Nám už je to všetko jedno

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Europoslanec Erik Kaliňák, vedúci úradu vlády Juraj Gedra a poslanec Richard Glück. V medializovanom videu „vypátrali“ občiansku vojnu vo Veľkej Británii medzi pôvodným obyvateľstvom a nelegálnymi migrantmi a naštylizovali sa i so svojím vodcom Robertom Ficom do pozície ochrancov národa. Podľa politológov videoreči týchto pánov patria do arzenálu krajnej pravice. Pridajme ďalšie priťažujúce dôkazy, že okrem príklonu k extrémizmu je to aj zarážajúca dvojtvárnosť.

Do eurovolieb šiel Smer s programom Za mier v Európe, kde sa to perlilo výrokmi, akým je tento, ktorý nevyzerá práve zmierlivo: „Chceme byť predĺženou rukou vlády Roberta Fica, ktorá bude čeliť rastúcim útokom zo strany bruselských vojnových štváčov za to, že sa usiluje o mier a odmieta posielať zbrane na Ukrajinu.“ Oznámenie eurokandidátov Smeru však nesedelo a nesedí s realitou. Vláda Roberta Fica posiela zbrane na Ukrajinu prostredníctvom štátnych a pološtátnych zbrojoviek a vydáva na tieto vývozy povolenia. Bez súhlasu vlády by to nešlo. Ruská invázia na Ukrajinu je pre slovenský obranný priemysel i nákupy zbraní pre armádu doslova manna z neba. Minister obrany Robert Kaliňák pokračuje v diele svojich demokratických predchodcov a zbrojí a zbrojí. Slovami eurokandidátov a dnes piatich europoslancov Smeru, typický vojnový štváč.

Ďalšia perla

„Odmietame extrémne environmentálne iniciatívy ako Green Deal,“ je ďalšie z volebných zvýsknutí eurokandidátov Smeru. Opäť celé zle. Európska zelená dohoda sa totiž tvorila a dotvorila za tretej vlády Smeru. Tá s Green Dealom súhlasila na rozdiel od poľskej vlády, ktorá si ako jediná vláda spomedzi vlád členských štátov EÚ vydupala výnimku. A k plneniu Európskej zelenej dohody sa Ficova vláda prihlásila aj v aktuálnom programovom vyhlásení. Vraj „vytvorí podmienky na modernizáciu vozového parku osobnej dopravy a súvisiacej infraštruktúry prostredníctvom fondov Európskej únie, čím prispeje k dosiahnutiu vysokého štandardu v rámci dekarbonizácie dopravy a plnenia cieľov Green Deal.“

A na inom mieste programového vyhlásenia vláda tvrdí, že „zrealizuje opatrenia, vďaka ktorým nebude digitalizácia a informatizácia, ako aj zelená transformácia hospodárstva predstavovať hrozbu pre zamestnanosť, ale bude príležitosťou pre vytvorenie kvalitnejších a lepšie platených pracovných miest“. Pekné. Ale eurokandidáti a dnes už europoslanci namiesto toho, aby podporovali vytvorenie tých kvalitnejších a lepšie platených „zelených“ pracovných miest, Green Deal označili za extrém. Presne v súzvuku s extrémistami.

Alebo si vezmime to perfídne vytváranie averzie proti migrantom. Už sme to v Denníku N spomenuli. Vláda vo februári tohto roka otvorila slovenský pracovný trh pre robotníkov z cudziny tak ako žiadna iná pred ňou – citujeme z prijatých dokumentov.

• zvýšiť počet národných víz v profesii vodič autobusu z najviac 200 na najviac 2 000 ročne, zvýšiť počet národných víz v profesii vodič ťažkého nákladného vozidla, kamiónu (vnútroštátna a medzinárodná doprava) z najviac 2 000 na najviac 5 000 ročne, rozšíriť zdrojové krajiny o Indiu, Indonéziu, Nepál a Filipíny.

• zvýšiť počet národných víz z najviac 2-tisíc na najviac 10-tisíc ročne, rozšíriť zdrojové krajiny o Indickú republiku.

Ako občanovi a občianke, ktorým koaliční politici naočkovali xenofóbiu z černochov, moslimov, aziatov…, môže byť srdečne jedno, či ide o ilegálnych migrantov, ktorí, mimochodom, cez Slovensko len, všakáno, migrujú, alebo o legálnych robotníkov, čo žijú na Slovensku v bezútešných ubytovniach bez žien a bez rodín. Pracovné povolenie predsa nijako nezabráni znásilňovať, kradnúť a vraždiť. Za pár rokov budú podľa vládou schválených kvót na Slovensku tisíce zahraničných robotníkov. Videné cez prizmu pánov Kaliňáka, Gedru a Glücka a ďalších z krajne pravicového tábora, štvrtá vláda Roberta Fica v našej domovine pripravila podmienky na občiansku vojnu.

