Macrona zachraňuje monsieur Brexit. Ako chce trpezlivý Barnier upokojiť Francúzsko

Keď Emmanuel Macron po týždňoch konzultácií s politikmi vymenoval vo štvrtok na premiérsky post Michela Barniera, vyvolalo to medzi Francúzmi šok a pobúrenie. Na sociálnych sieťach sa šírili posty o najväčších podvodoch v krajine, kde sa popri krádeži obrazu Mony Lisy v roku 1911 objavilo aj menovania bývalého európskeho komisára za francúzskeho premiéra.

„To si z koho robíte srandu?“ reagovala na Macronovu voľbu Marine Tondelier, líderka strany zelených, ktorá je súčasťou aliancie Nový ľudový front. Ten síce zvíťazil v predčasných voľbách, ale jeho kandidátku Luciu Castetsovú odmietol Macron ešte počas konzultácií v Elyzejskom paláci.

„Ľavica je pochopiteľné pobúrená. Počítala s tým, že bude mať svoju vládu, nakoľko skončila vo voľbách prvá,“ vysvetľuje pre Denník N bývalý český veľvyslanec a expert na Francúzsko Petr Janyška.

Vo Francúzsku teda nastala situácia, že premiérskeho kresla sa ujíma politik, ktorý nepochádza z víťazného tábora. Michele Barnier (73) je z republikánskej strany, ktorá v predčasných voľbách získala v parlamente najmenej kresiel.

Zlatá medaila pre posledného

Macron s vymenovaním najstaršieho premiéra v histórii Francúzska vyčkával 60 dní od predčasných volieb, ktoré vyhlásil po voľbách do Európskeho parlamentu. V nich jeho strana Obnova zaznamenala prepad a historické zisky si pripísalo radikálne pravicové Národné združenie Marine Le Penovej. Práve ona spolu s lídrom svojej strany Jordanom Bardellom po včerajšom menovaní Barniera uviedli, že jeho vládu nepovalia. Strana Národné združenie má v 577-člennom parlamente 142 poslancov.

Denník Le Monde vyšiel v piatok s titulnou stranou, ktorá radikálne pravicovú stranu označila za arbitra vo výbere osoby na premiérsky post. Denník La Libération píše, že Barnier môže za svoju nomináciu ďakovať Marine Le Penovej.

Macron sa od začiatku svojho mandátu profiloval ako politik, ktorý zastaví nárast radikálnej pravice. Kritici mu teraz vyčítajú, že sa s ňou spojil, aby obišiel Nový ľudový front.

„Žiadal jej súhlas, nie náš,“ povedala na stanici TF1 Marine Tondelier z ľavicovej aliancie a pripomenula, že práve Nový ľudový front vytvoril hrádzu, aby oddelil Le Penovú od moci. Kandidáti ľavice a centristickej koalície okolo Macronovej strany pred druhým kolom predčasných volieb odstupovali zo súboja v prospech silnejšieho z dvojice, aby sa do kresiel nedostali politici radikálnej pravice. Preto sa ľavicová aliancia cíti zradená Macronovým rozhodnutím menovať za premiéra Barniera. Spomína pohŕdanie hlasmi voličov a vyzýva ľudí, aby prišli na demonštrácie naplánované na sobotu.

„Som veľmi nahnevaná, rovnako ako milióny francúzskych voličov, ktorí sa podľa mňa cítia zradení rozhodnutím prezidenta republiky,“ vyhlásila v piatok Lucie Castetsová na stanici RTL. „Čakali sme päťdesiatdeväť dní, kým prezident republiky vymenoval Michela Barniera za predsedu vlády.“

Politici zo strany Nepoddajné Francúzsko hovoria o tom, že Macron nerešpektuje výsledky volieb.

„Keď niekto skončí v súťaži posledný, nedostane zlatú medailu. (…) Prezident sa však práve rozhodol vymenovať predsedu vlády z politickej strany, ktorá získala šesť percent v parlamentných voľbách a má 40 poslancov v Národnom zhromaždení,“ povedal v televízii BFMTV Manuel Bompard z ľavicovej strany.

Meno Michela Barniera na post predsedu vlády sa prvýkrát objavilo v stredu. Barnier sa ako premiér spomínal už v lete, pričom podľa zdrojov Le Monde ho v súkromných diskusiách Macron viackrát zmieňoval.

„Barnierovo menovanie za premiéra situáciu príliš neupokojí,“ hovorí Janyška. „Musí vyriešiť kvadratúru kruhu – priniesť zmenu a zároveň nezbúrať Macronove reformy, predovšetkým dôchodkovú, ktorú chce zrušiť ľavica aj radikálna pravica.“

Francúzsky denník uvádza, že pre Macrona má Barnier výhodu v tom, že nemá prezidentské ambície. Vo Francúzsku je totiž bežná tradícia, že premiér sa neskôr uchádza o prezidentský post, čo potvrdilo aj nedávne oznámenie expremiéra Édouarda Philippa, ktorý potvrdil, že v roku 2027 sa bude uchádzať o Elyzejský palác.

