North Korea table-tennis champs face punishment for ‘grinning’ in Olympics selfie with rivals https://t.co/P6BpDWcREj pic.twitter.com/UbtXExRnUP
— New York Post (@nypost) August 24, 2024
Pre Severnú a Južnú Kóreu sa olympijské hry v Paríži začali rozpačito. Počas plavby juhokórejskej 143-člennej výpravy na Seine anglický aj francúzsky hlásateľ privítali tím ako Kórejskú ľudovodemokratickú republiku.
To je oficiálny názov Severnej Kórey. Správne mali povedať: Kórejská republika. Organizátori sa ospravedlnili.
Obe krajiny si však diváci na hrách zapamätajú vďaka čomusi inému. V stolnotenisovej zmiešanej štvorhre vyhral tím Číny, striebro získala Severná Kórea, tretia skončila Južná Kórea.
Člen bronzového tímu, Lim Jong-hoon, využil možnosť od organizátorov, ktorá na ostatných hrách nebola. Vzal telefón Samsung a urobil si selfie so zvyškom medailistov.
Svetové médiá opísali moment ako dôležitý, najmä v kontexte súčasnej vyhrotenej politickej situácie medzi Severnou a Južnou Kóreou. „Prejav vzácnej cezhraničnej harmónie,“ napísalo CNN.
Olympijské hry v Paríži sa skončili a športovci sa vrátili do svojich krajín. A športovci zo Severnej Kórey teraz doma čelia procesu, počas ktorého režim zisťuje, ako veľmi boli kontaminovaní nesocialistickými ideológiami.
Športová diplomacia
Režim Kim Čong-una berie šport ako jednu z dôležitých príležitostí na zisk plusových bodov v zahraničnej prestíži. Pojem športová diplomacia je v krajine prítomný od 80. rokov.
„KĽDR vníma šport ako dôležitý nástroj smerom navonok, ale aj doma chcú ľuďom ukázať, že aj keď sú malý štát, majú úspešných športovcov,“ hovorí pre Denník N expertka na Severnú Kóreu Lucia Husenicová zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS).
Uvedomujú si to aj jeho partneri.
Číňania v minulosti schválne prehrávali na rôznych podujatiach, aby sa KĽDR necítila menejcenná. Na šampionát v roku 2010 v Juhoafrickej republike Čína poslala hercov prezlečených za fanúšikov, aby Severnú Kóreu na turnaji podporovali.
Sám diktátor miluje basketbal, slávnym sa stalo jeho priateľstvo s niekdajším skvelým basketbalistom Dennisom Rodmanom, ktorý bol aj na návšteve KĽDR.
Úspechy sú glorifikované a víťazi sú v krajine národnými hrdinami. No tí, čo neuspejú, čelia opačnému extrému. Tamojší futbalisti na MS v roku 2010 v Juhoafrickej republike skončili v skupine G poslední – bez bodu a streleného gólu.
Po návrate domov sa hráči aj realizačný tím stali predmetom verejného poníženia a tréner musel nastúpiť do práce ako robotník.
Tentokrát sa deje čosi podobné. Stolní tenisti z Paríža Ri Jong Sik a Kim Kum Yong prechádzajú ideologickým posúdením. Procedúra má za cieľ vyhodnotiť, ako silno boli športovci vystavení myšlienkam zo Západu.
Režim najviac hnevá, ako sa stolní tenisti usmievali na fotografii, zahraničné médiá doslova píšu o uškŕňaní. Režim zúri, že sa takto tvárili pri konkurentoch z ostatných krajín, najviac ho dráždi južný sused.
Špeciálne inštrukcie
„Pre nás je to nevinná selfie, ale neviem odhadnúť, ako to vyhodnotí severokórejská tajná služba. Nebudú totiž riešiť len fotografiu, ale aj celý ich pobyt v Paríži,“ pokračuje Husenicová.
„Celý proces konkrétne známy nie je. V prípade KĽDR však čosi podobné nie je zvláštne. Primárnym cieľom je zistiť, do akej miery mohli byť športovci ovplyvnení prostredím v zahraničí. Robí sa to formou výsluchov: s kým sa stretli? O čom sa rozprávali? Sledovali zahraničné médiá? Často dochádza aj k nútenej karanténe, v rámci ktorej musia ľudia ostať izolovaní, v minulosti museli absolvovať reindoktrinačné sedenia a prednášky.“
Severokórejskí športovci sú na podobných medzinárodných športových podujatiach utiahnutí, komunikujú málo – a keď, tak len napríklad s čínskymi konkurentmi. Aj preto napríklad strieborné stolnotenisové duo z Paríža nazývajú svetové médiá „tajomným“. Vie sa o ňom málo.
