O čo ide v boji o budúcnosť ukrajinských cirkví a čo s tým má vplyvný americký lobista

Píšu Catherine Beltonová a David L. Stern, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Republikánsky kandidát na viceprezidenta J. D. Vance v aprílovom prejave odsúdil ukrajinskú vládu za to, čo označil za „útok na tradičné kresťanské komunity“. Jeho slová sa následne stali heslom lobistov, ktorých si najal právnik spojenca ruského pravoslávneho patriarchu.

„Chválime Vancea za to, že v tejto otázke zaujal rozhodný postoj, a vyzývame vás, aby ste ho nasledovali,“ uvádza sa v e-maile zo 17. júla, ktorý jeden z lobistov poslal zákonodarcom v kongrese.

Tento e-mail bol len jedným z desiatok v rámci kampane vykresľujúcej Kyjiv ako protikresťanský. Jej cieľom je podľa šiestich zdrojov z kongresu podkopať vojenskú podporu Ukrajine.

Táto kampaň sa má zintenzívniť po tom, ako ukrajinský parlament 20. augusta schválil zákon, ktorý zakazuje náboženské organizácie s väzbami na Rusko. Legislatíva vytvára právny rámec, ktorý by podľa náboženských expertov mohol účinne ukončiť činnosť ukrajinskej vetvy pravoslávnej cirkvi napojenej na Moskvu.

Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu (UPC) má hlboké historické väzby na Ruskú pravoslávnu cirkev, ktorá je podľa mnohých predstaviteľov USA a Ukrajiny nástrojom ruskej zahraničnej politiky.

Vojna naplno ukázala hlboké sympatie cirkvi k Rusku a Ukrajina začala trestné konania proti desiatkam duchovných za údajnú pomoc Rusku. Podľa ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU išlo okrem iného aj o zhromažďovanie spravodajských informácií o ukrajinskej armáde a o pohybe zbraní.

Argumenty podobné ruskej propagande

Kľúčovým prvkom komunikácie medzi americkými lobistami a zákonodarcami bol návrh, aby podmienili ďalšiu pomoc Ukrajine zachovaním UPC. Potvrdili nám to traja republikánski zamestnanci kongresu, ktorí sa s nami rozprávali pod podmienkou zachovania anonymity, pretože nemali oprávnenie hovoriť o veci verejne.

Vance o podmienení pomoci explicitne hovoril vo svojom prejave. „Je naša hanba, že odmietame použiť stovky miliárd dolárov, ktoré posielame na Ukrajinu, ako páku na zabezpečenie a zaručenie skutočnej náboženskej slobody,“ povedal.

Hovorca senátora na našu otázku o týchto slovách uviedol, že Vance „dal jasne najavo, že ho znepokojuje prenasledovanie kresťanských komunít kdekoľvek na svete“.

Vláda prezidenta Volodymyra Zelenského tvrdí, že chce na Ukrajine iba nezávislú pravoslávnu cirkev, ktorá nebude podliehať vláde a hierarchii v Moskve, ktorá sa snaží zničiť ukrajinský štát.

Zákon však vyvolal kritiku zo strany pápeža Františka, ktorý minulý mesiac povedal, že pociťuje „obavy o slobodu tých, ktorí sa modlia“, ako aj zo strany Kremľa, ktorého hovorca Dmitrij Peskov minulý týždeň povedal, že zákon je „hrubým útokom na náboženskú slobodu, útokom na pravoslávnu cirkev a vo všeobecnosti útokom na skutočné kresťanstvo“.

Spomenutú kampaň proti snahám Kyjiva vytvoriť pravoslávnu cirkev bez vplyvu Moskvy vedie v Spojených štátoch Robert Amsterdam, kanadsko-americký právnik, ktorého firma má kancelárie vo Washingtone a v Londýne.

Amsterdam v rozhovore bez uvedenia dôkazov tvrdil, že ukrajinská bezpečnostná služba mučí ukrajinských pravoslávnych kňazov za to, že hovoria po rusky. „Niečo také tu nebolo od čias nacistov,“ povedal.

Amsterdamove argumenty o Ukrajine sú podobné propagandistickej kampani, ktorú politickí stratégovia Kremľa načrtli v interných dokumentoch Kremľa z roku 2023. Dokumenty získali európske spravodajské služby a Washington Post ich mal k dispozícii na preskúmanie.

Kampaň vyzývala na vykreslenie Ukrajiny ako krajiny, ktorá sa „zmenila na protikresťanskú spoločnosť“, pričom členovia Zelenského vlády mali byť označovaní za osoby, ktoré sa „správajú ako nacisti“ v snahe podmaniť si Ukrajinskú pravoslávnu cirkev.

Rozhovory s Tuckerom Carlsonom

Amsterdama do práce na tejto otázke zapojil Vadim Novinskij – rusko-ukrajinský magnát s úzkymi väzbami na najvyššie vedenie Ruskej pravoslávnej cirkvi. Právnik tvrdí, že sa zameriava výlučne na otázku náboženskej slobody, nie na agendu Moskvy.

„Nemôžete zakázať cirkev. Je to úplne v rozpore s princípmi právneho štátu,“ hovorí. „Nikdy som sa nezapájal do sporov o podporu Ukrajiny ani som nikdy nevystupoval proti Ukrajine.“ V e-mailoch adresovaných zákonodarcom lobisti síce odsúdili Ukrajinu za to, čo označujú za „prenasledovanie ukrajinských kresťanov“, ale zároveň hovorili o svojej „neochvejnej podpore Ukrajiny proti ruskej agresii“.

Amsterdam uviedol, že časť jeho práce pre Ukrajinskú pravoslávnu cirkev financoval Novinskij, ale odmietol špecifikovať, kto ďalší ho finančne podporoval.

Ukrajinské inštitúcie a ukrajinskí evanjelickí a baptistickí lídri zareagovali vlastným lobistickým úsilím s cieľom ovplyvniť amerických zákonodarcov a republikánsku základňu. Poukazujú na kroky Ruska, ktoré na okupovaných územiach utláča protestantov a iné vierovyznania mimo sféry Ruskej ortodoxnej cirkvi.

Pavlo Ungurian, ukrajinský evanjelický líder, sa začiatkom tohto roka niekoľkokrát stretol s republikánskym predsedom snemovne reprezentantov Mikom Johnsonom. Evanjelickí a baptistickí kňazi zase poskytli očité svedectvá o zatváraní kresťanských kostolov, ktoré nepodliehali Ruskej ortodoxnej cirkvi, na územiach okupovaných Ruskom.

Poskytli aj dokumentáciu o zabíjaní a väznení tamojších evanjelických a baptistických kňazov, ako aj o väznení a mučení katolíckych kňazov. Johnsonov hovorca na našu žiadosť o vyjadrenie nereagoval.

8. júla však v Hudsonovom inštitúte Johnson verejne hovoril o tom, ako sa viackrát stretol s ukrajinskými náboženskými vodcami a pastormi, a uviedol, že Rusko si z nich urobilo „špecifický cieľ“.

Zamestnancov kongresu, ktorých oslovil Washington Post, napriek tomu znepokojuje, do akej miery Amsterdamova kampaň ovplyvnila názory základne Republikánskej strany, a to najmä po tom, ako Tucker Carlson odvysielal dva rozhovory s Amsterdamom o tejto téme najprv v októbri 2023 a potom opäť v apríli tohto roku.

Moskva alebo Konštantínopol

Podľa dvoch amerických predstaviteľov zapojených do tohto procesu Trumpova administratíva aktívne podporovala pravoslávnu komunitu na Ukrajine, aby sa rozišla s Moskvou. Po roku 2014 sa objavili obavy z úlohy, ktorú zohrali zložky Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu pri pomoci Rusku počas nezákonnej anexie Krymu a okupácie východnej časti Ukrajiny proruskými separatistami.

Čiastočne aj v dôsledku úsilia, ktoré viedlo ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Mika Pompea, ekumenický patriarcha v Konštantínopole Bartolomej I. – najvyšší predstaviteľ východnej pravoslávnej cirkvi – udelil v roku 2019 Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU) autokefáliu, teda autonómiu od moskovskej hierarchie.

Tým vznikla cirkev, ktorá podlieha Konštantínopolu – historickému názvu, ktorý pravoslávni veriaci používajú pre Istanbul – a nie Moskve.

Ruský prezident Vladimir Putin sa proti tomuto kroku ostro ohradil, no pôvodná Ukrajinská pravoslávna cirkev s väzbami na Rusko naďalej existovala. Pod novozvolenou Zelenského vládou dostali jednotlivé farnosti právo vybrať si, ku ktorej cirkvi sa chcú pripojiť – k tej patriacej pod Moskvu alebo k novej, patriacej pod Konštantínopol.

Po veľkej ruskej invázii sa však jasne ukázalo, že tieto opatrenia nestačia, tvrdia predstavitelia Kyjiva.

„Ľudia pochopili, že UPC je piatou kolónou Kremľa,“ vraví Orysia Lucevyčová, zástupkyňa riaditeľa programu Rusko a Eurázia v londýnskom think tanku Chatham House.

Hovorca Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi metropolita Kliment to poprel a povedal, že piatu kolónu tvoria „tí, ktorí rozdeľujú ukrajinskú spoločnosť na správnych a nesprávnych občanov“.

