Denník N

Úroveň stredoškolákov je mizerná, doplácajú na to univerzity

Kvalita absolventov stredných škôl strmo klesá. Keďže geneticky sa populácia za 25 rokov zmeniť nemohla, príčina je vo výchove.

Autor je vysokoškolský pedagóg

Učitelia na základných, stredných a vysokých školách štrajkovali. Teraz prešli do štrajkovej pohotovosti a chcú čakať, aký postoj zaujme nová vláda. Dosluhujúca vláda sa pred voľbami nechala počuť, že aktivity učiteľov sú motivované politickou objednávkou. Mojou motiváciou nie je analyzovať, či je to pravda.

Dôvod k akejsi forme boja za zlepšenie podmienok a za podporu školstva tu však v každom prípade je. Som učiteľ na univerzite a mám svoj uhol pohľadu. To, čo ma núti vyjadriť sa k tomuto dianiu a čo považujem za dôležité, zhrniem do troch bodov.

Čoraz slabší absolventi

Prvý je, že absolventi stredných škôl, ktorí prichádzajú na našu univerzitu, ktorou je Slovenská technická univerzita, majú neustále klesajúcu kvalitu. Ich úroveň je často, s prepáčením za výraz, mizerná. Čitateľ nemusí byť odborník, aby vedel, že keď študent prvého ročníka technickej univerzity nevie upraviť zložený zlomok alebo nevie, koľko stupňov má kruh atď., niečo nie je v poriadku.

Som naozaj veľmi ďaleko od toho, aby som velebil úspechy socializmu. Lenže napriek, alebo práve (?) v dôsledku reforiem školstva všetkých ponovembrových vlád ide úroveň absolventov našej univerzity neustále dolu. Mám na mysli hlavne ich teoretickú úroveň, keďže vedecko-technický pokrok nemohol nezasiahnuť aj rezort školstva. Keby sme dnes mali požiadavky na študentov na úrovni, aká bola pred 25 rokmi, našu školu by ukončila hádam desatina dnešného počtu absolventov.

Hlavným dôvodom takéhoto poklesu úrovne je snaha našej univerzity prežiť, čiže prispôsobovať sa úrovni prichádzajúcich absolventov stredných škôl. Podobné je to na vysokých školách na celom Slovensku. Keďže geneticky sa populácia za 25 rokov zmeniť nemohla, príčina je vo výchove. Mnohí z najlepších študentov, ktorí aj svojpomocne odolávali existujúcej úrovni základného a stredného školstva, pre slabú úroveň našich vysokých škôl odchádzajú študovať do Brna, Prahy, Viedne aj inde. A neraz tam aj zostanú natrvalo.

V zahraničí študuje viac než 20-tisíc slovenských študentov. Môj kolega, dlhoročný pedagóg, vyslovil zaujímavú myšlienku. Keďže my stále prijímame všetkých absolventov stredných škôl s otvorenou náručou, stredné školy ani nemajú motiváciu zvyšovať svoju úroveň. Aj keby ju mali, nie je to možné pre podmienky, aké majú. Keby sme trvali na pôvodných kritériách prijímania uchádzačov o štúdium na našu školu a keby sme sa snažili udržať vysokú (neklesajúcu) kvalitu pedagogického procesu, museli by sme výrazne znižovať stavy študentov a tým výrazne redukovať aj stavy zamestnancov. A to žiadna škola, prirodzene, urobiť nechce.

Iba podotýkam, že na mojej fakulte (FEI STU) sa už pár rokov prijíma bez prijímačiek. Napriek tomu počet záujemcov klesá, lebo pre „vysoké nároky“ si u nás študovať netrúfajú. Z tých, ktorí si predsa len trúfnu, takmer polovica neukončí prvý ročník. A tí, ktorí sa dostanú do vyšších ročníkov, majú čoraz horšiu schopnosť tvorivo využívať získané znalosti. Sú schopní sa niečo namemorovať alebo to vygoogliť. Horšie je to s aplikáciou znalostí pri riešení praktického problému a s tvorivosťou. Moje otázky typu: „Pri akom type problémov by ste túto metódu využili v praxi?“ alebo „Aký prístup by ste použili pri riešení daného praktického problému?“ často zostanú bez odpovede.

Z toho všetkého vyplýva, že úroveň slovenských vysokých škôl neustále klesá. Sen o mieste v prvej päťstovke svetových univerzít sa vzďaľuje v nedohľadne.

