Denník N

Sestrička: Smer priznal, že zdravotníctvo je v katastrofálnom stave

Šéfka komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová. Foto – TASR
Šéfka komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová. Foto – TASR

Iveta Lazorová je šéfka Slovenskej komory sestier a spolu s odborárkami viedla pred voľbami podávanie výpovedí sestrami. Nového ministra nepozná, verí, že začne robiť systémové reformy.

Čo hovoríte na výber nového ministra zdravotníctva Tomáša Druckera?

Strana Smer, keďže dostala ministerstvo zdravotníctva, vymenovala krízového manažéra. Priznala tak, že zdravotníctvo je v katastrofálnom stave. Potvrdili sa tak slová, ktoré sme hovorili počas výpovedí sestier, že situácia v zdravotníctve je neúnosná a potrebuje krízové riešenia. Na jednej strane je to pre nás určité zadosťučinenie, že sme mali pravdu. Na druhej je otázne, do akej miery bude mať pán minister snahu riešiť otázky personálneho aj materiálno-technického vybavenia zariadení a odborné veci, ktoré v zdravotníctve musíme riešiť. Pravdepodobne to z jeho strany bude čisto iba o ekonomike.

Tomáš Drucker je tretím ministrom Smeru, ktorý je nestraník. Prečo strana podľa vás nenavrhuje na tento post svojich členov?

Každé ministerstvo by mal riadiť odborník. Pravdepodobne v Smere takýto odborník nie je.

Keď ste sa dozvedeli, že Smer opäť získal ministerstvo zdravotníctva, čo ste si povedali?

Priznám sa, že to bolo sklamanie. V minulom období sme nemali dobré skúsenosti s nominantmi Smeru na pozícii ministrov zdravotníctva.

Nová vláda predstavila priority pre zdravotníctvo. Ako ich hodnotíte?

Očakávala som viac. Ale vzhľadom na minulú vládu, kde v programovom vyhlásení vlády boli širšie definované úlohy a neboli splnené, si myslím, že to, čo je na papieri, nemusí byť zrealizované. A zmeny sa môžu diať aj bez toho, aby boli v programovom vyhlásení vlády.

Nový minister nie je z prostredia zdravotníctva. Budú mu lekári a sestry dôverovať?

Do určitej miery to môže byť hendikep, lebo zdravotníctvo si vyžaduje odborníka nielen na manažment a ekonomiku, ale aj v zdravotníctve. Nie je to ako v priemysle – že dáte niečo do linky a vyjde vám hotový produkt. Nie vždy môžeme v zdravotníctve dosiahnuť očakávaný výsledok. Ovplyvňuje to mnoho vecí. Nemôže ísť len o peniaze. Ale do určitej miery je to možno aj dobré, lebo sa na rezort môže pozrieť inými očami.

V minulosti Tomáš Drucker pôsobil v Univerzitnej nemocnici v Bratislave. Poznáte ho?

Keď oznámili jeho meno, bol pre mňa neznámy. Ale ak bude dobrý manažér a obklopí sa ľuďmi, ktorí mu budú radiť v odborných otázkach, keďže nemá medicínske vzdelanie, tak to môže fungovať.

Čo si od neho sľubujete?

Priznám sa, že je ťažké si niečo sľubovať. Nedovolím si teraz dopredu uvažovať o tom, aké očakávania od neho môžeme mať. Pevne verím, že bude riešiť veci, ktoré sme riešili už pred voľbami – nedostatok sestier a odborníkov. Zdravotníctvo môže fungovať len vtedy, ak v ňom bude dosť zdrojov a zdravotníkov.

Keď sme sa pýtali, či vám zvýši plat, povedal, že vám môže sľúbiť komunikáciu. Je to dosť?

Prvým krokom k dosiahnutiu dohôd je komunikácia, ak to bude dobrá komunikácia, ktorá tu v minulosti chýbala – zo strany ministerstva bola veľmi zlá. Ak tu bude dobrá komunikácia s pánom ministrom, tak si myslím, že sme veľmi blízko k tomu, aby sme dosiahli aj nejaké dohody.

Očakávate, že minister prinesie veľké reformy?

Zdravotníctvo potrebuje veľké systémové zmeny. Nie čiastkové rozhodnutia. Odborníci aj novinári prevzali rétoriku, že eHealth (elektronizácia zdravotníctva) a DRG (platba za diagnózu) spasí naše zdravotníctvo. Ale to nie je pravda. Sú to len čiastkové úlohy, ktoré už dávno mali fungovať preto, aby systém fungoval ako hodinky. Ale iné systémové zmeny si vyžadujú širokú politickú dohodu. Sú to nepopulárne kroky, ktoré možno ani verejnosť všetky neprijme s nadšením. Ak chceme zdravotníctvo sfunkčniť, tak ich musíme urobiť.

Ktoré by to mali byť?

V prvom rade treba zefektívniť fungovanie zdravotníctva. To znamená nejako zabrániť, aby sa odliv peňazí zo systému naďalej rozširoval. Peniaze majú ísť za pacientom. Potrebujeme viac podporiť aj ambulancie a preventívne vyšetrenia. Až vtedy sa to ukáže aj na zdraví obyvateľstva. V našom systéme stále hovoríme o nemocniciach a akútnej starostlivosti, ale zdravie je veľmi závislé aj od preventívnych opatrení. Možno to nebude hneď vidno, ale určite sa to oplatí vo vzťahu ku zdraviu obyvateľstva.

Čo by mal minister urobiť ako prvé tri veci, keď príde do úradu?

Ak sa pýtate, čo by som prvé urobila ja, tak by som dala spraviť audit štátnych nemocníc. Zmluvy a verejné obstarávanie nie je dostatočne pod kontrolou, ak to mám tak mierne povedať. Vieme, že v zdravotníctve sú štyri miliardy eur a z toho takmer tretina sa niekde vynaloží neefektívne. To by som urobila ako prvé, aby som zabránila rozkrádaniu zdravotníctva. Obklopila by som sa kvalitnými ľuďmi, ktorí mi pomôžu tieto zmeny zrealizovať, lebo bez toho to nejde. A ako tretie by som zefektívnila ambulantnú starostlivosť, domácu ošetrovateľskú starostlivosť, podporila sestry v ich kompetenciách, lebo to je efektívne.

Keď si vás minister pozve na prvé stretnutie, čo budete od neho žiadať?

V rámci predvolebnej kampane sme komunikovali so všetkými politickými stranami, ktoré mali šancu dostať sa do parlamentu. Podpisovali sme s nimi memorandum o porozumení. V ňom sú zadefinované najpálčivejšie problémy zdravotníctva, ktoré majú vplyv aj priamo na sestry – hovorili sme tam o DRG a chceli sme aj kontrolu personálnych normatívov. Dnes pacient ani nevie, kto ho ošetruje – či je dosť zdatný, či je na správnom mieste. To sa ukázalo aj pri výpovediach sestier, že začali prijímať sestry, ktoré neboli patrične vzdelané. A treťou požiadavkou bolo zvýšenie platov.

O koľko viac by ste chceli?

Nedefinovali sme výšku v memorande. Ale máme pripravenú požiadavku, aby nám zvýšili koeficienty pri základnej mzde, tak ako sme žiadali pri výpovediach.

Môžeme očakávať, že ak vám to minister nesplní, budú sa opakovať výpovede?

Bolo by predčasné o tom hovoriť. V apríli budeme mať snem komory, tam o tom budeme diskutovať. Zatiaľ to neviem povedať.

Koľko mu dáte času?

Myslím, že každej vláde sme už dali dosť času na to, aby to riešila. Nebudeme čakať štyri roky. Ale koľko mu dáme času, to neviem teraz povedať. O tom rozhodneme na sneme.

Voľby 2016

Výpovede sestier

Teraz najčítanejšie