Nebolo to tak vždy

Keď Robertovi Ficovi pomohli založiť Smer ľudia, čo zbohatli na Mečiarovej divokej privatizácii a Klausovej kupónovej privatizácii, chvíľu mu trvalo, kým ho ukotvil v sociálnej demokracii. Akoby už vtedy tušil, že byť sociálnym demokratom znamená prijať určité hodnoty a podľa nich sa aj správať. Takže chvíľu Smer prešľapoval v naratíve akejsi tretej cesty – a tak sa aj nakrátko volal: SMER (tretia cesta). Dajme bokom, či zakladateľ sám alebo ho po období ideového tápania k sociálnej demokracii niekto dotlačil. Podstatné je, že sociálna demokracia bola pre Roberta Fica pasca. Pasca, ktorá nakoniec viedla k porážke Smeru vo voľbách 2020 i k jeho následnému rozkolu.

Hodnoty sociálnej demokracie – rovnosť, rešpekt k menšinám, sociálna spravodlivosť, humanizmus, vláda zákona, sociálny štát – boli a sú totiž v ostrom protiklade k tomu, čo Smer v reálnej politike počas svojich vlád činil. A tie rozpory ľuďom udierali do očí. Bezbrehá korupcia, špinavé kšefty, doba kešu, nezaslúžené bohatstvo vyvolených, ich beztrestnosť, premiérovo komfortné bývanie u daňového podvodníka, nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní… Inými slovami, ak ľudí namotáte na sociálnu demokraciu, čo je štandardný politický model, nedivte sa, že od vás nakoniec odskočia, keď sa budete správať ako gauner.

A tak sa Fico a spol. „nahnevali“ na sociálnu demokraciu a stavili na neštandardný model – na lživú gaunerskú politiku. V nej o žiadne tradičné demokratické hodnoty nejde. V gaunerskej politike si politik pripútava voliča pomocou špecifických emócií. Napríklad takých „instantných“, aké predviedli tí traja videopáni, čo vypátrali občiansku vojnu za Lamanšským prielivom. Sú vystavané na odpore: k očkovaniu, k rúškam, na nenávisti voči údajným zvrátenostiam LGBTI, na xenofóbii k utečencom, na okydávaní (chlebodarcu) Bruselu, na popieraní fyzikálnych zákonov, vedeckého poznania a tak ďalej a tak podobne po barbarsky a klérofašisticky.

Nebude to bez následkov

Volič, ktorý tomuto „svetonázoru“ prepadne, odpúšťa politikovi hrubosť, aroganciu, nezaslúžené bohatstvo, beztrestnosť a do istej miery – uvidíme, do akej – aj jeho neschopnosť riešiť skutočné problémy v spoločnosti. Takejto silnej a nekritickej sympatie nie je schopný volič, odchovaný na ideách sociálnej demokracie. Alebo ešte inak: aby Fico a spol. unikli pred spravodlivosťou, museli vymeniť sociálnu demokraciu za témy krajnej pravice a ním prispôsobiť aj jazyk. Odpoveď na otázku, či ešte existujú v Smere a Hlase osoby so sociálnodemokratickým presvedčením, je zatiaľ negatívna, ale možno príde kúzelník. Všetci na vládnej lodi by však mali vedieť, že rozsah škôd a poškodených každým dňom narastá.

Ondrej Repa, bývalý prokurátor zlikvidovanej špeciálnej prokuratúry, si všimol, že „už asi tri roky vidíme aktivity takzvaného antitímu na policajnej inšpekcii“. Úlohou tohto antitímu je kriminalizovať presne takých ľudí, akým je aj prokurátor Repa. „Dnes vidím,“ hovorí, „že ľudia z antitímov neriešia trestnú činnosť, ktorá by si zaslúžila vyššiu pozornosť, ale hľadajú pochybenia v trestných konaniach, kde ani súdy žiadne pochybenia nevideli. Majú za úlohu nájsť niečo na vyšetrovateľov, operatívcov či prokurátorov a narušiť tým integritu trestných konaní. To považujem za unikát.“

Ako tomuto unikátu rozumieť? Tak, že na inšpekcii má pôsobiť zločinecká skupina, ktorá má skompromitovať celý proces očisty v rokoch 2020 – 2023 a do budúcnosti odradiť všetkých, ktorí by sa o niečo také riskantné chceli znova pokúsiť. Lenže práve tá budúcnosť je stále otvorená. Veď keby nebola, koaliční „ideológovia“ by neklamali s takou hystériou trebárs o občianskej vojne vo Veľkej Británii, čo je, mimochodom, priam ukážkové šírenie poplašnej správy: robia to úmyselne, aby vážne znepokojili aspoň časť obyvateľstva.

Takže na čí pokyn antitím vznikol, kto mu velil, komu sa zodpovedal, sú otázky do budúceho vyšetrovania, keď táto vláda prehrá. Ako jeden z nových začiatkov návratu do normálu sa to priam núka.