Psychologická poradňa Denníka N pokračuje. Kto bude odpovedať na vaše otázky?

Psychologická poradňa Denníka N je po mesačnej letnej pauze späť. Na vaše otázky budú naďalej odpovedať psychologičky Lenka Pavuková Rušarová a Jana Ashford. Martina Milera, ktorý sa potrebuje venovať ďalším projektom, po roku strieda klinický psychológ a psychoterapeut Norbert Uhnák. Odpovede na otázky budeme uverejňovať vždy v pondelok, stredu a piatok.

Norbert Uhnák

Prečo ste si vybrali povolanie psychológa?

Som zvedavý človek a vždy ma zaujímali okruhy informácií, ktoré súvisia s človekom, jeho prežívaním a správaním za rôznych okolností a v rôznych situáciách. Vždy ma priťahovala rozmanitosť ľudského vnútra a spôsoby, akými si človek stvárňuje svoj život a ovplyvňuje život iných, nielen ako jav, ale pútal ma aj emočný rozmer – zachytenie emócie, jej vyjadrenie a spoluprežitie v komunikácii. Moje povolanie ma k tomuto veľmi približuje, čo je pre mňa nielen zmysluplnou sebarealizáciou, remeslom, ale aj umením a zážitkom. Vážim si, že sa mi ľudia s dôverou otvárajú, že sme si navzájom určitý čas aj istým spoločným osudom, príbehom, ktorý ostáva zapísaný v nich aj vo mne.

S akými problémami za vami ľudia chodia najčastejšie?

Ľudia sa na mňa obracajú v rozmanitých životných situáciách, najčastejšie krízových. Prežívajú tlak utrpenia v podobe úzkostí, depresie, nespokojnosti, nepohody. Často prichádzajú s rôznymi dilemami v medziľudských vzťahoch, hlavne v osobnej, ale aj pracovnej sfére. Ak hľadajú nielen úľavu, ale sú aj odhodlaní na nevyhnutné zmeny a usilujú sa o ne, snažím sa im byť čo najlepším sprievodcom po týchto niekedy krivolakých cestách.

Kedy máte zo svojej práce dobrý pocit?

Fascinuje ma rozmanitosť ľudského vnútra i pestrosť ľudských ciest životom. Keď som pracoval na psychiatrii, obľúbil som si psychopatológiu a stratil som z nej zbytočný strach. Považujem psychické utrpenie a duševné poruchy – menej či viac závažné – za ten najlepší pokus ľudskej psychiky nájsť istú rovnováhu v náročnej situácii. Je však pre mňa zaujímavé hľadať spolu s klientom rovnováhu novú – zdravšiu, menej zaťažujúcu a pre neho dôstojnejšiu. Užívam si, keď sa ľudia učia so sebou inak zaobchádzať a ja som pri tom, je to pre mňa veľká česť a považujem to za dar od života.

Lenka Pavuková Rušarová

Prečo ste si vybrali povolanie psychologičky?

Ľudská myseľ ma zaujímala odmala, kládla som si veľa otázok, ale dostávala len málo odpovedí. Na strednej škole sa mi do rúk dostala kniha od neuropsychológa Luriju a dodnes si pamätám, ako ma ohúrila. Vtedy som sa rozhodla študovať psychológiu a nikdy som to neoľutovala. Vďaka psychológii a psychoterapii je aj môj život lepší.

S akými problémami za vami ľudia chodia najčastejšie?

Veľmi časté sú rýchlo eskalujúce hádky medzi partnermi alebo strata dôvery po nevere. Častá je aj vytratená emočná intimita a erotika. Niekedy sa prídu páry vyrovnať s odlišnosťami vo výchovných štýloch, so vzťahmi k širšej rodine alebo prídu spraviť zásadné rozhodnutie o tom, či spolu zotrvať.

Kedy máte zo svojej práce dobrý pocit?

Vždy, keď sa podarí vytvoriť bezpečné a intímne prostredie pre oboch, keď partneri zmäknú a cítiť, že im na sebe záleží. A ešte keď príde človek s dobrým srdcom a čestným charakterom. Vtedy vnímam ľudskosť z tej lepšej stránky a cítim nádej v celú civilizáciu.

Jana Ashford

Prečo ste si vybrali povolanie psychologičky?

Možno to bude znieť ako klišé, ale chcela som mať povolanie, pri ktorom by som mohla pomáhať ľuďom. Vždy ma bavilo spoznávať nových ľudí a ich príbehy, rozmýšľala som o tom, prečo sa určitým spôsobom správajú a ako sa asi môžu cítiť. Takisto som rada pracovala s deťmi, už v tínedžerskom veku som sa cez skauting dostala k vedeniu detí, neskôr som robila rôzne iné dobrovoľnícke aktivity s deťmi a vo svojom ďalšom fungovaní som sa chcela venovať aj deťom.

S akými problémami za vami ľudia chodia najčastejšie?

Pracujem s deťmi aj dospelými a problémy, s ktorými prichádzajú, sú veľmi rôznorodé. U detí a tínedžerov sa často stretávam s rôznymi úzkosťami a strachmi, ťažkosťami vo vzťahoch – či už v rodine, alebo s vrstovníkmi –, s depresívnym prežívaním, s ťažkosťami so sebahodnotou… Je to veľmi rôznorodé.

Kedy máte zo svojej práce dobrý pocit?

Vždy sa teším, keď sa človeku podarí posunúť sa, keď sa mu uľaví, keď obaja vidíme, že sa má lepšie. Keď je napríklad schopný spraviť niečo, čo predtým bolo veľmi ťažké, keď si trúfne robiť vo svojom živote nové veci alebo citeľne ináč prežíva isté situácie.

Veľmi dobrý pocit mám, keď cítim, že sa nám s človekom podarilo dobre napojiť, že máme dobrý vzťah, keď viem, že ku mne chodí rád/rada. Alebo keď zažijeme na stretnutí momenty humoru a smiechu, s deťmi je to niekedy v rámci hry, so staršími v rozhovore. Často sa ľudia pýtajú, ako túto prácu zvládame, s predstavou, že to musí byť náročné, ale mne sa zdá, že momenty dobrých pocitov a pocitu zmysluplnosti sú oveľa častejšie ako pocity ťažoby.