Hrozná Putinova vojna je založená na nezmyselnom ruskom nároku na Ukrajinu

Autor je americký historik

Pred dva a pol rokom začalo Rusko rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, čím spustilo najväčšiu vojnu, akú svet zažil od roku 1945. Hoci ruskí lídri ponúkli pre svoju nezákonnú útočnú vojnu rôzne falošné ospravedlnenia, najkonzistentnejšie vysvetlenie Vladimira Putina bolo ideologické: Rusko je starobylý štát a Ukrajina je historicky ruské územie. Pozrime sa po dva a pol roku na toto tvrdenie znovu.

Mýtické odôvodnenie

Výročia, najmä tie okrúhle, zapínajú predstavivosť. Plnosť rokov a krása čísel nás zvádza k mýtom o večnosti a dobrote. História sa však na rozdiel od legiend skladá z útržkov, úlomkov, vecí, ktorým úplne nerozumieme, ale ktoré sa snažíme stále lepšie pochopiť.

To je jeden z dôvodov, prečo len málo historikov oponuje pozláteným mýtom o dávnej minulosti, ktoré Putin najucelenejšie predstavil v dlhej eseji z roku 2021 a potom v únavnom rozhovore s Tuckerom Carlsonom spred pár mesiacov. Keď sú totiž historici konfrontovaní s magickým myslením diktátorov, cítia sa nemiestne, povedzme ako hráč bridžu, ktorého pozvali posudzovať kartovú mikromágiu, alebo ako chirurg najatý na starostlivosť o voskové figuríny.

Putin je zamilovaný do legendy. V histórii je to veľmi známe: nové režimy, ako napríklad ten Putinov, vždy hľadajú odôvodnenie v starodávnych mýtoch. Putinova predstava o Rusku, jeho zdôvodňovanie zabitia státisícov ľudí, jeho racionalizácia pokusu zničiť Ukrajinu ako národ – to všetko má pôvod vo veľmi známej rozprávke: my sme tu boli prví. Tieto príbehy sú však vo všeobecnosti úplné nepravdy, od „my“ cez „boli sme“ a „tu“ po „prví“. A tak je to aj s Putinovým príbehom.

Tieto príbehy sa však opakujú tak často, že podobne ako zlozvyk nadobúdajú akúsi olovenú podobu a vierohodnosť. Zbaviť sa ich dá trochu práce. Tak poďme na to!

Zmes informácií a bájí

Legenda sa začína jedným jediným nejasným incidentom, ktorý Putin pochopil ako dôkaz existencie a vytrvalosti ruského štátu. Kedysi dávno existovalo mesto Novgorod, obývané ľuďmi, ktorí sa nevedeli dohodnúť. Títo hádaví Slovania pozvali troch vikinských bratov, známych ako „Rus“, aby im prišli vládnuť. A príchodom Vikingov sa začala neprerušená tradícia ruského „centralizovaného štátu“.

Ako hovorí sám Putin, svoj príbeh má zo stredovekej kroniky „Rozprávanie o dávnych časoch“ pravdepodobne zo začiatku dvanásteho storočia. Mních Nestor (alebo viacerí mnísi) z Kyjiva, ktorý tento text zostavil, sa dopočul o príchode Vikingov známych ako „Rus“ zo Škandinávie, ktorý sa odohral asi štyristo rokov predtým. V priebehu storočí rôzne časti nestálych škandinávskych klanov zakladali, preberali a strácali kontrolu nad množstvom miest vo východnej Európe. Mních alebo mnísi, ktorých poznali, sa pokúšali vysvetliť, prečo bola kyjivská časť škandinávskeho vládnuceho klanu stále známa pod menom „Rus“ dôležitejšia ako iné klany na iných miestach.

Rozprávanie o dávnych časoch je jedným z desiatok užitočných stredovekých prameňov, ktoré sa týkajú Škandinávcov vo východnej Európe a v ktorých sa miešajú báje a užitočné informácie. Tieto texty je potrebné čítať kriticky a pohromade a posudzovať ich spolu s nálezmi archeológov a numizmatikov, ktorí na daných miestach pôsobili, čo v tomto texte urobím.

