Stav Spojených štátov

Do prezidentských volieb v USA zostáva ešte viac ako pol roka a ešte stále nemožno s určitosťou povedať, kto získa nomináciu za obe hlavné strany. O to menej možno predpovedať, kto sa stane 45. nájomníkom Bieleho domu. Nie je však príliš skoro na hodnotenie toho, aké nálady prevládajú medzi viac ako 320 miliónmi obyvateľov krajiny a čo to bude znamenať pre človeka, ktorý vyjde ako víťaz z procesu, čo väčšine ľudí z celého sveta musí pripadať ako nekonečná politická telenovela.

Dobré správy z ekonomiky

Prevládajúcou náladou v dnešných Spojených štátoch je značná úzkosť, ak nie priamo hnev. Denník Washington Post nedávno zverejnil sériu štyroch článkov odhaľujúcich zlobu obyvateľov, ktorá je namierená proti Wall Street, moslimom, obchodným dohodám, Washingtonu, streľbe policajtov, prezidentovi Barackovi Obamovi, republikánom, prisťahovalcom a ďalším cieľom.

Jednou z najhorších nálepiek, ktoré možno dnes človeku dať, je „profesionálny politik“. Z týchto nálad najviac ťažia kandidáti, ktorí sa stavajú proti zavedenému systému, obhajujú politiku namierenú proti voľnému obchodu a imigračnej reforme a volajú po radikálnom prebudovaní súčasnej daňovej a výdavkovej politiky. Ich programy sa môžu v detailoch líšiť, ale platforma je spoločná: prísľub radikálneho odklonu od súčasných poriadkov.

Dôvod tejto nálady pritom zďaleka nie je samozrejmý, pretože krajina je na tom ekonomicky lepšie ako pred šiestimi rokmi, v čase bezprostredne po hospodárskej kríze z rokov 2007/2008. Odvtedy vzniklo vyše deväť miliónov pracovných miest, úrokové sadzby sú nízke (čo zvyšuje dostupnosť úverov na bývanie a automobily) a pokles ceny benzínu zodpovedá daňovým škrtom vo výške 700 dolárov pre priemernú americkú rodinu. Akciový trh sa navyše oproti minimu dosiahnutému pred siedmimi rokmi zvýšil zhruba o 200 percent a milióny ľudí, ktorí boli bez zdravotného poistenia, ho dnes majú.

Horšie správy

Tieto dobré ekonomické správy však v mnohých prípadoch neguje slabý rast príjmov domácností, ktorý v reálnom (o infláciu očistenom) vyjadrení už asi 15 rokov stagnuje. Percento Američanov pracujúcich na plný úväzok stále nedosiahlo úroveň spred siedmich rokov. Mnohí z nich sa navyše obávajú, že ich pracovné miesto zanikne z dôvodu zahraničnej konkurencie, nových technológií či outsourcingu.

Mnohí Američania dnes žijú dlhšie, ale majú obavy, pretože si nedokázali odložiť bokom toľko prostriedkov, aby im penzia umožnila pohodlný život v starobe. A pre ustanovenia reformy zavedenej za Obamovej vlády platia niektorí z nich zdravotné poistenie, ktoré predtým neplatili.

Je tu aj otázka nerovnosti. Tá vyvoláva nefalšovaný hnev, ale problémom nie je ani tak samotná nerovnosť (ktorá je dnes síce hlbšia, ale inak nie je ničím novým) ako skôr pokles príležitostí. Americký sen ustupuje triednemu vedomiu – pre krajinu, ktorej ideálom je, že každý môže zlepšiť svoj osud tvrdou prácou, je to významná zmena.

Dôvody na úzkosť a hnev však presahujú ekonomickú realitu a obavy. Prejavuje sa aj fyzická neistota, či už z dôvodu zločinnosti, alebo zo strachu z terorizmu. V mnohých komunitách takisto panujú obavy, kam vlastne kultúra a spoločnosť mieri.

Samé obavy

Moderné médiá situáciu ešte zhoršujú. Z éry „hromadných oznamovacích prostriedkov“ sme prešli k prostriedkom „skupinovým“. Ľudia si stále častejšie vyberajú tie televízne stanice alebo webové stránky, ktoré ich utvrdzujú v ich názoroch a ideologických postojoch.

To nie sú príliš povzbudivé správy. Národná nálada totiž presahuje hranice predvolebnej kampane a pre nového prezidenta a Kongres bude predstavovať skutočnú výzvu. Štiepenie vo vnútri Demokratickej a Republikánskej strany aj medzi nimi takmer znemožní uzatváranie kompromisov a vytváranie koalícií, ktoré sú na vládnutie nevyhnutné.

Obavy o dostupnosť penzií a zdravotného poistenia výrazne sťažia reformu nárokovateľných dávok, hoci ich rozširovanie vyženie štátny dlh na rekordnú úroveň. Úbytok pracovných miest sa pripisuje voľnému obchodu, ktorý tak stráca podporu, hoci je zároveň zdrojom nových pracovných miest a dáva spotrebiteľom väčšiu možnosť výberu – a tiež posilnil strategické postavenie Ameriky vo svete. Imigrácia, ktorá dlho tvorila súčasť dedičstva krajiny a zdroj drahocenných talentov, je dnes predmetom sporov natoľko, že vyhliadky na jej reformu nie sú veľké.

Stiahnu sa USA dovnútra?

Prevládajúca nálada v USA tiež môže zosilniť dôraz politických predstaviteľov na domáce záležitosti. Po intervenciách v Iraku a Afganistane, ktoré stáli oveľa viac, než priniesli, Američanov zahraničné angažmán odradilo a mnohí z nich sa stavajú skepticky k otázke, čo vôbec môžu USA v zahraničí dosiahnuť. Frustruje ich vedomie, že spojenci nenesú na svojich pleciach spravodlivý diel záťaže, a stále častejšie sú presvedčení, že by sa vláda mala menej zameriavať na svet a viac na nápravu všetkého, čo je v USA zlé.

Niektorí ľudia v iných krajinách budú nepochybne čítať tieto riadky so zadosťučinením; celkovo je to však pre veľkú časť sveta zlá správa. Roztržitá a rozdelená Amerika bude s menšou pravdepodobnosťou ochotná a schopná ujať sa vedúcej úlohy pri podpore stability na Blízkom východe, v Európe či v Ázii alebo riešiť globálne otázky. A bez amerického vedenia tieto otázky pravdepodobne zostanú nevyriešené a prerastú do problémov alebo v horšom prípade do ďalších kríz.

© Project Syndicate