Za výhražnými emailmi školám môže byť koordinovaný útok zo zahraničia, tvrdí český minister vnútra

Je možné, že výhražné emaily na Slovensku sú súčasťou koordinovaného útoku, a to pravdepodobne zo zahraničia. Vyplýva to zo slov českého vicepremiéra a ministra vnútra Víta Rakušana (STAN) pre televíznu stanicu ČT24.

Stovky škôl v Česku, podobne ako u nás, v posledných dňoch dostali správu, že v ich budove je výbušnina. Hrozby sa ukázali ako falošné, to však školy dopredu vedieť nemôžu. České úrady zdôrazňujú, že bezpečnosť občanov je na prvom mieste.

Výhražné emaily v Česku sú takmer totožné s tými na Slovensku, a preto policajné zbory v oboch krajinách na odhalení páchateľov spolupracujú. „Situáciu nepodceňujeme, ten útok je bezprecedentný,“ povedal Rakušan.

Hoci viacerí experti naznačujú, že by vyhrážky mohli smerovať z Ruska, vicepremiér o tom nechcel špekulovať. „Podozrenie existuje,“ povedal a dodal, že cieľom páchateľov je zneistiť spoločnosť a vniesť do nej strach a nervozitu.

Českí odborníci: Vyhrážky písal niekto zo zahraničia

V Česku už štyri dni po sebe dostávajú stovky škôl výhražné správy. Všetko sa začalo v utorok, keď páchatelia tvrdili, že niektoré školy sú zamínované. Polícia následne upozorňovala mestské časti, nech si skontrolujú svoje mailové adresy, a dôkladne prehľadala niektoré budovy.

Hrozba sa netýkala len základných škôl, ale aj iných typov škôl. Z ankety českého Deníka N vyplýva, že mnohé školy preventívne prehľadali celé svoje budovy a zároveň žiadali rodičov, aby deti nechali doma.

V stredu aj v nasledujúcich dňoch už neznámi útočníci tvrdili, že v školách sa nachádzajú výbušniny. Portál Seznam Zprávy informoval, že vo výhražných mailoch sa páchatelia označovali ako „dnipropetrovskí maniaci“. Išlo o zjavný odkaz na dvoch ukrajinských sériových vrahov z Dnipra, ktorí v lete 2007 zabili najmenej 21 ľudí, pričom svoje činy si natáčali na video.

Odborníci na základe jazykového rozboru dospeli k záveru, že výhražné emaily v Česku nepísal Čech. „Ani jedna zo siedmich viet v texte neznie úplne česky, hoci žiadna z nich neobsahuje jednoznačné gramatické alebo pravopisné chyby,“ povedal pre Seznam Zprávy lingvista Tomáš Glanc.

Odborník zároveň povedal, že ak by text písali Ukrajinci, s najväčšou pravdepodobnosťou by tak nevyzeral. Podozrivé je podľa neho už spojenie „dnipropetrovskí maniaci“. Ide o to, že termín Dnipropetrovsk sa používal len do roku 2016 a spája sa predovšetkým so sovietskym obdobím. Ukrajinci preferujú názov Dnipro.

Aj vo štvrtok dostalo správy o možných bombových útokoch takmer 500 českých škôl. Napríklad v Stredočeskom kraji prišiel približne sto školám, hovorkyňa polície zdôraznila, že „nič nepodceňuje“. V meste Příbram napríklad evakuovali všetky základné školy.

Vyhrážky prišli na stovky škôl aj v piatok, ale tentoraz polícia rovno vyhlásila, že ich nepovažuje za relevantné. „Poďme skúsiť spoločne nehrať túto hru a verejné vyhrážky nezdieľať a nešíriť ich ďalej. Minimálny verejný záujem je presne to, čo si autor nepraje,“ odkázala.

Aj v iných krajinách 

V Česku sa otvorene diskutuje o tom, či za útokmi nemohlo byť Rusko. V spravodajskom podcaste 5:59 to naznačil napríklad analytik Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky. „Toto je určite niečo, čo je dlhodobým záujmom Ruskej federácie – podkopávať nielen obranyschopnosť jednotlivých európskych štátov, ale takisto narušovať ich súdržnosť podporou napríklad polarizácie a vnútornej rozdrobenosti,“ povedal.

Zdôraznil, že na to zatiaľ nemáme dôkazy, ale zdá sa, že by za koordinovanými útokmi skutočne mohla byť „nejaká cudzia sila“.

Minister vnútra Rakušan vyhlásil, že bez ohľadu na to by sa celá česká spoločnosť mala „zobudiť z ilúzie“, že by k nej Rusko „prechovávalo akúkoľvek pozitívnu emóciu“.

Hrozby pritom hlásia aj z iných európskych krajín, v prvý deň školy sa objavili aj v Pobaltí, hoci v menšom rozsahu.

Vo Vilniuse tento pondelok hlásili 26 výhražných správ. Hovorkyňa litovskej polície povedala, že boli napísané v ruštine. Bezpečnostné zložky však nemajú žiadne konkrétne dôkazy o tom, že by zároveň išlo o operáciu riadenú z Ruska.

Podobným útokom čelili v Litve, ale aj v Lotyšsku a v Estónsku takisto vlani v októbri. Ministerstvo vnútra vtedy tvrdilo, že za nepotvrdenými hrozbami boli s najväčšou pravdepodobnosťou „nepriateľské štáty“, ktoré tam chceli spôsobiť paniku a chaos.

Šutaj Eštok opozícii: Je to dno politického súboja

Slovenská polícia pripúšťa, že na prípade spolupracuje s „viacerými partnerskými zložkami“, no bližšie detaily pre vyšetrovanie neprezrádza.

„Prípad výhražných správ na školách vyšetruje Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Vyšetrovanie naďalej pokračuje. Bližšie informácie nie je možné aktuálne poskytnúť, aby nedošlo k zmareniu alebo k sťaženiu vyšetrovania,“ napísala v stanovisku hovorkyňa policajného prezídia Martina Sláviková.

Ficova vláda chce v boji proti vyhrážkam posilniť kamerové systémy na školách. Opozičné strany tento nápad kritizujú – napríklad Jaroslav Spišiak (PS) naznačuje, že s týmto problémom príliš nepomôže. „Kamera nič sama osebe nevyrieši, len zaznamená nejaký pohyb,“ vyhlásil. Hlavným problémom je podľa neho poddimenzovanosť Policajného zboru.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) následne kritizoval opozíciu. „Priživovanie sa na poplašných emailoch, ktoré dostali niektoré naše školy, považujem za úplné dno politického súboja a ďalšiu ukážku nezrelosti opozičných politikov,“ povedal.

Vyhrážky aj voči Dómu sv. Alžbety

V piatok ráno si výhražný email našla aj katolícka cirkev, terčom mal byť Dóm sv. Alžbety v Košiciach.

„Dôkladnou prehliadkou sa prítomnosť žiadnej výbušniny nepotvrdila,“ informovala košická krajská polícia na sociálnej sieti.

Vyhrážky cirkvi a školám odsúdil aj predseda Konferencie biskupov Slovenska košický arcibiskup metropolita Bernard Bober.

„Odsudzujem tento čin namierený na veriacich, ktorí sa zhromažďujú k modlitbe, ako aj na naše deti, rodičov a pedagógov. Vážme si mier a neohrozujme sa navzájom podobnými činmi ani slovami,“ povedal Bober.