Magický charakter

Pred analýzou legendy, ktorú Putin tak miluje, by bolo užitočné zosumarizovať všetky tvrdenia, ktoré obsahuje a ktoré z nej čerpá. Niektoré sú v nej obsiahnuté explicitne a niektoré implicitne.

1. Keď prišli Vikingovia známi ako Rusi, bolo tu mesto s názvom Novgorod.

2. Boli traja vikinskí bratia.

3. Vikingovia prijali pozvanie a vládli pokojne a natrvalo.

4.  Ľudia v tomto meste boli v určitom zmysle Rusi, pretože boli Slovania.

5.  Títo Vikingovia boli v určitom zmysle tiež Rusmi, keďže sa nazývali „Rus“.

6.  Existencia nejakej etnickej skupiny v meste pred viac ako tisíc rokmi znamená, že diktátor, ktorý si hovorí menom, čo ho spája s týmto etnikom, má právo vládnuť.

7.  Existencia vládcov tohto etnika pred viac ako tisíc rokmi znamená, že diktátor, ktorý si hovorí menom, čo ho spája s týmito vládcami, má právo vládnuť.

8.  Udalosti spred viac ako tisíc rokov na jednom mieste ospravedlňujú existenciu a činy transkontinentálneho impéria zapojeného do agresívnej vojny proti susednému štátu.

9.  Existuje algoritmus, pomocou ktorého môžeme na základe nejasných, vzdialených udalostí ospravedlniť dnešnú represiu a vojnu.

10.  Tento algoritmus poznajú diktátori, ktorí príbeh rozprávajú, vykonávajú represie a začínajú vojny.

Keď sú tvrdenia uvedené takto, odhaľujú svoj magický charakter.  Aj keby bolo prvých päť tvrdení úplne správnych, morálne a politické interpretácie, ktoré Putin ponúka v druhej pätici tvrdení, sú nelogické a odporné.

Takéto „uvažovanie“ je dôvodom, prečo sa len málo historikov bude priamo zaoberať Putinovou legendou. Nemá totiž nič spoločné s históriou, teda so zhromažďovaním dôkazov, so spochybňovaním hypotéz, s vytváraním rozumných argumentov založených na zdrojoch a tradíciách interpretácie. Ide o zdôvodňovanie nároku na moc, ktorej jediný zmysel vyplýva zo samotnej moci. To je naozaj všetko, čo treba povedať.

Keď to historici pochopia, môžu sa rozhodnúť urobiť niečo navyše a poznamenať, že faktické tvrdenia (1 – 5) sú hlúpe. Má zmysel robiť to skôr v konštruktívnom než deštruktívnom duchu, v snahe odhaliť niečo o tom, čo vlastne vieme o ranostredovekej Škandinávii a východnej Európe a o tom, ako to vieme. Preto budem pokračovať v tomto duchu a postupne sa pozriem na každé z prvých piatich tvrdení.

1. Keď prišli Vikingovia známi ako „Rus“, bolo tu mesto s názvom Novgorod

Nebolo to tak. V čase príchodu ľudí známych ako „Rus“ na územia, ktoré dnes tvoria severovýchodné Rusko, Novgorod ešte nebol založený. Vznikol asi o štvrť tisícročia neskôr. (Nebol založený ani vtedy, keď si Vikingovia začali prvýkrát nárokovať Kyjiv, ktorý už existoval a pravdepodobne ho ovládali Chazari.)

Novgorod je pre ruský mýtus príťažlivý, pretože existuje teraz a existoval aj v čase, keď mnísi písali spomenutú kroniku. V čase udalostí, o ktorých mnísi rozprávali, však neexistoval. Ale toto je len úplný začiatok hlbokej nepravdivosti príbehu.

