Čo vieme o kamerovom systéme pre školy ministra Šutaja Eštoka? Experti hovoria, že je nereálny

O ambicióznom projekte chrániť 3200 základných a stredných škôl na Slovensku kamerovým systémom za 60 miliónov eur momentálne vieme len to, čo verejne prezradil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Minister a predseda Hlasu s týmto nápadom prišiel po tom, ako stovky škôl opakovane čelia emailovým bombovým vyhrážkam a polícia nevie odhaliť páchateľa.

Bezpečnostný expert Martin Královič aj bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak (PS) už vyjadrili pochybnosti, či veľký nákup kamier s týmto problémom naozaj pomôže.

Minister svoj plán predstavil v stredu po rokovaní vlády v reakcii na bombové hrozby, ktoré dva dni po sebe dostalo približne 270 slovenských škôl. Deň nato sa hrozba zopakovala tretíkrát.

V bodoch sme spísali, čo vieme o tomto pláne, čo o ňom nevieme a čo na ňom nesedí.

1. Poznáme názov a cenu

Ministerstvo vnútra na otázky o detailoch projektu odpovedalo, že je v štádiu príprav.

„To znamená, že prebieha komunikácia s odborníkmi z viacerých oblastí pre prípravu komplexného materiálu, ktorý by mal byť predložený na rokovanie kabinetu čo najskôr. Bližšie informácie bude možné zverejniť až následne,“ uviedol tlačový odbor.

O projekte teda vieme len to, čo doteraz verejne povedal Šutaj Eštok na dvoch tlačových konferenciách.

Minister vnútra oznámil na stredajšom rokovaní, že získal jednohlasný súhlas členov vlády, aby v čo najkratšom čase – najneskôr do konca septembra – vypracoval projekt s názvom Národný projekt kamerového systému pre základné a stredné školy.

Projekt chce predstaviť na najbližšom rokovaní vlády. „Urobím pre to všetko, ak sa nepodarí na najbližšom, tak na tom nasledujúcom,“ dodal.

Cenu na zabezpečenie jednej školy odhaduje minister vnútra na 20-tisíc eur, cenu celého projektu na 60 miliónov. Chce pritom využiť nedávno schválený zákon o verejnom obstarávaní.

2. Má rozpoznávať tváre. Kto to bude kontrolovať?

Minister chce vybaviť všetky školy na Slovensku monitorovacími systémami. Každý bude mať 6 až 10 kamier a bude schopný rozpoznávať tváre. Systém by podľa Šutaja Eštoka mal byť schopný upozorniť políciu, že sa v okolí školy pohybuje osoba, ktorá má zápis v registri trestov.

Ministerstvo vnútra neodpovedalo na otázku, či je reálne, aby polícia v prípade hromadnej vyhrážky stihla skontrolovať všetky záznamy na stovkách škôl tak, aby dokázala do niekoľkých hodín vylúčiť hrozby, ani na otázku, ako bude zabezpečené súkromie žiakov.

Prístup k záznamom budú mať operačné strediská polície, ktoré ich budú vyhodnocovať.

V tomto momente teda nevieme, ako presne budú policajti záznamy vyhodnocovať, ako budú postupovať, keď budú hrozby opäť masové ako teraz, a či napríklad zapoja do vyhodnocovania aj modernú techniku vrátane umelej inteligencie.

3. Čo s tým majú tajná služba a diaľničná spoločnosť?

Minister tvrdí, že vláda sa už od mája zaoberá projektom na ochranu kritickej infraštruktúry. Ten sa týka napríklad atómových elektrární, nemocníc, kľúčových úsekov diaľnic.

„My už máme rozbehnutý projekt veľkého kamerového systému, ktorý zahŕňa aj Slovenskú informačnú službu, Národnú diaľničnú spoločnosť a viacero subjektov.“

Vzhľadom sa bezpečnostnú situáciu na školách sa však vláda rozhodla vypracovať projekt aj na ochranu škôl.

„Rozhodli sme sa, vzhľadom na túto situáciu, ktorá sa môže opakovať, aby sme neriešili iba všetky prvky kritickej infraštruktúry. Tak sme zaradili aj tento bod týkajúci sa škôl. Ten vyčleníme na samostatný režim a rozbehneme ho čo najrýchlejšie,“ priblížil Šutaj Eštok.

Nie je teda úplne jasné, či a akú úlohu by v tomto projekte mala mať Slovenská informačná služba – z ministrových slov však skôr vyplýva, že by to mal byť samostatný projekt v gescii polície.

