Poslanci Bardejova odkázali v lete ruskému veľvyslancovi, že počas vojny v meste nie je vítaný

Posledný júlový týždeň navštívil ruský veľvyslanec Igor Bratčikov magistrát mesta Bardejov. Stretol sa s primátorom Borisom Hanuščakom (za Hlas, Smer a SNS), ktorý ho v kancelárii vyobjímal a dostal od neho takmer až uvítací bozk, čo niektorým kritikom vzdialene pripomenulo niekdajšie bozkávanie sa československých komunistov s Leonidom Brežnevom.

„Stretnutie sa nieslo v priateľskej a uvoľnenej atmosfére,“ informovala následne bardejovská mestská televízia.

Tridsaťtisícový Bardejov, ktorého historické centrum je na zozname Svetového dedičstva UNESCO, sa týmto stal najvýznamnejším slovenským mestom, ktoré po februári 2022 hostilo ruského veľvyslanca. Bratčikov síce absolvoval prijatia aj inde, ale väčšinou šlo o menšie obce. Doteraz jedinou výnimkou bol šesťtisícový Poltár, kde s Rusmi udržiava vrelé vzťahy tamojší prokremeľský starosta Peter Sitor.

Z Bardejova však dva týždne po návšteve ruského veľvyslanca prišla reakcia, s ktorou na ambasáde pravdepodobne nepočítali.

Objímanie primátora s Bratčikovom podráždilo väčšinu mestských poslancov, ktorí si na najbližšom rokovaní zastupiteľstva odhlasovali mimoriadny bod. V rámci neho schválili uznesenie, v ktorom počínanie primátora Hanuščaka označili za „nevhodné a necitlivé voči aktuálnej situácii, najmä s ohľadom na utrpenie ukrajinského národa a hodnoty, ktoré Slovenská republika a mesto Bardejov zastáva“.

Do záveru uznesenia, za ktoré hlasovalo 21 12 z 25 poslancov, sa dostala aj veta, ktorá je vzhľadom na proruské naladenie značnej časti spoločnosti, ako aj súčasnej slovenskej vlády, pomerne odvážna.

„Mestské zastupiteľstvo deklaruje, že veľvyslanec Ruskej federácie nie je vítaný na území mesta Bardejov do skončenia vojny na Ukrajine.“

Na toto uznesenie bardejovských poslancov upozornil ako prvý denník Korzár.

Primátor poslúžil ambasáde

Ruský veľvyslanec navštevuje slovenské mestá obvykle pod zámienkou, že si len pripomína padlých vojakov z prvej či druhej svetovej vojny. Pod rovnakým krytím jazdí po Slovensku aj kolaborantský motorkársky gang Brat za Brata, ktorý priamo spolupracuje s orgánmi ruského štátu.

Skutočným motívom je však podľa analytikov šírenie propagandy smerom k slovenskému, ale aj ruskému publiku.

„Takéto prijatia umožňujú Rusom, aby sa prezentovali ako relevantní hráči, s ktorými chcú ďalej spolupracovať aj slovenskí volení zástupcovia. Môžu tým ukázať, že snaha o izoláciu Ruska nefunguje ani v krajinách Európskej únie,“ hovorí analytik Štefan Ižák z bratislavského Adapt Institute.

Na tento účel využila ruská ambasáda aj cestu do Bardejova. Na oficiálnom facebookovom účte ju prezentovali tak, že veľvyslanec našiel u primátora Hanuščaka pochopenie pre posilňovanie slovensko-ruských vzťahov.

„Obsažná diskusia s primátorom Bardejova B. Hanuščakom bola venovaná aj zachovaniu historickej pamäti a odovzdávaniu pravdivých informácií mladej generácii o druhej svetovej vojne i o prameňoch priateľstva medzi slovenským a ruským národom,“ napísala ambasáda.

Aj z tohto dôvodu je podľa analytika Ižáka dôležité, že sa ozvalo i zastupiteľstvo. Hoci uznesenie nemusí byť pre primátora záväzné, podľa poslancov ho odmietol podpísať, má aspoň symbolickú váhu.

„Je dôležitý, minimálne v symbolickej rovine, postoj zastupiteľstva, že mesto ako celok nestojí za týmto krokom primátora,“ dodáva Ižák.

„Pragmatik, nie konšpirátor“

Denník N požiadal o reakciu aj primátora Hanuščaka, do uzávierky článku však nereagoval. Osobne sa nezúčastnil ani rokovania zastupiteľstva, kde sa o ňom hlasovalo. Podľa miestnych poslancov je to jeho bežná taktika v situáciách, keď mu hrozí nepríjemný výsledok.

Hanuščak mesto Bardejov vedie už 25 rokov. Je vyštudovaný lekár, neskôr sa stal riaditeľom nemocnice, bol členom KSČ, potom SDĽ, až plynule prešiel do Smeru a napokon do Hlasu.

Podľa miestnych poslancov je však iným typom politika než napríklad primátor Poltára Peter Sitor, ktorý ochotne pomáhal ruským záujmom i za minulej vlády, pričom autenticky verí aj konšpiračným teóriám.