To, čo vieme, je, že okolo vodnej plochy, ktorú dnes nazývame Ladožské jazero, sa v šiestom storočí pohybovali obchodníci zo Škandinávie. Okolo polovice ôsmeho storočia Vikingovia, ktorí si hovorili „Rus“, založili obchodné sídlo na mieste, ktoré ruskí archeológovia nazývajú Ladoga, no samotní Vikingovia ho volali Aldeigja. V petrohradskej Ermitáži je uložená bronzová soška z počiatkov Aldeigje: Odin so svojimi dvoma havranmi. Tento súčasný dôkaz nám podobne ako iné postavy zo Škandinávie hovorí o čase, mieste a ľuďoch viac ako neskoršie kroniky. Mocenské centrum spojené s Aldeigjou sa pravdepodobne nazývalo „Ruský chanát“. Domnievame sa, že sa to takto nazývalo vďaka dobovým dôkazom, a to zaznamenanému stretnutiu medzi vyslancami Škandinávcov známych ako „Rus“a kráľom Frankov.

Asi storočie po založení Aldeigje Vikingovia známi ako „Rus“ založili ďalšie obchodné centrum, ktoré nazvali Holmgar∂ a ktoré neskôr Rusi nazvali Gorodišče. Mesto Novgorod bolo založené viac ako sto rokov po tom a asi kilometer odtiaľ. S prvým stretnutím ľudí z známych pod označením „Rus“ a miestnych nemalo nič spoločné. Nemohlo, keďže vtedy ešte neexistovalo.

2. Boli traja vikinskí bratia

Toto je iný typ tvrdenia. Na základe archeologických dôkazov je možné so značnou istotou preukázať, kedy boli založené mestá Škandinávcov známych ako „Rus“ ako Aldeigja a Holmgar∂, a mať celkom dobrú predstavu o tom, kto tam žil a aké povolania vykonával. Na tomto základe sa, samozrejme, nedá vyvrátiť, že kedysi existovali traja vikinskí bratia. Dôvody, prečo neveriť tomuto tvrdeniu, sú iného typu – vyplývajú zo štúdia politických mýtov a ich štruktúr.

Číslo tri má v indoeurópskych príbehoch o pôvode sveta hlboký význam. Podľa Tacita staroveké germánske národy (ktorých kultúra predchádzala germánskym Vikingom) verili, že boh zeme má syna, ktorý má troch synov, čo založili všetky ostatné národy. Odin bol sám jedným z troch bratov. V časoch Vikingov sa osídľovanie nových (z ich pohľadu) území systematicky ospravedlňovalo príbehom o príchode troch bratov, zvyčajne Odinových synov alebo vnukov. Týmto spôsobom vikinský klan, ktorý mal moc, ospravedlňoval svoje postavenie a právo ovládať iné krajiny (a pôvodné národy). Rozprávanie o dávnych časoch, ktoré je v podstate jednou z množstva ság, túto štandardnú súčasť škandinávskych ság len reprodukoval.

Stojí za to zdôrazniť, že príbeh troch bratov je vždy zdôvodnením, prečo Škandinávci ovládli iných ľudí. Prežívanie príbehu o „troch bratoch“ je pripomienkou škandinávskej nadvlády. To je jeho význam.

3. Vikingovia prijali pozvanie a vládli pokojne a natrvalo

V prípade tohto nezmyslu pomáhajú literárne aj archeologické metódy.  Človek nemusí študovať dávne legendy, aby pochopil, že príbeh o „pozvaní“ je podozrivý. Až do súčasnosti invázne armády tvrdia, že prišli len na pozvanie ľudí, ktorých krajiny teraz okupujú. Súčasní Rusi by na to mali byť obzvlášť citliví, keďže boľševická invázia do Poľska v roku 1919, sovietska invázia do Poľska v roku 1939, okupácia Československa Varšavskou zmluvou v roku 1968, sovietska invázia do Afganistanu v roku 1979, ruská invázia do Gruzínska v roku 2008 a ruská invázia na Ukrajinu v roku 2014 boli odôvodnené údajným pozvaním z napadnutej krajiny.

Tento trik poznali aj starí Škandinávci a príbeh o ich „pozvaní“ do oblasti Aldeigje a Holmgar∂u na územie dnešného severozápadného Ruska je očividným koloniálnym príbehom.  Nielenže je určite vymyslený, ale jeho účelom bolo poprieť (nie potvrdiť), že zastupujú miestnych ľudí.