Uznáva ho aj Orbán

Barnier je v náročnej situácii, keď bude musieť zostaviť vládu, ktorá sa nerozpadne pri prvom otrase a bude sa schopná „odpútať od Emmanuela Macrona“, píše Le Monde. Pre Barniera to bude o to náročnejšie, že republikánska strana bola 12 rokov v opozícii.

Podľa denníka Le Figaro má Barnier najlepšie šance na zostavenie vlády a jeho nomináciu označuje za voľbu upokojenia.

Podľa zdrojov denníka Le Monde budú súčasťou novej vlády nielen republikáni, ale aj ľudia z Macronovho tábora. Barnier v nej bude musieť hľadať kompromisy a koalície, reagovať na požiadavky viacerých strán, na čo nie sú politici vo Francúzsku zvyknutí. Doteraz vládu tvorila jedna strana, ktorá v parlamente získala nadpolovičnú (prípadne absolútnu) väčšinu a vládla sama. Roztrieštený parlament s troma blokmi nastoľuje novú situáciu a vyžaduje skúseného vyjednávača.

Práve na to sa odvolávajú podporovatelia Barniera, ktorý pôsobil ako eurokomisár pre brexit, keď EÚ vyjednávala s Veľkou Britániou ohľadne jej odchodu z bloku. Vyslúžil si preto prezývku monsieur Brexit.

Barnier pôsobil v európskych štruktúrach viac ako 15 rokov a pre mnohých Francúzov bol preto neznámym politikom. Keď neúspešne kandidoval v primárkach republikánov na prezidentského kandidáta v roku 2022, voličom sa musel predstavovať, pretože ho nepoznali. Pohorel predovšetkým na televíznych diskusiách, kde ho hodnotili ako nudného.

Barnier počas svojej politickej kariéry zastával viacero funkcií. V roku 1973 bol vo veku 22 rokov zvolený za najmladšieho člena francúzskej generálnej rady (zastupiteľský orgán na úrovni departementu, pozn. red.), o päť rokov neskôr sa stal najmladším poslancom parlamentu v Savojsku a najmladším predsedom rady departementu Savojsko.

Štyrikrát viedol ministerský post – najskôr životné prostredie (1993), potom európske záležitosti (1995), zahraničné veci (2004) a poľnohospodárstvo (2007). Dvakrát bol eurokomisárom a naposledy vyjednávačom pre brexit.

V Bruseli je vysoko rešpektovaným politikom, ktorého podľa denníka Le Monde uznáva aj maďarský premiér Viktor Orbán. Hovorí sa o ňom, že je vytrvalý, trpezlivý a schopný dosiahnuť konsenzus. Jeho obľúbeným heslom je – hlavne pokoj a žiadny stres.

V Bruseli údajne nikdy nezačal rokovať bez toho, aby mal všetko pripravené, starostlivo naplánované a poznal všetky alternatívy. Podľa jeho bývalých spolupracovníkov vie ľudí dostať za jeden stôl a hľadať s nimi riešenia. Vo francúzskom parlamente mu to však nemusí stačiť.

„Nedá sa preto vylúčiť, že situácia bude vo Francúzsku naďalej búrlivá,“ upozorňuje Janyška a spomína aj možnosť predčasných volieb o rok. „Veľmi bude záležať na stratégii parlamentu – či bude chcieť skôr chaos, alebo dočasnú stabilitu.“

Komplikovaný vzťah s Macronom

Napriek svojej dlhej politickej kariére Barnier najčastejšie spomína iný svoj úspech, keď sa mu v roku 1992 podarilo zorganizovať zimnú olympiádu v savojskom meste Albertville.

Jeho okolie ho opisuje ako pokojného a zdvorilého politika. „Je veľmi ťažké sa na neho hnevať,“ povedal pre Le Monde jeho priateľ Michel Bouvard. Francúzska ľavica má na neho však opačný názor. Odmieta účasť v jeho vláde a pripomína, že ako 30-ročný poslanec vystupoval v roku 1981 proti dekriminalizácii homosexuality.

Barnier patril v strane Republikáni medzi Macronových kritikov, ktorý sa netajil sklamaním z politiky prezidenta. Označoval jeho vládnutie za arogantné a osamelé. Le Monde pripomína, že jeho vzťah s Macronom bol ako horská dráha. Dotklo sa ho napríklad, že Macron ho v roku 2019 nenavrhol na post šéfa Európskej komisie. Francúzsky denník Le Figaro si v tejto súvislosti všimol, že Barnierovo privítanie do funkcie v Elyzejskom paláci bolo pomerne chladné.

Macron pritom Barnierovi neponúkol premiérsky post prvýkrát. Elyzejský palác pred štyrmi rokmi hovoril o tom, aby nahradil Édouarda Philippa v premiérskom úrade. Macron však pre Barniera stanovil jednu podmienku – musel odísť z republikánskej strany, čo Barnier odmietol.

Ohľadne politiky je Barnier za jasné pravidlá v otázkach prisťahovalectva, chce venovať viac pozornosti poľnohospodárom a Francúzom sľubuje neprikrášlenú pravdu ohľadne štátnej pokladnice. Práve hlasovanie ohľadne rozpočtu, ktorý má byť prijatý ešte tento mesiac a v ktorom majú byť viaceré škrty, bude prvým testom jeho vlády v parlamente.