Nemajú kde vyrásť

Druhou vecou, čo ma trápi, je otázka, aký je vzťah medzi spoločenskou požiadavkou na absolventov vysokých škôl a štruktúrou slovenského vysokého školstva. Akých absolventov požaduje naša ekonomika? Je pravdou, že v niektorých oblastiach ako napríklad IT sektor a technika je dopyt asi väčší, než je súčasná produkcia škôl (napriek tomu má naša technická univerzita kapacity naplnené iba na polovicu). Aj v prírodovedných profesiách, v službách či niektorých iných oblastiach sa absolventi uplatnia. Je však známe, že skladba študentov na našich vysokých školách nezodpovedá požiadavkám praxe. V mnohých sektoroch ponuka nových absolventov dlhodobo a výrazne prevyšuje dopyt trhu a v iných je to naopak.

Prirodzená regulácia prerozdeľovania počtov študujúcich nefunguje dobre. Uplatniteľnosť absolventov sa nezohľadňuje v systéme financovania vysokých škôl. Nezohľadňuje to ani akreditačná komisia, ale to je téma na inú debatu. Ďalším problémom, ktorý považujem za podstatný a pre Slovensko signifikantný, je, že väčšina pracovných ponúk z praxe pre absolventov vysokých škôl sa týka prevažne bežných pracovných miest, kde ide o rutinnú a viac aplikačnú než prioritne tvorivú prácu. Ak nejaký zamestnávateľ potrebuje špičkové a vysokovzdelané kádre, medzi našimi absolventmi ich nenájde ľahko. Na to je potrebná vyššia kvalita školstva a vedy.

Špičkoví odborníci u nás veľmi nemajú kde vyrásť. Vysokých škôl po revolúcii pribudlo, ale kvalita viacerých je sporná. A k rušeniu nekvalitných z rôznych príčin nedochádza. Keďže školy sú financované prioritne podľa počtu študentov, tie kvalitné musia ísť s nárokmi dolu, aby nestrácali záujemcov, aby mohli „konkurovať“ tým slabším, kde študenti diplom získajú s menšou námahou. Pri financovaní vysokých škôl sa tiež málo zohľadňuje materiálna náročnosť študijných programov. Tí, čo potrebujú drahé vybavenie, sú v nevýhode.

Veľká montážna hala

Tretí problém súvisí s podporou vedy a výskumu. Naši oficiálni predstavitelia sa často pýšia tým, že náš štát figuruje na prvom mieste vo svetovom meradle v produkcii automobilov v prepočte na jedného obyvateľa. A táto pozícia sa o pár rokov ešte viac upevní. Vývoj automobilov sa však nerobí na Slovensku, know-how prichádza zo zahraničia. Automobilový priemysel neabsorbuje významnejšie množstvo vysokoškolsky kvalifikovaných ľudí a ešte menej výskumníkov a vývojárov. Sme iba veľká montážna hala s lacnou a relatívne kvalitnou pracovnou silou, ktorá potrebuje čoraz viac kvalifikovaných stredoškolákov. Mimochodom, ani takých nemáme dosť.

Vývoj, výskum a vysoko kvalifikovaná práca sa u nás robia vo veľmi obmedzenej miere. Sú výnimky, no nemôžeme sa porovnávať so západnou Európou, ale ani s Českom. Iba tie krajiny, ktoré dlhodobo investovali do vzdelania a vedy (a snáď aj kultúry), sú dnes na výslní, sú rešpektované, majú vysokú životnú úroveň alebo sa k nej blížia. Tieto krajiny sú si dlhodobo vedomé významu vzdelanosti aj vedy, produkujú špičkových odborníkov, produkujú know-how a celosvetovo z toho profitujú. Nie sú to iba o veľké štáty, sú medzi nimi aj krajiny menšie, než je Slovensko.

Veda a vývoj sú spojené nádoby so školstvom a na Slovensku im patrí aj podobná pozornosť, pokiaľ ide o financovanie a perspektívu do budúcnosti. Väčšina vedcov na Slovensku nemá podmienky na špičkové výsledky. Pritom nepožadujú žiadny luxus, iba dôstojné podmienky na výskum a živobytie. Vedci sú na tom oproti učiteľom horšie v tom, že keď oni idú kričať do ulíc, málokto si to všimne, pretože naše deti vtedy nemusia zostať doma.

Všetky tri problémy, o ktorých som písal, spolu súvisia a súvisia s peniazmi. No problémy nie sú iba v ich nedostatku, ale aj v transparentnosti a efektivite ich rozdeľovania. Nepríjemné je, že keby sa aj hneď zajtra podpora školstva i vedy skokom zvýšila, pozorovateľný progres sa objaví možno o desať rokov alebo neskôr.

Pomôže iba zodpovedné, kvalifikované a odpolitizované riešenie, ktoré uprednostní budúcnosť tohto štátu, budúcnosť našich detí pred osobnými záujmami. Riešenie, na ktorom sa podľa možnosti zhodnú koalícia, opozícia aj odborná verejnosť a ktoré sa bude dlhodobo trpezlivo presadzovať. Podarí sa to niekedy? Pomôže tomu nedávne politické zemetrasenie?

Teraz najčítanejšie