Entitou, ktorú má Putin na mysli, bol „Ruský chanát“. Meno „Rus“ odkazovalo na škandinávsky klan; Škandinávci si požičali výraz „chán“ (kagan) pre vládcu od Chazarov, svojich partnerov v obchode s otrokmi. Vikingovia boli v oblasti, aby uľahčili na juh orientovaný obchod s arabským striebrom. Hlavným tovarom, s ktorým obchodovali, boli najskôr kožušiny a potom otroci.

Počas spomínaného obdobia Vikingovia známi ako „Rus“ podnikali v tejto oblasti systematické otrokárske nájazdy, dospelých mužov zabíjali a ženy, chlapcov a dievčatá predávali do otroctva. Mocenské centrum okolo Aldeigje a Holmgar∂u zažilo svoj vzostup i pád. Buď naň zaútočili iní Škandinávci, alebo ho zasiahli miestne povstania národov, ktoré boli cieľom otrokárskych nájazdov, prípadne oboje. Zdá sa, že „Ruský chanát“ sa zrútil asi v roku 870. Škandinávski obchodníci známi ako „Rus“, ale i iní zostali aktívni, trhoviská znovu ožili a vznikli nové mestá, ale zdá sa, že prvé „ruské“ politické zriadenie sa vtedy skončilo.

4. Ľudia v tomto meste boli v určitom zmysle Rusi, pretože boli Slovania

Tu je potrebné použiť literárnu kritiku, ale nie na rozbor Rozprávania o dávnych časoch, lež na samotného Putina. Ten v skutočnosti nikdy nehovorí, že ľudia v regiónoch Aldeigja a Holmgar∂ boli Rusi, mylne sa však domnieva, že to boli Slovania, a naznačuje ich ruskú identitu tvrdením, že ich činy položili základ pre „centralizovaný ruský štát“. To je, samozrejme, iba trik.

Je absurdné predstavovať si, že Rusi existovali pred 1200 alebo 1300 rokmi, a Putin sa tejto absurdite vyhýba tým, že svojich imaginárnych Rusov podsúva pomocou tichej implikácie. A preto to treba povedať nahlas: pred 1200 alebo 1300 rokmi nikde na svete neboli žiadni Rusi. O ruskom národe nemal nikto ani poňatia.

Okľukou by sa dalo povedať, že títo ľudia boli Slovania a teda v istom zmysle „proto-Rusi“. Lenže takto história nefunguje. Neexistuje žiadny prirodzený, nevyhnutný pohyb od ľudí hovoriacich nejakým jazykom pred 1200 alebo 1300 rokmi ku kultúrnym identitám alebo politickým režimom dneška.

Ale aj keď niekto verí v túto politickú mágiu a aj keď verí, že ľudia hovoriaci slovanským jazykom pred 1200 alebo 1300 rokmi boli nejakým spôsobom proto-Rusi, stále je tu veľký problém. Ľudia, ktorí v tom čase žili v tejto oblasti, spravidla neovládali slovanské jazyky. Boli to hlavne Fíni, nie Slovania.

Zdá sa, že Fíni boli najdôležitejšou skupinou nielen v regiónoch Aldeigja a Holmgar∂, ale v celom dnešnom severovýchodnom Rusku, vrátane územia, ktoré dnes tvorí Moskovský región. (Samozrejme, v tom čase žiadna Moskva neexistovala.)

5. Títo Vikingovia boli v určitom zmysle tiež Rusmi, pretože sa nazývali „Rus“

Tu opäť čelíme implicitnému tvrdeniu, ktoré je podporené sémantickým trikom. Dnes existuje krajina nazývaná Ruská federácia, ktorá je pomenovaná po staršej krajine nazývanej Ruské impérium, ktoré bolo pomenované po Vikingoch, ktorí sa nazývali „Rus“, alebo po stredovekých mocenských centrách založených ľuďmi známymi ako „Rus“, z ktorých prvé poznáme ako „Ruský chanát“.

Rovnako ako vo výročiach a okrúhlych číslach, aj v menách sa skrýva sila. Ak sa títo ľudia volali „Rus“, nemohli to byť Rusi? No nie. Najprv tu boli ľudia známi ako „Rus“. Ruské impérium bolo po nich pomenované asi tisíc rokov po tom, čo sa objavili. Pomenovanie je mätúce, ale nás to miasť nemusí.

