Natália Žáková
Liptov bol pre Martinu a Petra Miliczkých pri výbere miesta pre víkendový dom jasnou voľbou. Martina v lokalite vyrástla a neskôr si získala aj jej manžela. Rodina s tromi deťmi najskôr kúpila starú chalupu, no po čase zistila, že im nevyhovuje. Preto sa rozhodli, že začnú odznova, nájdu vhodný pozemok a dajú si postaviť dom podľa svojich potrieb.
Pri výbere pozemku vychádzali z dobrej znalosti lokality a chceli sa vyhnúť dlhým úzkym parcelám, ktoré v nej prevažujú. „Na dlhom úzkom pozemku je vždy dlhý úzky dom, potom humno a nasleduje dlhá úzka záhrada. Je to dom vedľa domu, navzájom si tienia,“ vysvetľuje Martina.
Nájsť pozemok podľa predstáv majiteľov však vôbec nebolo jednoduché. Nakoniec sa rozhodli pre slnečnú parcelu v obci Smrečany neďaleko Liptovského Mikuláša, ktorú dobre poznali.
Ako vyťažiť z extrémnej situácie
Hoci vnímali, že susedný dom leží na hranici pozemku, v prvom momente im to vôbec neprekážalo. „Boli sme šťastní, že sme našli pekný pozemok, tento nám z ponuky vychádzal ako najlepší. Nedocvaklo nám, že to bude taký problém,“ spomína Peter.
Majitelia sa rozhodli, že pred murovanou stavbou uprednostnia montovanú drevostavbu. „Bolo nám to sympatické, páčil sa nám princíp výstavby. Žijeme v Košiciach a nevedeli sme si predstaviť dozorovať tu dva roky nejakú stavbu, to nebola cesta pre nás. Potrebovali sme niečo, čo sa dá postaviť rýchlo,“ hovorí Martina.
Od blízkych dostali odporúčanie na stavebnú firmu Kontrakting, ktorá ich prepojila s architektom Pavlom Pokorným. Ten sa na stavby z dreva špecializuje už pätnásť rokov.
Hoci má pozemok priaznivú východno-západnú orientáciu, prítomnosť susedného domu na južnej strane, ktorý je z nepochopiteľných dôvodov situovaný na hranici pozemku a má okná obytných miestností orientované na pozemok Martiny a Petra, u architekta vyvolal skepsu. „Keď ma sem zobrali, chcel som odísť,“ spomína Pavol Pokorný.
„Ľudia by mali mať možnosť v rámci svojej nehnuteľnosti regulovať intenzitu sociálnej interakcie – vyjdem pred dom na ulicu, pozdravím suseda, detto v záhrade, ale keď chcem byť sám, zavriem za sebou a všetkým je jasné, že mieru interakcie s okolitým svetom som znížil na nulu.“
Architekt hovorí, že ak by s ním majitelia konzultovali výber pozemku, čo sa dnes stáva bežnou praxou, kúpu parcely by im asi neodporučil. Od začiatku však oceňoval spôsob, akým majitelia pristúpili k tomu, ako im prezentoval tému súkromia a ako sa k nej dá na pozemku so značným limitom pristúpiť.
„Aj v minulosti sa nám mnoho ráz stalo, že z tých extrémnych situácií vznikli dobré veci,“ hovorí architekt.
V hlavnej role átrium
Za jediné vhodné riešenie, ako zabezpečiť na pomerne stiesnenom pozemku súkromie, považoval Pavol Pokorný koncept átriového domu, známy aj ako koncept dom v dome, v rámci ktorého vzniká medzi domom a záhradou prechodová zóna. Átrium v tomto prípade slúži ako vonkajší obytný priestor a vďaka posuvným dverám umožňuje prepojenie so zvyškom záhrady aj odčlenenie od susedného domu.
Majitelia sa tak vyhli stavbe vysokého plotu na hranici pozemku, ktorý by v tomto prípade výrazne znižoval aj kvalitu bývania susedov.
„Átriá sú pre mňa celoživotná téma, máme veľa projektov, kde s nimi pracujeme. Posuvné dvere vznikli takpovediac za pochodu. Je to taká divadelná scéna,“ vraví Pokorný.
Riešenie architekta sa majiteľom hneď zapáčilo. O vzhľade domu majitelia nemali jasnú predstavu. Vedeli však, že chcú prízemný bezbariérový dom, kde bude mať každé dieťa svoju izbu. Chýbať nemala ani veľká spoločenská miestnosť s dostatkom priestoru aj pre širšiu rodinu a priateľov a viac sociálnych zariadení.
„Často k nám berieme starkú, počas leta tu s deťmi zvykne tráviť celý mesiac. Každý tu môže mať svoje súkromie a vieme sa stretnúť v spoločenskej miestnosti,“ hovorí Martina.
Dom je nakoniec členený na tri krídla, ktoré sú orientované okolo átria do tvaru písmena U. Východné krídlo tvorí vstupný carport, teda prístrešok na autá, naň nadväzuje hlavný vchod do domu a sklad, ktorý športovo založená rodina využíva najmä na uskladnenie športového náčinia. Severné krídlo tvorí hlavný obytný priestor s veľkorysým sedlovým prestrešením, v západnom krídle sú situované spálne aj vstup na exteriérovú terasu, ktorá je prepojená so záhradou.
Vďaka vhodnému umiestneniu domu na pozemku sú jednotlivé spálne umiestnené tak, aby nemali priamy kontakt so susedným domom.
Vidieť, ako drevo pracuje
Keď majitelia uvažovali o svojom víkendovom dome, jedným z ich cieľov bolo, aby dom aj jeho okolie vyžadovalo čo najmenej údržby a jeho používanie bolo čo najviac komfortné.
„Hoci dnes žijeme v byte, máme skúsenosť s bývaním v rodinnom dome aj na chalupe, vedeli sme, čo je pre nás dôležité,“ zhodujú sa manželia.
Aj keď najskôr uvažovali o dome s klasickou omietnutou fasádou, nakoniec sa rozhodli, že dom dajú obložiť drevom a nebudú ho ďalej upravovať. „Hľadali sme niečo, čo je menej náročné na údržbu, nechceli sme voľný čas tráviť natieraním,“ hovorí majiteľka.
Po piatich rokoch od realizácie vidno, ako fasáda postupne pracuje, zosivelo najmä drevo na terase. „Nevieme sa dočkať, kým celý dom zosivie. Pre nás je to nádherné. Poznáme tento prístup z Rakúska,“ hovorí Peter.
Ako veľký benefit vnímajú aj možnosť vojsť do domu suchou nohou, čo oceňujú najmä počas daždivých dní. Priestor na autá používajú počas sezóny aj ako ďalšiu oddychovú zónu.
Architekt Pavol Pokorný zdôrazňuje, že garáž nie je v prípade rodinného domu nevyhnutnosť a v rámci svojich návrhov radšej pracuje s podobnými prístreškami. „Ani pre bežný rodinný dom by som nenavrhoval uzavretú garáž, je to podľa mňa nezmysel.“
Spevnená plocha namiesto trávnika
Keď ateliér Pavla Pokorného po dokončení dom zverejnil na sociálnych sieťach, veľkou témou sa stala zámková dlažba v átriu, ktorú uprednostnili pred trávnikom. Jej použitie však architekt aj majitelia vnímajú ako racionálne riešenie.
„Átrium vnímam ako také námestie a trávnik tu nemá žiadne racio, užívateľské ani ekologické,“ hovorí Pokorný.
„Ľudia majú často o bývaní v rodinnom dome romantické predstavy. Keby tu bola záhrada, o ktorú by sa každý deň niekto staral, bolo by to iné. V Čachticiach máme rodinný dom, kde je v átriu zeleň, o ktorú sa majitelia pedantne starajú. V prípade víkendového domu to nemá kto udržiavať,“ dopĺňa.
Hoci sa ľudia majiteľov občas pýtajú, prečo do átria nedali tak ako do záhrady trávnik, zámkovú dlažbu považujú aj po piatich rokoch používania ako dobrý krok. „Pri starej chalupe sme mali len úzky chodníček a naokolo trávu. Všetko sa nám nanosilo dnu, vedeli sme, že tak to nechceme. Väčšinou tu chodíme bosí, máme otvorené francúzske okno,“ približuje Martina.
Átrium majitelia berú ako ďalšiu izbu, kde počas teplých mesiacov trávia takmer všetok čas. „Veľmi nám to tu vyhovuje, niekedy sme tu aj viac ako dnu. Je to pre nás izba vonku – veľmi veľká, luxusná a s vysokým stropom, kde nemusím toľko dávať pozor, čo robia deti, ako dnu. Robíme tu všetko možné, deti tu hrajú aj basketbal, bicyklujú sa, cvičíme tu, grilujeme… Keď tu večer sedíme, máme nad sebou hviezdy – je to taký súkromný kúsok neba,“ vraví Peter.
Aj majitelia vnímajú, aké horúce letá na Slovensku v súčasnosti máme, podľa ich slov sa však dlažba málokedy rozpáli natoľko, že by bola pri chôdzi naboso nepríjemná. „Štandardne tu máme o štyri-päť stupňov menej ako v Bratislave či v Košiciach a nejaká časť je navyše vždy v tieni,“ hovorí majiteľ.
„Situácia sa asi už zlepšovať nebude, no ja to vnímam tak, že aj keby sa to tu prehrievalo, je tu iný bonus, ktorý to vyvažuje,“ dopĺňa Pokorný.
Stavba z dreva
Keď sa majitelia rozhodli pre montovanú drevostavbu, jednou z motivácií bola už spomínaná rýchlosť výstavby. Samotná stavba trvala po vybudovaní betónovej platne asi tri mesiace, ďalšie dva, kým im majster dorobil práce vnútri domu.
„Pamätám si, ako mi v deň, keď postavili konštrukciu, volal stavbyvedúci, či už mám vybrané batérie. Pýtala som sa: Aké batérie? Bolo to pre mňa až šokujúce, bolo to raz-dva,“ hovorí Martina.
Hoci sa vo svete z dreva stavia asi 60 percent stavieb, na Slovensku je to asi len desatina. Ľudia majú podľa architekta Pokorného voči montovaným drevostavbám predsudky.
„Stavby z dreva nadväzujú na lokálnu tradíciu a je to momentálne prostrediu najpriateľskejší spôsob výstavby. Po uplynutí životnosti tohto domu, čo bude o 50 až 70 rokov, bude energia potrebná na jeho likvidáciu v porovnaní s murovanými stavbami zanedbateľná.“
Architekt sa často stretáva s domnienkou, že drevostavby sú lacnejšie ako murované stavby, nie je to však pravda. „Benefitom montovanej drevostavby je, že sa stavba ‚postaví‘ digitálne a potom sa len zmontuje na pozemku. Na stavbách na báze dreva sa štatisticky podieľa viac vysokokvalifikovaných profesionálov ako na stavbách murovaných, na nich s určitou mierou ‚nadsádzky‘ často murujú čašníci z Albánska,“ vraví Pokorný.
Majiteľom sa stavba z dreva osvedčila. „Keby sme do toho išli s tým, že tomu nedôverujeme, tak by sme asi doteraz nebývali. Dom má aj dobrú termoreguláciu, ešte nikto sa tu na to nesťažoval,“ zhodujú sa.
Na víkend aj celý rok
Keď sa architekta pýtame, čím sa odlišuje víkendový dom od bežného rodinného domu, hovorí, že jediný rozdiel vidí v technológiách. „Ak by sme robili dom na celoročné využitie, dali by sme väčší dôraz na riadené vetranie a rekuperáciu, priestorovo je to však to isté,“ vraví Pokorný.
„Dom nevznikal ako bývanie s celoročným využitím, no nemal by mu do budúcnosti ani brániť. Má ten potenciál,“ dopĺňa.
Že dom môže slúžiť celoročne, si rodina potvrdila už krátko po jeho dokončení. Počas pandémie sa sem dočasne presťahovali. „Viem si predstaviť tráviť tu dva dni v týždni aj všetok čas. To sme si vyskúšali cez covid. Plánujeme, že na dôchodok by sme sa sem presťahovali natrvalo,“ vraví Peter.
Stavbu víkendového domu, kde je dostatok priestoru pre širšiu rodinu aj priateľov, vnímajú majitelia ako životný krok a svoje rozhodnutie by nemenili. „Jediné, čo by som zmenila, je farba kuchynskej linky. Dala by som praktickejšiu sivú,“ hovorí Martina.
Tej dokonca už prišiel aj mail od človeka, ktorý žije v rovnakej lokalite, či by dom nepredali. „Povedala som, že nepredáme ani náhodou, no dáme mu kontakt na firmu a architekta.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
