Kauza Gorila: Nový prokurátor zrušil všetkým obvinenia. Haščákovi už len slová ľútosti nestačia, chce odškodnenie

Kauzu Gorila, ktorá patrí k najväčším prípadom novodobých dejín Slovenska, sa už zrejme nikdy nepodarí vyšetriť do konca a hlavní aktéri sa nepostavia pred súd, aby rozhodol o podozreniach, že tento štát v skutočnosti ovládala oligarchia.

Po tom, ako sa koncom augusta rozhodla odísť z polície šéfka vyšetrovacieho tímu Martina Babacsová, zasiahol do prípadu prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry. V pondelok zrušil obvinenie zakladateľa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka, ale aj ďalších obvinených.

Celkovo bolo v súvislosti s Gorilou obvinených sedem osôb, a to za založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, ale aj porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku.

„Je potrebné zdôrazniť, že skutkové a právne závery uvedené v uznesení o vznesení obvinenia nemali oporu vo vykonanom dokazovaní, respektíve boli v rozpore s vykonaným dokazovaním, čo malo za následok nezákonnosť a neopodstatnenosť predmetného uznesenia,“ napísala hovorkyňa.

Prokurátor vyhovel sťažnosti obvinených, ktorú si podali. Svoje rozhodnutie odôvodnil na 146 stranách, dodala hovorkyňa. Bližšie informácie nateraz neposkytla.

Haščák bude žiadať odškodnenie

Rozhodnutie prokurátora je podľa Haščákovho obhajcu „definitívnym koncom tohto prípadu“. Na tento záver využíva advokát Martin Škubla argument prokurátora, že uznesenie o obvinení nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní.

„Po zrušení obvinenia bude platiť štát,“ napísal advokát a vysvetlil, že jeho klient už „neprijme ospravedlnenie bez úhrady všetkých spôsobených škôd“.

Haščák totiž už raz „len“ na ospravedlnenie štátu pristúpil, a to po tom, keď sa chcel súdiť o odškodnenie za nezákonnú väzbu aj za svoje prvé stíhanie v roku 2020. Vtedy ho NAKA zadržala začiatkom decembra a vo väzobnej cele bol zhruba mesiac.

Súčasťou obvinenia Haščáka bol vtedy aj zásah v sídle Penty v Digital Parku, ktorý bol následne kritizovaný a Ústavný súd spochybnil jeho ústavnosť.

Z väzby Haščáka pustil Najvyšší súd, keď zapochyboval aj o dôvodnosti jeho stíhania. Následne do prípadu zasiahol generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý cez sporný paragraf 363 Trestného poriadku zrušil Haščákovo obvinenie. To sa vtedy týkalo korupcie: bol podozrivý, že za úplatok 200-tisíc eur získal nahrávku Gorila.

Po uzavretí tohto prípadu pohrozil Haščák žalobou o milióny eur. Ministerstvo spravodlivosti sa mu v septembri 2022 ospravedlnilo za to, že došlo k zásahu do jeho práv. Zakladateľ Penty, ktorý sa po obvinení stiahol z vedenia finančnej skupiny, ospravedlnenie prijal a vyhlásil, že už si peniaze nebude nárokovať.

Nahrávky musia zrušiť

Lenže v novembri 2022 NAKA obvinila Haščáka opäť. Tentoraz zo založenia zločineckej skupiny. Bol podozrivý aj s bývalou šéfkou Fondu národného majetku Annou Bubeníkovou a exministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom (vtedy za ANO). Okrem toho boli stíhaní za porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, ako aj z legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Práve Bubeníkovú nahrala tajná služba ako častú hostku v byte na Vazovovej. S Haščákom sa tam pravidelne stretávala, Malchárek takisto. Podozriví boli z toho, že konali v prospech zakladateľa Penty, za čo následne dostávali odmeny. Exminister hospodárstva zhruba milión, pri Bubeníkovej sa spomínalo 1,5 milióna eur.

Stretnutia sa diali v rokoch 2005 až 2006, teda v čase druhej vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ). No v byte bol aj súčasný premiér Robert Fico, ktorý sa roky k tomu odmietal jednoznačne vyjadriť.

Stíhanie sa podľa dostupných informácií týkalo aj ďalších bývalých členov výkonného výboru Fondu národného majetku a funkcionárov spoločnosti Govco. Médiá pred dvomi rokmi informovali, že obvinenia sa vzťahovali na roky 2003 až 2006, teda obdobie veľkých privatizácií.

NAKA rozobrala fungovanie Fondu národného majetku, akciových spoločností Paroplynový cyklus, GovCo či privatizáciu Slovenských elektrární v súvislosti s dlhodobými zmluvami so Slovalcom.

Aktuálne zrušenie obvinenia prišlo krátko po tom, ako Ústavný súd opakovane prikázal Slovenskej informačnej službe zničiť výsledky sledovania majiteľa bytu na Vazovovej, expolicajta Zoltána Vargu. Ústavní sudcovia rozhodli aj o zrušení nahrávok z odpočúvania.

Tajná služba pritom roky hovorila polícii, ktorá prípad vyšetrovala, že zvukové záznamy nemá. Nahrávka sa potom našla v trezore v jednom z domov Mariana Kočnera, a to v súvislosti s vyšetrovaním vraždy novinára Jána Kuciaka z roku 2018. Na USB kľúči objavili zvukové nahrávky, ktoré sa zhodovali so spisom Gorila.

Ten bol na internete zverejnený už niekoľko rokov. Objavil sa v decembri 2011 a viedol k viacerým protestom. Na jeseň 2019 napokon unikla na internet aj samotná nahrávka.

Bola by Gorila premlčaná?

Je otázne, či by rozhodnutie Ústavného súdu skomplikovalo vyšetrovanie Gorily. Omnoho závažnejší zásah spôsobila vládna novela trestných kódexov. Koalícia novelou totiž presadila i skrátenie premlčacích lehôt a toto premlčanie sa vzťahovalo aj na kauzu Gorila.

Ústavný súd síce mal pochybnosti o tom, ako bola novela narýchlo prijatá, ale do jej obsahu nezasiahol. Na nález zo začiatku júla reagoval aj Haščákov obhajca. Vyhlásil, že verí, že otázka premlčania nebude voči klientovi a ani inak zneužitá.

Zopakoval, že ak bude stíhanie Haščáka zastavené z dôvodu premlčania, tak sa voči tomu bude brániť. V takom prípade chcel podať sťažnosť a trvať na prerokovaní celého prípadu. No zároveň tvrdil, že chce, aby bolo jeho obvinenie riadne preskúmané v rámci sťažnosti, ktorú podal.

Po zrušení obvinenia Škubla dodal, že jeho klient si „prial konfrontáciu jeho tvrdenia, že žiadnou transakciou opísanou v takzvanom spise Gorila štát ani verejnosť neprišli ani o cent, s dôkazmi vyšetrovateľov“.

Haščák mal pripravené aj rozsiahle analýzy a mnoho posudkov. „Orgány činné v trestnom konaní však reagovali len teátrom a k jedinej transakcii ich znalec napokon rezignoval a po siedmich rokoch sú bez posudku,“ napísal Škubla.