Iní európski vládcovia v danom období nemali  problém určiť, kto sú ľudia známi ako „Rus“ – boli to Švédi. Na základe básní a príbehov, ktoré spievali a písali, a stôp, ktoré zanechali na svojom pohrebisku, boli jednoznačne Škandinávci. Iste, ovplyvnili ich aj národy, s ktorými prišli do kontaktu: Fíni, Balti, Arabi, Bulhari, Chazari, Slovania. Bolo to obdobie globalizácie Škandinávie a Rusko bolo súčasťou prieskumného popudu, ktorý zasiahol štyri kontinenty.

V ôsmom a deviatom storočí označovalo slovo „Rus“ škandinávske klany. Neskôr, keď sa niektorí Škandinávci známi ako „Rus“ usadili južnejšie, napríklad v Gnezdove, Černihive a Kyjive, Škandinávci si upevnili svoje elitné postavenie tým, že sa oženili so Škandinávcami zo Škandinávie, zaobchádzali s nimi ako so spojencami a priateľmi a rozširovali a zdieľali škandinávsku kultúru.

Oveľa neskôr po páde „Ruského chanátu“ sa iným ľuďom známym ako „Rus“ podarilo založiť ďalšie mocenské centrum v Kyjive. Ale vtedy namiesto toho, aby spolupracovali s Chazarmi, prebrali ich krajinu i tribút. „Rusi“ (alebo iní Škandinávci) postavili prvé mestá aj v iných častiach východnej Európy, napríklad v oblasti okolo Moskvy (ktorá v tom čase, samozrejme, neexistovala).

V mnohých ságach, ale nie v Kyjive

Potom, čo Putin vyrozprával svoju hlboko nepravdepodobnú legendu o Novgorode, bude ďalším krokom citát z Rozprávania o dávnych časoch o Kyjive. Osoba alebo ľudia, ktorí túto ságu napísali, chceli ukázať, že ruský vládca Kyjiva bol najdôležitejším vládcom v regióne. V čase písania kroniky už Novgorod existoval, a tak sa objavil príbeh, ktorý tieto dve miesta spájal a poukazoval nadradenosť Kyjiva.

Príbeh hovorí o tom, že Vikingovi z Novgorodu sa podarilo dobyť Kyjiv tak, že sa vydával za obchodníka a oklamal naivných miestnych vládcov. Vo chvíli svojho triumfu tento Viking ukázal dieťa a vyhlásil, že práve ono je z pokrvných dôvodov skutočným vládcom krajiny. Po tomto nepravdepodobnom slede udalostí tento Viking vyhlásil Kyjiv za „matku ruských miest“, čo malo ľudí v 12. storočí uistiť, že súčasní vládcovia Kyjiva by mali dominovať nad ostatnými ľuďmi známymi ako „Rus“ v iných mestách.

Na tento príbeh možno aplikovať rovnaký typ analýzy. V čase, keď bolo napísané Rozprávanie o dávnych časoch, neexistovalo žiadne Rusko, neboli žiadni Rusi. Existovali klany Škandinávcov zvaných „Rus“, ktorí súťažili o dominanciu nad mestami a trhoviskami, ktoré rástli a upadali. Súčasťou tejto súťaže bol aj príbeh, ktorý sa odohráva na začiatku 12. storočia a opisuje príchod ľudí známych ako „Rus“ do Kyjiva, historickú udalosť zo začiatku desiateho storočia.

Ľudia známi ako „Rus“ naozaj dorazil do Kyjiva, ale nie tak, ako to opisuje príbeh z kroniky. Vikingovia v príbehu nemohli pochádzať z Novgorodu, pretože v čase, keď Rusi začali osídľovať kyjivskú oblasť, Novgorod ešte nebol založený. Bolo to oveľa neskôr, v čase písania kroniky, keď už obe mestá existovali, keď chceli Škandinávci v Kyjive ospravedlniť svoj vlastný rodokmeň a svoju vlastnú dominanciu. Príbeh preto možno chápať iba v týchto pojmoch. Iné chápanie je komické.