„Nášho primátora Hanuščaka by som za konšpirátora rozhodne neoznačil. Je to bývalý komunista, ktorý má možno rád Rusko, ale v prvom rade je to pragmatik,“ hovorí bardejovský poslanec Martin Šmilňák z KDH, ktorý je zároveň poslancom Národnej rady.

Pripomína, že Bardejov po vypuknutí vojny prerušil spoluprácu s partnerským ruským mestom Suzdaľ, ako aj s bieloruským mestom Mogilev. Magistrát zároveň dal vysvietiť centrum i kostol vo farbách ukrajinskej vlajky.

„Pán primátor Hanuščak týmto aktivitám nebránil, čo mu treba uznať,“ dodáva Šmilňák.

„Stretávame sa s každým“

Prečo teda primátor vítal ruského veľvyslanca?

Hanuščak najprv začiatkom leta privítal v meste amerického veľvyslanca Gautama A. Ranu, čo sa zaobišlo bez objatí a ďalších prejavov osobnej sympatie. Následne pozval veľvyslanca Ruska pod zámienkou, že podobne ako súčasná vláda robí politiku na všetky svetové strany.

„V prípade Igora B. Bratčikova išlo v krátkom časovom slede už o druhú významnú diplomatickú návštevu predstaviteľa svetových mocností po tom, čo sme na mestskom úrade hostili veľvyslanca USA na Slovensku,“ napísalo k tomu vedenie mesta.

Viacerí poslanci v tejto návšteve videli skôr rukopis vedúceho primátorovej kancelárie a hovorcu mesta Štefana Hija, ktorý má na Rusov vlastné kontakty. Ešte ako riaditeľ bardejovskej televízie robil Hij v lete 2018 – teda už štyri roky po anexii Krymu – oslavnú reportáž z návštevy západoruského partnerského mesta Suzdaľ. Označil ju titulkom „Na návšteve u priateľov“.

Hij bol i členom delegácie, ktorá vítala ruského veľvyslanca. „Mám dôvod si myslieť, že práve pán Hij sa podieľal na organizovaní návštevy ruského veľvyslanca,“ hovorí mestský poslanec Jakub Boruv (KDH).

Denník N oslovil aj hovorcu Hija s otázkou, akú úlohu zohral pri organizovaní Bratčikovovej návštevy. Hij zareagoval, že odpovie, len ak si nájde čas pri plnení iných povinností. Nakoniec si ho však do uzávierky nenašiel.

KDH: Veľvyslanec nám prekážal aj v parlamente

Bardejov na rozdiel od viacerých iných miest Prešovského kraja nepatrí medzi „červené bašty“. Strany vládnej koalície tu síce vlani získali o niečo viac, než bol ich celoslovenský priemer (zvlášť strana Hlas), no nadpriemernú podporu si tu drží aj KDH, ktoré v meste získalo 15 percent (viac než PS).

KDH má najsilnejší klub i v mestskom zastupiteľstve, čo sa prejavilo práve pri hlasovaní o spomínanom uznesení.

Už bezprostredne po Bratčikovovej návšteve spísala skupina miestnych politikov a aktivistov otvorený list primátorovi, v ktorom sa od jeho akcie dištancovali. Niekoľko mestských poslancov začalo následne pripravovať aj návrh uznesenia, v ktorom okrem iného pripomenuli, že „Ruská federácia pridala Slovensko na zoznam nepriateľských krajín“.

„Niektoré pasáže sme formulovali pomerne ostro. Brali sme to ako prvotný návrh, ktorý možno budú chcieť kolegovia ešte zjemniť. Na moje príjemné prekvapenie ho však schválili v pôvodnej podobe,“ hovorí Boruv, ktorý sa podieľal na tejto iniciatíve.

Uznesenie na rokovaní zastupiteľstva oficiálne predložil politik KDH Šmilňák, ktorý tento krok konzultoval aj s kolegami v Národnej rade.

„Znepokojilo náš už to, keď sme v máji videli pána Bratčikova v Národnej rade, kde ho prijal dnešný podpredseda Tibor Gašpar (Smer). O to viac sme boli rozhodnutí dať aspoň týmto spôsobom najavo náš postoj,“ hovorí Šmilňák.

„Výsmech ukrajinským ženám“

Podobne ostrá bola diskusia na samotnom rokovaní zastupiteľstva. Ruského veľvyslanca neobhajoval skoro nikto, do debaty sa zapájali prevažne odporcovia tejto návštevy.

Napríklad mestská poslankyňa Nataša Milistenferová (nezávislá) označila Bratčikova za zástupcu „agresívneho a teroristického režimu“. „Jeho prijatie považujem za výsmech ukrajinským ženám a deťom, ktorým sme sľúbili pomoc a podporu,“ dodala poslankyňa.

Ďalší poslanci polemizovali s argumentáciou neprítomného primátora Hanuščaka, že je v poriadku hostiť ruského veľvyslanca, keď predtým prijal amerického.

„Navonok to bolo prezentované, že my sa rozprávame s hocikým, ale práve tento prístup nám robí hanbu. Keď sa objaví Hitler, tak sa predsa nebudem baviť s Hitlerom,“ poznamenal napríklad poslanec Milan Ján Pilip (nezávislý).