Pred Parížom dostali špeciálne inštrukcie, ktoré im zakazovali akékoľvek priateľské interakcie so zahraničnými športovcami. Z tohto dôvodu sú teraz športovci súčasťou trojfázového ideologického procesu, ktorý vedie tamojší minister športu.
A určite nepomohlo ani to, že obe vlajky sa na fotografii ocitli vedľa seba na telefóne giganta z Južnej Kórey. Samsung bol totiž oficiálnym partnerom OH v Paríži.
„Údajne má trvať približne mesiac a jeho cieľom je odstrániť akýkoľvek pretrvávajúci vplyv ‚nesocialistickej‘ kultúry,“ píše britský Telegraph.
Toto posudzovanie má sledovať každý aspekt správania športovcov, a keď sa zistí, že ktorýkoľvek z nich konal akokoľvek v rozpore s hodnotami režimu, tak ho čaká trest.
Citovaný Telegraph s odvolaním sa na svoje zdroje hovorí, že keď niektorý zo športovcov prišiel do styku so zahraničným športovcom a bude sa chcieť tvrdému trestu vyhnúť, bude musieť silno premýšľať a efektívne reflektovať svoje konanie.
„V najhoršom prípade, ak posúdenie nedopadne dobre, môže byť človek potrestaný formou väzenia, nútenou prácou, prípadne najhorším trestom je smrť,“ dodáva Husenicová.
Victory selfie bola možnosť, ktorú dostali medailisti na olympijských hrách v Paríži. Športovci na pódiu sa mohli odfotiť s telefónom od oficiálneho partnera športového podujatia – Samsungu.
Balóny, míny a šport
Nebolo to však takto vždy.
Obe krajiny nastúpili pod jednou vlajkou na letných olympijských hrách v roku 2000 aj 2004, následne aj na zimnej olympiáde 2006.
Na zimných olympijských hrách v roku 2018 v Pchjongčchangu išli oba tímy spolu pri otváracom ceremoniáli a dokonca v ženskom hokejovom turnaji tvorili jeden tím.
„To však bolo z iniciatívy vlády v Južnej Kórei. Dnešná tamojšia vláda už tomu naklonená nie je,“ vraví expertka.
Na olympijských hrách v Tokiu, ktoré sa mali konať v roku 2020, no pre pandémiu sa posunuli o rok neskôr, sa chceli krajiny spojiť opäť. Severná Kórea však napokon pre strach z koronavírusu na hry necestovala.
V roku 2016 v Riu sa podobne ako v Paríži odfotili dve gymnastky: Lee Eun-Ju z Južnej Kórey si počas tréningu urobila selfie s Hong Un-Jong, pričom aj vtedy išlo o virálnu fotografiu spomínajúcu spájanie oddeleného polostrova.
Hong Un-Jong je olympijskou víťazkou v športovej gymnastike z Pekingu 2008, v krajine je obrovskou hviezdou, ktorú glorifikuje aj samotný režim.
Dianie po Paríži kopíruje politický tlak, ktorý v poslednom období eskaluje medzi oboma krajinami. Ostatné dva roky Severná Kórea priostrila v testoch rakiet schopných niesť jadrové zbrane.
Kim Čong-un viackrát hovoril o posilnení jadrového arzenálu a južný sused zatiaľ posilňuje vojenskú spoluprácu s USA. V ostatnom období KĽDR inštaluje míny v demilitarizovanej zóne, ktorá krajiny oddeľuje. „Nechceme vojnu, ale nemáme v úmysle sa jej vyhnúť,“ povedal severokórejský líder v januári.
Od konca mája KĽDR poslala cez hranicu s Južnou Kóreou takmer 4000 balónov s odpadkami a hnojom. Niekoľko z nich dopadlo aj do prezidentského komplexu v Soule.
Počas 71. výročia konca kórejskej vojny na konci júla tohto roka zase Kim Čong-un strašil úplným zničením nepriateľov, ktorými sú preňho USA a Južná Kórea. Tá pritvrdzuje v propagandistických aktivitách na hraniciach a psychologickej vojne.
Severná Kórea svojimi balónmi totiž reagovala na balóny s kritickými letákmi voči režimu, ktoré vyslala Južná Kórea.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Zoran Boškovič

