Záležitosť s dieťaťom je smiešna; žiadny Viking nikdy nešiel do vojny s dieťaťom a žiadny Viking nemal predstavu o kráľovskej dynastii, ktorej by sa dieťa stalo dedičom. Táto hra je fiktívny úskok známy zo škandinávskych ság, ako aj z dobových byzantských vojnových príbehov. Ale aj keď ignorujeme legendárnu a absurdnú povahu udalostí, ich načasovanie spochybňujú zaznamenané dátumy narodenia a úmrtia Vikinga i dieťaťa.

Hrdina kyjivského príbehu, šikovný preoblečený Viking známy ako Helgi (po ukrajinsky Oleh, po rusky Oleg) je polomýtická postava. Nie je dôvod sa domnievať, že bol predstaviteľom dynastie pochádzajúcej z Novgorodu, pretože Novgorod ešte neexistoval a ruský chanát prestal existovať. Je pravdepodobné, že ak vôbec prišiel, Helgi pochádzal z Gnezdova, ktoré bolo v tom čase rivalom Černigova a Kyjiva. Helgi znamená „hrdina“ a tento Helgi je jednou z desiatok postáv stredovekých škandinávskych príbehov. Tento Helgi údajne zomrel tak, že naplnil komplikované proroctvo týkajúce sa jeho koňa, čo je príbeh, ktorý sa objavuje vo viacerých severoeurópskych ságach.

Tanec s kostrou

Kyjivská udalosť sa nemohla stať a nestala sa, no aj keby sa stala, nemala by žiadny vplyv na súčasnú vojnu. Naozaj nestojí za námahu v súvislosti s ňou pokračovať, v neposlednom rade preto, že platnosť príbehu o Kyjive, ktorá je nulová, by závisela od platnosti predchádzajúceho novgorodského príbehu, ktorá je nulová tiež.

Tu vidíte, prečo historici váhajú zapojiť sa do toho všetkého. To, čo robí Putin, nemá nič spoločné s históriou ako vedeckou disciplínou. Ruský prezident sa venuje budovaniu legendy, ktorá vychádza z iných legiend. A každá z jeho viet je taká bohatá na rôzne typy chýb, že na vysvetlenie všetkých chýb sú potrebné stovky slov!

Historik sa obáva, že keby bral rozprávku vážne, pridal by jej na vážnosti. Vo svojej knihe Rekonštrukcia národov som to nazval „tancom s kostrou“, od ktorého odrádzam. Teraz to robím len preto, že mýtus aj vojna pretrvávajú a ľudia (aj mimo Ruska) ospravedlňujú vojnu mýtom. Dúfam však, že sústredením sa na základnú legendu, od ktorej závisia všetky ostatné, som ukázal, že samotný konštrukt je prázdny.

Pravidlá interpretácie minulosti, ktoré Putin stanovil, nemožno akceptovať. Nie je to nič iné ako fantázia, ktorá nasleduje silu. Toto je najdôležitejší bod, pretože ak pripustíme, že tyrani majú právo začať vojnu na základe fikcie o akýchsi bratoch a deťoch, na základe príbehov, ktoré nie sú ani len nesprávne, potom je každý jeden kút sveta ohrozený inváziou a celý medzinárodný právny poriadok je neplatný.

Aj keby sme akceptovali spôsob, akým Putin uvažuje o minulosti, čo by sme rozhodne nemali robiť, viedlo by to k úplne inému záveru, než si myslí. Ani tie najlepšie odhady dávno mŕtvych mníchov nie sú pevným základom pre súčasnú štátnosť. Rozprávanie minulých vekov nemôže urobiť to, čo od neho Putin žiada.

Ak na to, aby dnes mohli existovať štáty, musia preukázať svoj dávny rodokmeň a pretrvávajúcu etnickú a politickú históriu, potom by Putin musel akceptovať, že pre existenciu dnešnej Ruskej federácie neexistuje žiadny základ. Ak by sa riadil vlastnou logikou, nenapadol by Ukrajinu, ale odovzdal by európske Rusko Fínsku alebo Švédsku.