Denník N

Má diplomacia poslednú šancu? Merkelová a Hollande majú plán pre Ukrajinu

Mariupoľ začali ostreľovať koncom januára. FOTO - TASR/AP
Mariupoľ začali ostreľovať koncom januára. FOTO – TASR/AP

Spoločná nemecko-francúzska iniciatíva je podľa diplomatov aj expertov možno poslednou šancou, ako predísť totálnej vojne na Ukrajine.

Je to prekvapenie dňa. Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident François Hollande sa vo štvrtok večer chystajú priletieť do Kyjeva s mierovým plánom pre Ukrajinu, ktorú na východe krajiny ničí vojna s proruskými separatistami.

Za necelý rok na Donbase zomrelo už vyše 5-tisíc ľudí.

Obaja svetoví lídri prichádzajú na Ukrajinu v čase, keď tam pricestoval aj šéf americkej diplomacie John Kerry. Po štvrtkovej noci v ukrajinskej metropole sa chystajú hneď do Moskvy za ruským prezidentom Vladimirom Putinom a pokračovať v hľadaní riešenia chcú aj na mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá prebieha tento víkend.

Putinov poradca Jurij Ušakov už pre Reuters povedal, že Kremeľ vníma poslednú iniciatívu ako pozitívny krok, a že Putin je pripravený „na konštruktívny dialóg“.

Snaha predísť totálnej vojne

S mierovou inciatívou prišli po novej ofenzíve rebelov, ktorí prestali dodržiavať mierové dohody z Minska a pokúšajú sa dobyť hranice celej doneckej oblasti.

„Mier je v ohrození na hraniciach Európy. Ukrajina je vo vojne. Používajú sa tam ťažké zbrane a každý deň sa tam zabíjajú civilisti,“ povedal na tlačovej konferencii ešte v Paríži francúzsky líder Hollande. Podľa jeho slov chcú „navrhnúť nový plán na riešenie vojnového konfliktu v súlade s teritoriálnou celistvosťou Ukrajiny“.

Tiež zdôraznil, že Paríž je proti tomu, aby sa Ukrajina stala členom NATO, a aby jej Západ pomohol s dodávkami zbraní v boji proti separatistom, ktorých podporuje Moskva. Rovnaký postoj zastáva aj nemecká kancelárka.

Obaja podľa Reuters tvrdia, že návrh bude prijateľný pre všetkých. A ruský denník Kommersant píše, že spoločný nemecko-francúzsky návrh je zatiaľ najvážnejším návrhom Západu, ako zastaviť vojnu na Donbase.

Salón poslednej šance

„Nemyslím si, že by Merkelová nastúpila do lietadla, keby si nemyslela, že jej Putin niečo ponúkne,“ povedal analytik londýnskej Standard Bank Timothy Ash. Opísal to ako salón poslednej šance.

„Možno všetky tie reči o americkom zbrojení Ukrajiny poháňajú Merkelovú a Hollanda, aby Putinovi v Moskve povedali, že má poslednú šancu sa stiahnuť, alebo niektoré krajiny NATO začnú selektívne  vyzbrojovať Ukrajinu,“ cituje Asha Kyiv Post.

Podobne sa na to pozerá aj Kommersant, ktorý vidí šancu na prelom. Ak teraz Hollande a Merkelová letia na rozhovory za lídrami Ukrajiny a Ruska, znamená to podľa ruských novín, že na rozdiel od posledných podobných iniciatív, ktoré zlyhali skôr, ako sa začali, táto má zmysel.

Podľa zdrojov ruského denníka by mohlo byť súčasťou plánu, že Kyjev sa zmieri s novým územím, ktoré rebeli vybojovali vďaka poslednej ofenzíve, a nie tej zo septembrových minských dohovorov.

„Ústupok Západu a Kyjeva by mohol viesť k tomu, že Moskva bude musieť dať pevné garancie pre ukrajinskú teritoriálnu celistvosť a ofenzíva rebelov sa zastaví,“ píše Kommersant. Druhou časťou dohody by mal byť odchod ťažkej vojenskej techniky od demarkačných línií.

Podľa názoru expertov a západných diplomatov, ktorých ruský denník oslovil, je Merkelovej a Hollandov plán poslednou snahou zabrániť katastrofickému scenáru totálnej vojny na Ukrajine.

Cestovný plán pre nové Podnestersko?

Slovenský analytik Balázs Jarábik z think-tanku CEPI a jeden z expertov píšucich pre Carnegie je voči mierovej snahe skeptický.

„Podľa mňa im ide o zmrazenie konfliktu, teda scenár, že tam vznikne nové Podnestersko,“ povedal Jarábik pre Denník N. Západ podľa neho potrebuje zmraziť konflikt, aby sa mohla uskutočniť dohoda o záchrane Ukrajiny s Medzinárodným menovým fondom. „A Rusko chce zmraziť konflikt, aby tam mohlo poslať svoje jednotky oficiálne. Nielen legalizáciou, ale aj s rizikom, že sa vojna presunie aj za jej hranice,“ tvrdí Jarábik.

Lenže pre Kyjev a prezidenta Petra Porošenka je podľa Jarábika taká dohoda politicky neprijateľná. „Otázka napríklad je, či by také zmrazenie bez Mariupoľa akceptovali rebeli, asi nie,“ dodáva. „Takže aj keby vznikla dohoda pred Mníchovskou konferenciou, asi to bude len dočasné riešenie.“

Veľmi kriticky sa o pláne vyjadril pre New York Times aj nemenovaný západný diplomat. „Nie je to mierový plán. Je to cestovná mapa na vytvorenie Podnesterska a Abcházska na Ukrajine. Je to cynický pokus vystúpiť zo všetkých záväzkov urobených v Minsku,“ povedal pre americké noviny.

NATO chce byť pripravené

Na vojnu na Ukrajine reaguje aj Severotlantická aliancia. Ministri obrany z krajín NATO sa z obáv Poľska či pobalstkých krajín pred ruskou agresiou rozhodli zvýšiť sily rýchlej reakcie z 13- na 30-tisíc vojakov. Z toho asi 5-tisíc by malo tvoriť pohotovostnú jednotku s veľmi rýchlou reakčnou dobou (Very high readiness joint task force).

Tá by mala byť pod vedením Britov schopná zareagovať v prípade ohrozenia niektorého z jej členov do 48 hodín.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie