Nežná revolúcia v národnostnom školstve? Radšej si vezmime príklad z Indie

Autor je komentátor magazínu Romano fórum

Tomáš Drucker predložil v rámci svojej „Nežnej revolúcie vo vzdelávaní“ na vládu školskú novelu, ktorá mení súčasné podmienky národnostného vzdelávania detí v školách a znižuje jeho nároky. Ak parlament schváli ministrov legislatívny zámer, z bežných základných škôl, ktoré dnes vzdelávajú rómske deti, sa „zo dňa na deň“ budú môcť stať národnostné školy.

Všetko nasvedčuje tomu, že navrhovaná novela zníži kvalitu národnostného vzdelávania. Zároveň nás núti odpovedať si na základnú otázku: Je na Slovensku aj naďalej potrebné pokračovať vo vzdelávaní rómskych detí v hlavnom prúde bežných základných škôl alebo by sme mali začať podporovať vzdelávanie rómskych detí vo „vlastných“ národnostných školách? V tomto prípade ide o spor medzi uplatnením práva na rovný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetky deti a práva udržiavať si menšinovú identitu a vzdelávať sa vo vlastnom materinskom jazyku.

Pri aktuálnom návrhu rezortu školstva však nemusíme príliš premýšľať, aby sme dospeli k záveru, že pri súčasnom postavení Rómov na Slovensku a katastrofálnom nastavení školského systému sa bude právo na národnostné vzdelávanie zneužívať a realizovať v neprospech rómskej menšiny.

Pozitívny príklad z Indie

Prvým problémom je, že nás školský zákon nestanovuje pravidlá toho, kto by mal alebo nemal zriadiť a viesť národnostnú školu. Porovnajme to napríklad s Indiou, ktorá je pravlasťou Rómov. Tamojší sudcovia najvyššieho súdu svojimi rozhodnutiami ustanovili, aby národnostné školy zriaďovali a spravovali výlučne príslušníci danej menšiny, ktorí dlhodobo žijú a pôsobia v tom-ktorom školskom okrese.

Ďalším dôležitým pravidlom pri zakladaní národnostnej školy v Indii je, že školský manažment musí vedieť preukázať, že vzdelávanie je na prospech celej komunity, z ktorej deti pochádzajú. Národnostné školy v Indii musia byť zároveň veľmi dobre materiálno-technicky a priestorovo vybavené. A najmä: ich kvalita vzdelávania musí byť porovnateľná s ostatnými školami.

Indický najvyšší súd tieto kritériá nariadil preto, aby v školskej praxi nedochádzalo k bezbrehému nárastu národnostných škôl s nízkou kvalitou vzdelávania a k ich zneužívaniu v neprospech tamojších menšín a jazykových skupín.

U nás to po Druckerovej novele školského zákona bude naopak. Už bude možné obísť pravidlo, že národnostná škola musí vyučovať školské predmety v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Čoskoro bude postačovať, ak sa žiaci budú učiť iba samotný menšinový jazyk. Ak si školy, ktoré vzdelávajú väčšinu rómskych detí v bežnom režime, po novom zaobstarajú aj učiteľa nového predmetu rómsky jazyk a literatúra, budú sa môcť premenovať na národnostnú školu.

Mnohé z detí sa dokonca budú učiť po rómsky od úplného základu. V novozriadených národnostných školách totiž nebude potrebné dodržať kritérium, aby sa deti a ich rodičia, ktorých sa národnostné vzdelávanie bude týkať, oficiálne hlásili k príslušnej národnosti. Okrem toho budú takúto školu aj naďalej môcť založiť a viesť manažéri a pedagógovia z majoritného nerómskeho prostredia, ktorí menšinovému jazyku a kultúre nerozumejú a nie sú ani zástupcami miestnych menšinových komunít.

Iný názov, tí istí učitelia

Sporná bude aj kvalita vzdelávania v „rýchlo kvasených“ národnostných školách, pretože v nich budú učiť do veľkej miery tí istí pedagógovia, ktorí vzdelávali tú istú skupinu žiakov v bežnom režime. Ako príklad môže slúžiť medializovaná škola v Rakúsoch, s ktorou minister Drucker podpísal memorandum o jej premene na národnostnú školu. Štátna školská inšpekcia vlani vykonala v tejto škole kontrolu a zistila nízku kvalitu vyučovania aj kompetencií žiakov.

Je zrejmé, že možnosť „zo dňa na deň“ sa premenovať na národnostnú školu využijú najmä zariadenia, ktoré v súčasnosti vzdelávajú iba rómske deti a z rôznych dôvodov nechcú realizovať spoločné vzdelávanie s inými skupinami žiakov. Tieto školy a ich elokované pracoviská vo vylúčených lokalitách nebudú preto v mene „uplatňovania národnostného práva“ musieť podliehať desegregačným tlakom a nariadeniam.

Spoločnému vzdelávaniu pritom nebráni iba obojstranný strach Rómov a Nerómov. Mnohé zo škôl využívajú pri segregácii benefity zo zvýšených finančných normatívov alebo v segregovaných školách udržiavajú pracovné miesta, ktoré by po rozmiestnení žiakov do okolitých bežných škôl neboli potrebné a zanikli by.

Národnostné školy a ďalší segregačný prvok

Rómsky jazyk a literatúra by sa dnes dali vyučovať aj na bežných základných školách. Dokázali by sme tak v spoločnom školskom prostredí zosúladiť právo na rovný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetkých žiakov s právom udržiavať si vlastnú etnickú identitu a jazyk. Naplnili by sme najlepší záujem dieťaťa a nepodkopávali by sme integráciu rómskych detí do spoločnosti.

Rezort školstva však v predkladanej legislatíve takúto možnosť nepripúšťa. Aj návrh Tomáša Druckera zvýšiť finančné ohodnotenie učiteľov, ktorí vzdelávajú rómskych žiakov, má podľa všetkého podporovať pedagógov v chystaných národnostných školách a nie tých, ktorí zložitú školskú integráciu rôznych detí realizujú v bežnom školskom prostredí.

Je pravdepodobné, že novú definíciu národnostného vzdelávania budeme musieť pod tlakom súdnych rozhodnutí čoskoro zmeniť. V súdnych procesoch bude treba podrobne skúmať aj to, či je štátna finančná podpora vzdelávania v bežnej základnej škole rovnocenná s podporou národnostného vzdelávania. Alebo či sú pre rómskych žiakov geograficky rovnako dostupné bežné základné školy oproti národnostným školám tak, aby bolo dodržané právo na slobodný a dostupný výber školy.

Summa summarum: po špeciálnych školách, v ktorých je zastúpený nadmerný počet rómskych detí, rezort školstva vnáša do vzdelávacieho systému ďalší segregačný prvok v podobe rómskych národnostných škôl. Ohlasovaná „Nežná revolúcia v školstve“ bude pre rómske deti predstavovať skôr normalizáciu, teda zastavenie doterajšieho úsilia vedúceho k odstráneniu segregácie a k tvorbe spoločného vzdelávanie v prostredí bežných škôl.