Vláda Viktora Orbána môže prísť s ďalším veľkým plánom na zmenu volebného systému. Môže sa to týkať aj Slovenska

Viaceré zdroje v Maďarsku tvrdia, že vláda Viktora Orbána plánuje vytvoriť volebné obvody pre zahraničných Maďarov v susedných krajinách Maďarska. Znamenalo by to, že občania okolitých krajín, ktorí majú aj maďarské občianstvo, by mohli do budapeštianskeho parlamentu posielať svojich vlastných poslancov.

Slovenskí politici, ktorí sa venujú zahraničnej politike, by takýto nápad neprijali pozitívne ani na vládnej, ani na opozičnej strane, niektorí ho vyslovene považujú za provokáciu.

Zatiaľ nevedno, či Orbánova vláda plán o vytvorení volebných obvodov za hranicami Maďarska naozaj zrealizuje, čoraz viac zdrojov však informuje o tom, že v rámci Fideszu takúto možnosť reformy skúmajú.

Informácie opozície

Nový líder opozície v Maďarsku Péter Magyar informoval ako prvý vo videovstupe 14. júla, že Fidesz by vytvoril volebné obvody za hranicami Maďarska, aby mohli občania Maďarska, ktorí žijú v zahraničí, poslať do parlamentu v Budapešti vlastných poslancov.

Podľa Magyara plánuje Fidesz prekresliť súčasné volebné obvody v Maďarsku sčasti kvôli výsledkom strany Tisza v eurovoľbách a sčasti by vytvoril individuálne volebné obvody za hranicami Maďarska na územiach, ktoré obývajú Maďari. Podľa Maďara by mohol Fidesz s týmto plánom vyrukovať hoci už aj na jeseň.

Krátko na to maďarský opozičný poslanec Ákos Hadházy potvrdil informácie Magyara, hoci on spomínal len Rumunsko a Srbsko, kde by mohli byť vytvorené nové individuálne volebné obvody. Tieto dve krajiny uznávajú dvojité štátne občianstvo, a tak sa tam žijúci Maďari mohli aj doteraz otvorene zúčastňovať volieb v Maďarsku.

Hlavný rozdiel je ten, že kým doteraz mohli odovzdať svoje hlasy na celoštátne kandidátky politických strán, podľa údajného nového plánu by mohli odteraz hlasovať aj za individuálnych kandidátov.

V Maďarsku je totiž zmiešaný volebný systém. Maďarskí občania majú dva hlasy: jeden putuje politickej strane, druhý môžu dať kandidátovi jednomandátového volebného obvodu. Z celkového počtu 199 poslancov maďarského parlamentu si prostredníctvom celoštátnej kandidátky volia 93 poslancov, kým prostredníctvom individuálnych volebných obvodov 106.

Francúzsky vzor

Informáciu o zahraničných volebných obvodoch potvrdili na konci augusta aj zdroje nezávislého portálu Válasz Online. Portál uviedol, že Fidesz dôkladne preskúmal časť volebného systému Francúzska, ktorá sa vzťahuje na občanov Francúzska v zahraničí, a tú by použili ako vzor pre reformu v Maďarsku.

Francúzski občania, ktorí nežijú vo Francúzsku, môžu vo volebných obvodoch za hranicami zvoliť 11 poslancov z 577 poslancov parlamentu. Francúzsky systém v sebe zahŕňa v podstate celý svet, počet voličov, ktorí sú zaregistrovaní v jednotlivých obvodoch, sa pohybuje medzi približne 90- a 260-tisíc. Nepatria sem francúzske kolónie, tie sú totiž de iure považované za francúzske územia.

Maďarská vláda oficiálne odmieta, že by sa tejto téme venovala. Na článok portálu Válasz Online reagovala maďarská vláda pre spravodajstvo maďarskej televízie RTL slovami: „hlúposťami sa nezaoberáme“.

Historik zaoberajúci sa záležitosťami menšín Nándor Bárdi sa pre Napunk vyjadril, že sa čuduje, prečo to nespravili už skôr. Pripomína, že volebné právo Maďarov žijúcich za hranicami sa tiež nezdalo pravdepodobné, dnes je už však stabilnou súčasťou volebného systému v Maďarsku.

Pol milióna voličov

Od roku 2011 získalo maďarské štátne občianstvo 1 175 934 ľudí prostredníctvom zjednodušeného prijatia štátneho občianstva. Počet registrovaných zahraničných voličov je 438-tisíc a je tu ešte ďalších 156-tisíc žiadostí, ktoré čakajú na schválenie. Existuje teda viac ako pol milióna potenciálnych voličov, ktorí by mohli dostať vlastné volebné obvody.

Keďže momentálne môžu Maďari žijúci za hranicami hlasovať len na celoštátnu kandidátku, ich vplyv na výsledky volieb nie je rozhodujúci. No aj takto sa stalo, že hlasy zo zahraničia rozhodli o dôležitých mandátoch: v roku 2014 získal Fidesz vďaka nim opäť dve tretiny (hoci v roku 2015 o ne prišiel) a v roku 2022 dva mandáty od opozície.

Voliči za hranicami hlasovali od roku 2014 v drvivej väčšine (vždy v pomere viac ako 90 percent) za Fidesz. Môžeme teda predpokladať, že poslanci zvolení v individuálnych obvodoch by posilnili skôr Fidesz. Pre Fidesz by to mohlo znamenať hoci aj o 7 – 9 poslancov viac, čo môže v parlamente so 199 členmi (teda v prípade, ak nezvýšia počet poslancov) predstavovať veľkú výhodu.

Na Slovensku a na Ukrajine, kde dvojité štátne občianstvo nie je legálne (respektíve na Slovensku je len v prípade, ak žije dotyčná osoba aspoň päť rokov v inom štáte), nie sú verejné informácie o tom, koľko maďarských voličov tam žije, a tak by mohlo byť v týchto dvoch krajinách problematické aj vytvorenie volebných obvodov.

Predseda výboru za Smer: Nesúhlasil by som

Na Slovensku je vážnym problémom aj to, že v kruhu vedúcich slovenských politických strán vládne konsenzus ohľadne odmietnutia takýchto pokusov.

Napunk sa obrátil na ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Juraja Blanára (Smer), či má informácie o tom, že by maďarská vláda niečo takéto plánovala, respektíve aký by mali názor na takýto krok. „Ministerstvo zahraničných vecí sa nebude vyjadrovať k mediálnym manipuláciám,“ odpovedalo nám tlačové oddelenie rezortu.

O tejto téme nevedel ani parlamentný poslanec Smeru Marián Kéry, ktorý je zároveň predsedom zahraničného výboru. „Nesúhlasil by som, aby to tak bolo na území Slovenskej republiky,” znela reakcia Kéryho pre Napunk, pričom zdôrazňoval, že toto je jeho osobné stanovisko. Ako predsedu zahraničného parlamentného výboru ho v tejto súvislosti nezapojili do žiadneho dialógu s maďarskou stranou.

„Ani s tým by som nesúhlasil, aby maďarskí občania slovenskej národnosti mohli voliť svojich zástupcov do Národnej rady alebo iných slovenských orgánov,“ dodal.

PS: Nielen nešťastný nápad, priam provokatívny

Ešte ostrejšie sa vyjadril poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek a podpredseda zahraničného výboru. Podľa Valáška je to nebezpečný nápad, ktorý popiera princíp parlamentnej demokracie. Rozhodnutia ovplyvňujúce životy Maďarov na Slovensku robí slovenská vláda, preto je logické a normálne, že oni volia v slovenských voľbách, a tým pádom spolurozhodujú o tom, kto na Slovensku (aj im) vládne, vraví politik.

Vláda v Budapešti nemá k nim takýto vzťah, a preto je podľa PS „prinajlepšom neštandardné“ už aj to, že Budapešť umožňuje občanom iných krajín hlasovať.

„Príklady parlamentov, ktoré majú zastúpenie pre občanov žijúcich mimo teritória domovskej krajiny, nájdete zväčša medzi bývalými koloniálnymi krajinami, ktoré dali svojim bývalým kolóniám veľkú mieru autonómie, ale stále rozhodujú napríklad o ich daniach či zahraničnej politike. Takto funguje vzťah Grónska s Dánskom, Portorika s USA či bývalých francúzskych kolónií,“ hovorí Valášek. (V prípade Francúzska je situácia zároveň komplikovanejšia, ako sme uviedli vyššie.)

„Keďže tieto vlády rozhodujú aj o osudoch ľudí žijúcich mimo domovskej krajiny, je iba férové, že títo majú právo rozhodnúť o vláde domovskej krajiny. Ale aj toto právo je obmedzené – napríklad Portoriko má zástupcu, nemôže však hlasovať – a nevzťahuje sa na všetky teritóriá v tejto situácii. Napríklad bývalé britské kolónie takéto zastúpenie nemajú.“

Slovensko však nie je bývalá kolónia Maďarska, ale suverénna krajina, preto považuje PS tento nápad „nielen za nešťastný, ale priam provokatívny“.

„Slovenskí Maďari sú občania Slovenska. Tu majú demokratické právo hlasovať a tak spolurozhodovať o osude našej spoločnej vlasti. Ich hlas je vítaný, boli dôležitou súčasťou demokratických zmien od mečiarizmu,“ uviedol pre Napunk Valášek.

Rumunskí Maďari si to vedia predstaviť

Napunk sa rozprával s viacerými osobnosťami maďarského verejného života na Slovensku, ktoré sú vítané v kruhoch Fideszu, nikto spomedzi nich nám však nepotvrdil, že by vedeli o prípravách takéhoto zákona, hoci sa našli takí, ktorí si vedeli predstaviť, že by Fidesz mohol takýto plán uskutočniť.

Splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny Ákos Horony, ktorého vymenovali v decembri na základe nominácie Maďarskej aliancie, tiež nebol zahrnutý do prípravy takejto zmeny. Horony sa pre Napunk vyjadril, že o takomto pláne nemá informácie a môže povedať len toľko, že v iných krajinách podobné riešenia existujú.

Maďarská aliancia sa pre Napunk vyjadrila, že o takejto iniciatíve nevedia a ani sa ňou nezaoberajú.

Strana maďarskej menšiny v Rumunsku (RMDSZ) tvrdí, že vytvoriť takýto systém by bolo komplikované, no považujú to za možné a mysliteľné, vysvitlo z článku maďarského spravodajského portálu v Rumunsku Transtelex.

„Systém individuálnych volebných obvodov pre štátnych občanov žijúcich za hranicami existuje aj v iných krajinách. Existoval aj v Rumunsku, keď bol volebný zákon novelizovaný a na dobu dvoch volebných období sa krajina vrátila od hlasovania za celoštátnu kandidátku k systému individuálnych volebných obvodov,“ pripomenul hovorca strany Botond Csoma.