriť.
2. Meta sa zas zbavuje zodpovednosti
Riaditeľ Mety v liste kongresovému výboru tiež napísal, že ľutuje niektoré prípady odstráneného obsahu na Facebooku, Instagrame a WhatsAppe. „Myslím si, že sme urobili niektoré rozhodnutia, ktoré by sme dnes s odstupom času a s využitím nových informácií neurobili,“ uviedol.
Vytvára tak dojem, že sociálna sieť konala maximálne zodpovedne, no občas urobila chyby a vymazala niečo, čo by už dnes nezmazali.
V skutočnosti však Meta fatálne zlyhávala a neodstraňovala evidentné lži a konšpirácie, ktoré porušovali aj jej vlastné pravidlá. Preto nebol problém na Facebooku naraziť na nepravdy o tom, že rúška sú škodlivé a zhoršujú imunitu ľudí, že covid sa dá liečiť pitím bielidla, že ľudia viac zomierajú tam, kde sú 5G siete, alebo že vlastne žiadna pandémia nebola a všetko to bol podvod. Na sociálnych sieťach sa šírili konšpirácie o tom, že vírus vznikol s cieľom znížiť populáciu belochov, že černosi sú imúnni, že vakcíny obsahujú čipy a sú nástrojom na ovládnutie ľudí.
Zuckerberg teraz píše americkým politikom, že je presvedčený, že by „nemali robiť kompromisy v našich štandardoch obsahu kvôli tlaku akejkoľvek administratívy“.
Najväčšie ústupky voči pravidlám však Meta nerobí kvôli politikom, ale pre peniaze. Má obrovské zisky, no odmieta investovať viac do bezpečnosti, a preto je sociálna sieť zaplavená obsahom, ktorý porušuje jej vlastné pravidlá. Tie znejú na papieri dobre, ale firma ich dodržiavanie dôsledne nevymáha. Vie o tom každý, kto niekedy skúsil nahlásiť administrátorom nejaký problematický príspevok.
3. Je to politický ťah
Zuckerbergovo priznanie, že „establišment“ žiadal cenzúru príspevkov o covide, nie je vôbec nové. O týchto veciach hovoril už v júni 2023 v podcaste Lexa Fridmana, keď si posťažoval, že sociálna sieť čelila tlaku, aby „cenzurovala“ veci, ktoré sa „spätne ukázali ako sporné alebo pravdivé“.
Pre pochopenie, prečo toto stanovisko teraz zopakoval na hlavičkovom papieri, si treba uvedomiť širšie politické súvislosti.
Americkí republikáni roky vyhlasujú, že sociálne siete ich cenzurujú, že šíria progresívnu propagandu a že prispeli k manipulácii volieb v roku 2020, keď Trump prehral. Samotný Trump sa v júli vyhrážal, že ak bude teraz zvolený, dostane do väzenia všetkých, ktorí sa podieľali na jeho ostatnej volebnej porážke, pričom menoval konkrétne Zuckerberga.
Riaditeľ Mety sa zrejme neobáva, že by skončil za mrežami, ale odkazuje republikánom, že nie je ich nepriateľ. Nie je vylúčené, že práve preto im pár týždňov pred voľbami poslal list, ktorý ho z ničoho zlého neusvedčuje, ale umožňuje Trumpovmu tímu šíriť tvrdenia o Bidenovej cenzúre.
Zuckerberg im nedal nič konkrétne, no dal im presne to, čo potrebujú. Verí, že tak získa spojencov pre prípad, že sa Trump stane opäť prezidentom. Zároveň však nerobí nič strašné, za čo by sa mu mohla Kamala Harrisová mstiť, ak by voľby vyhrala ona.
Zuckerbergov list je perfektným textom do dnešnej polarizovanej doby. Je dobre načasovaný, nejasný a bez zbytočných konkrétností. Každý v ňom vidí presne to, čo chce.
Pritom jeho hlavným cieľom je udržať si spojencov v obidvoch politických táboroch. A udržať si tak postavenie, vplyv a biznis.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Filip Struhárik































Peter-Stanley-Prochazka-vv.jpg?w=180&h=120&fit=crop&fm=jpg&q=85)





