Miro Kern
Prezident Peter Pellegrini, premiér Robert Fico (Smer) a podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas) podpísali memorandum o zahraničnej politike Slovenska, ktorou sa hlásia k Európskej únii a k NATO.
V dokumente sa píše, že Slovenská republika je zodpovedným a spoľahlivým členským štátom EÚ a NATO. V memorande sa píše o dodržiavaní medzinárodného práva, ktoré ochraňuje jednotlivé štáty, dištancuje sa od násilia a deklaruje, že Slovensko nebude zasahovať do vecí iných krajín, no to isté požaduje od iných štátov.
Traja najvyšší ústavní činitelia sa v memorande hlásia k nespochybniteľnému členstvu v EÚ a v NATO a zaväzujú sa k spoločným riešeniam v oblasti zahraničnej politiky. V dokumente sa píše aj o suverénnej zahraničnej politike smerom na „všetky štyri svetové strany“, čo deklarovali zatiaľ všetky vlády Smeru. K ruskej agresii na Ukrajine sa memorandum priamo nevyjadruje, píše sa v ňom len o potrebe diplomatických a mierových riešení v zahraničnej politike. Celé memorandum je na konci textu.
Pri podpise boli aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) a niektorí koaliční poslanci. Blanár stručné znenie memoranda prečítal.
Fico nechce povinný politický názor
Premiér Robert Fico po podpise memoranda vyhlásil, že Slovensko je zvrchovaný štát, a kritizoval politiku „jediného povinného politického názoru“, ktorá sa podľa neho objavuje aj v EÚ. Tvrdil, že by sa politika nemala miešať do otázok športu. K vojne na Ukrajine Fico rozprával o mierovom posolstve a vyhlásil, že konflikt na Ukrajine mohol byť ukončený dva mesiace po tom, ako sa začal.
Prezident Pellegrini v prejave hovoril o potrebe udržať Slovensko v spoločenstvách, do ktorých samo dobrovoľne vstúpilo, zároveň by však slovenská zahraničná politika mala byť podľa neho suverénna. Hovoril však aj o možných zmenách ústavy, ktoré by sa týkali garancie odchodu do dôchodku či práva žien na rovnaké odmeňovanie za prácu.
Podpredseda parlamentu poverený jeho vedením Peter Žiga zasa rozprával potrebe plniť si záväzky voči spojencom, no žiadna krajina EÚ ani NATO by podľa neho nemala Slovensku vyčítať, že sa snaží svojim občanom zabezpečiť plynulé dodávky plynu.
Pellegrini, Fico a Žiga mali po podpise memoranda iba vyhlásenia, novinári nemali možnosť klásť otázky.
Danko bol namiesto memoranda v televízii
Podobný dokument podpísal traja najvyšší ústavní činitelia aj v rokoch 2017, 2019 a 2020. V prvom prípade išlo o Fica, vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku a predsedu parlamentu Andreja Danka. V roku 2019 dokument podpisovala vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Pellegrini a Andrej Danko a v roku 2020 ho podpísal s prezidentkou Zuzanou Čaputovou premiér Igor Matovič (OĽaNO) a predseda parlamentu Boris Kollár (Smer rodina).
Kým v roku 2017 boli pri podpise memoranda všetci traja predsedovia strán vtedajšej vládnej koalície, teda Robert Fico, Andrej Danko a Béla Bugár za Most-Híd, tentoraz predseda SNS chýbal. Vopred avizoval, že sa zúčastní dňa otvorených dverí v parlamente pri príležitosti Dňa ústavy, a zúčastnil sa aj diskusie v STVR. Práve to označil za dôvod svojej neprítomnosti na podpise memoranda.
Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu Slovenskej republiky
Slovenská republika ako zvrchovaný štát presadzuje svoje oprávnené národnoštátne záujmy v zahraničnej politike, riadiac sa vôľou svojich občanov vyjadrenou v slobodných a demokratických parlamentných voľbách. Slovenská republika je zodpovedným a spoľahlivým členským štátom Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a ďalších medzinárodných zoskupení a inštitúcií, vedomá si svojich práv i povinností vyplývajúcich z nášho členstva.
Slovenská republika trvá na dodržiavaní a presadzovaní medzinárodného práva ako jediného účinného nástroja na udržanie svetového mieru, vzájomnej spolupráce a zabezpečenia rovnoprávneho postavenia a ochrany menších štátov. Zároveň vždy preferuje politický dialóg s rôznymi partnermi pred násilím, diktátom a inými riešeniami, ktoré eskalujú napätie a zhoršujú vzťahy v medzinárodnej politike.
Slovenská republika rešpektuje rôzny spoločenský, ekonomický a sociálny vývoj v rôznych častiach sveta a nebude zasahovať do vnútroštátnych záležitostí iných krajín. Rovnaký prístup však vyžaduje aj od iných štátov voči Slovensku.
Slovenská republika pri každej medzinárodnej kríze berie ohľad predovšetkým na humanitárne hľadisko. Našou prioritou je preto pomoc obetiam kríz a konfliktov v ktorejkoľvek časti sveta. Zdôrazňujeme však potrebu konať priamo v ohnisku takýchto konfliktov, aby sa znížilo riziko ich eskalácie do globálnych kríz i riziko potenciálnych negatívnych dopadov priamo na občanov Slovenskej republiky. Najdôležitejšiu súčasť hľadania mierových riešení predstavuje diplomacia, pričom jej aktívnym a zodpovedným využívaním je možné znižovať napätie v konfliktných oblastiach po celom svete.
Na základe vyššie uvedeného traja najvyšší ústavní činitelia, prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky, vyhlasujeme, že budeme spoločne:
– podporovať naše nespochybniteľné členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii,
– podporovať suverénne postoje Slovenskej republiky v zahraničnej politike, vrátane tém, dôležitých pre skvalitnenie vzájomných vzťahov medzi členskými štátmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Sme presvedčení, že takáto diskusia je dôležitá aj pre samotné organizácie a ich postavenie v rámci medzinárodného systému,
– obhajovať členstvo Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách, opierajúc sa o ich základné zmluvy, a to v prvom rade v prospech našej vlasti a jej občanov, ale i samotných organizácií,
– vytvárať podmienky na domácej politickej scéne na otvorený dialóg tak, aby sa predstavitelia Slovenskej republiky vyjadrovali v zahraničnopolitických otázkach spoločným jazykom,
– podporovať princíp kolektívnej obranyschopnosti, pretože len tak je možné zabezpečiť plnohodnotnú bezpečnosť obyvateľov Slovenska,
– presadzovať len také medzinárodné opatrenia a riešenia, ktoré nebudú poškodzovať záujmy Slovenskej republiky,
– zdôrazňovať potenciál Slovenskej republiky v zahraničí s cieľom posilňovať hospodársku spoluprácu na všetkých dostupných úrovniach,
– odmietať akékoľvek snahy o vytváranie rozdielnych prístupov k jednotlivým štátom, pretože zahraničnopolitická orientácia Slovenska je otvorená na všetky štyri svetové strany,
– chrániť výhody schengenského priestoru a súčasne odmietať jeho zneužívanie a voľný
pohyb tých, ktorí nespĺňajú jeho podmienky,
– zachovávať demokratické princípy vo vzťahu k ostatným štátom, berúc do úvahy ich rozmanité tradície a kultúrnu identitu, a zároveň to isté očakávať od našich partnerov v medzinárodných organizáciách.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