4. Ako si fungovanie minister predstavuje v praxi?

„V prípade, že príde e-mailom hrozba, budeme vedieť zanalyzovať a vyhodnotiť, či za posledných 24 alebo 48 hodín vošla do areálu školy podozrivá osoba,“ vysvetlil minister Šutaj Eštok.

Ak vedenie školy dostane od polície informáciu, že nie, bude mať podľa ministra uľahčené rozhodovanie, či nariadiť evakuáciu alebo nie.

Problémy podľa Spišiaka: Policajtov je málo, kto to bude sledovať?

Bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak vo štvrtok vyhlásil, že kamerový systém za takú cenu, akú odhaduje minister vnútra, situáciu nevyrieši.

„Situáciu by to mohlo vyriešiť v tom prípade, ak by ten kamerový systém bol taký kvalitný a taký profesionálne inštalovaný na konkrétnej škole, že by možno sám stál toľko peňazí ako celý rozpočet, ktorý plánuje minister vložiť na všetky školy (60 miliónov – pozn. red.),“ povedal Spišiak.

Ďalej upozornil, že kamery môžu byť užitočné len v tom prípade, ak na ich výstupy je polícia schopná okamžite reagovať. „Kamera nič sama osebe nevyrieši, len zaznamená nejaký pohyb.“

Kamery za 20-tisíc eur môžu podľa Spišiaka prinajlepšom odradiť vandalov alebo lupičov, bombovým hrozbám ani ich následkom však nezabránia.

Hlavným problémom je podľa Spišiaka personálna poddimenzovanosť Policajného zboru, ktorú zhoršuje novela Trestného zákona, dosadzovanie neskúsených policajtov do vysokých funkcií a rozpustenie skúsených vyšetrovacích tímov.

„Potenciálny hromadný odchod policajtov bol známy už rok, minimálne od zvýšenia valorizácie výsluhových dôchodkov,“ dodal Spišiak s tým, že Šutaj Eštok o tom vedel a situáciu neriešil. Riešenia, ktoré minister sľubuje na tlačových konferenciách, ostávajú podľa Spišiaka len na papieri.

„V praxi to vyzerá tak, ako sme včera videli: že riaditeľka školy sama aj so svojím personálom musela hľadať alebo preverovať objekt školy, či tam nie je umiestnená nejaká výbušná nálož, pretože bolo málo policajtov, nikto neprišiel,“ dodal Spišiak.

Polícia tvrdí, že v prípade popradskej školy prijala opatrenia v rozsahu, „ktorý bol adekvátny k možnej bezpečnostnej hrozbe v danom objekte“.

Problémy podľa Královiča: Obvodné oddelenia sú v zlom stave, kamery neodradia autorov emailov

Odborník na bezpečnosť Martin Královič ešte v stredu upozornil, že kamerové systémy okolo škôl nezabránia falošným hrozbám ani reálnym útokom.

„Pán minister hovorí, že signál z kamier vyvedú na obvodné oddelenia Policajného zboru, ale tie oddelenia sú v katastrofálnom stave. To sú rozpadajúce sa budovy a vo viacerých prípadoch sú personálne veľmi poddimenzované,“ vysvetlil Královič pre Denník N.

Vzhľadom na personálny stav polície je podľa Královiča nemožné, aby v prípade hromadnej hrozby stihli policajti skontrolovať kamerové záznamy. „Ani pomocou umelej inteligencie to neviete skontrolovať za jeden deň tak, aby mohol policajt na obvodnom oddelení zodpovedne vyhlásiť, že škola môže v pokoji pokračovať vo výučbe,“ zdôrazňuje bezpečnostný analytik.

Kamery podľa neho neodradia ani reálneho útočníka. „Autorov výhražných emailov naša polícia a tajná služba nevedia odhaliť už niekoľko mesiacov. Sám minister povedal, že je to zložité, že sú to profesionáli,“ pripomína.

Myslieť si, že takzvaných profesionálov odradí od útoku kamerový systém, je podľa Královiča scestné a amatérske. Reálne riešenia vidí inde. Ministrovi vnútra odporúča posilniť kapacity Policajného zboru, dať väčšie kompetencie obecným a mestským políciám, dôsledne pripraviť zamestnancov škôl na krízové situácie, investovať viac do prevencie radikalizácie mládeže a viac sa venovať téme duševného zdravia.

Bezpečnostný analytik ďalej pripomína, že na Slovensku v drvivej väčšine prípadov útočia na školy jej súčasní alebo bývalí žiaci. „Ich tvár sa naozaj nemá prečo nachádzať v databáze teroristov.“