Patriarcha Kirill – hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi – chválil ruskú inváziu ako súčasť „svätej vojny“ a povedal, že ruskí vojaci zabití vo vojne okamžite pôjdu do neba.

Metropolita Onufrij – najvyšší predstaviteľ Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi – sa snažil od jeho slov dištancovať, keď tri mesiace po invázii vyhlásil, že cirkev prerušuje vzťahy s Moskvou a že jej kňazi už nebudú spomínať Kirilla vo verejných modlitbách.

Odborná správa, ktorú si nechala vypracovať ukrajinská vláda, však dospela k záveru, že tieto opatrenia boli len kozmetické a že hlavné kanonické väzby na Moskvu pretrvávajú.

„V podstate všetky rozhodnutia, ktoré Onufrij urobil, sú zvrátiteľné,“ vraví Cyril Hovorun, bývalý šéf štábu patriarchu Kirilla. Ten Hovoruna v januári zbavil hodnosti po tom, ako sa zúčastnil na liturgii s biskupom z cirkvi pod správou Konštantínopolu. „V prípade, že Putin vyhrá vojnu, sa všetko môže vrátiť do pôvodného stavu.“

V Buči kňaz pomáhal Rusom

Podľa SBU bolo navyše odsúdených za pomáhanie Rusku už 26 duchovných Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a ďalších 50 úrady vyšetrujú.

V jednom prípade kňaz v Buči, malom mestečku pri Kyjive, v ktorom sa ruskí vojaci počas niekoľkotýždňovej okupácie dopúšťali vojnových zverstiev, pomáhal ruským jednotkám pri identifikácii miestnych obyvateľov, ktorí by mohli klásť odpor.

Robert Amsterdam tvrdí, že kňazi a biskupi UPC sú obviňovaní a zatýkaní len za to, že „povedia čokoľvek, čo znie ako niečo, čo by mohol povedať Putin“. Uviedol príklad metropolitu Teodosija, ktorý je v domácom väzení za sériu prednášok na Teologickej akadémii v Kyjive, v ktorých vyjadril cirkevný postoj Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Kyjivské úrady uviedli, že biskup „podnecoval medzikonfesionálnu nenávisť“ a snažil sa aj vytvoriť webovú stránku s emblémom Ruskej pravoslávnej cirkvi.

V rozhovoroch a vo videách zverejnených na webovej stránke savetheuoc.com Amsterdam tvrdil, že „prenasledovanie“ Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi ukrajinskými úradmi viedlo k nútenému zatvoreniu 1 500 ukrajinských pravoslávnych cirkevných zborov.

Náboženskí experti však hovoria, že mnohé z týchto zborov na protest proti invázii dobrovoľne prešli pod Pravoslávnu cirkev Ukrajiny, ktorá je nezávislá od Moskvy. Prezidentka organizácie na ochranu náboženskej slobody Law and Liberty International Lauren Homerová tvrdí, že za posledné dva roky sa k PCU pripojilo viac ako 2000 bývalých zborov UPC.

Je proti agresívnej rusofóbii

Vo svojej kancelárii v luxusnej londýnskej štvrti Belgravia sa Robert Amsterdam predstavuje ako obhajca náboženskej slobody uprostred mainstreamového západného diskurzu, v ktorom „je nebezpečné myslieť si čokoľvek iné ako agresívnu rusofóbiu“.

Amsterdam zároveň tvrdí, že je nepriateľom Putinovho režimu a má zákaz vstupu do Ruska, pretože po roku 2000 obhajoval oponenta kremeľského režimu Michaila Chodorkovského.

Z dokumentov, ktoré preskúmal Washington Post, vyplýva, že v polovici roka 2023 právnik rokoval o ročnej zmluve na milión dolárov za prácu pre Ruský zväz priemyselníkov a podnikateľov (RZPP) – vplyvnú lobistickú skupinu napojenú na Kremeľ.

Amsterdam mal na súdoch bojovať proti západným sankciám uvaleným na Rusko. Americké ministerstvo financií zaviedlo sankcie proti zväzu 11. augusta 2023.

„Spoločnosť Amsterdam & Partners je pripravená zastupovať ruské podniky v konaní o napadnutí sankcií a iniciovať širokú verejnú diskusiu o sankčnej politike Veľkej Británie,“ uvádza sa v memorande RZPP z 28. júna 2023, ktoré získali európske spravodajské služby. „Právnici sú pripravení prevziať na seba reputačné riziká a verejný nesúhlas nevyhnutne spojený s aktívnou kritikou sankcií.“

Amsterdam hovorí, že nezastupuje RZPP, a zmluvu nepodpísal, pretože sa nedokázali dohodnúť na podmienkach.

Povedal, že odmieta spochybňovať sankcie spojené s ruskými technológiami a armádou, pretože je proti ruskej vojne. Dodal však, že je pripravený viesť kampaň proti sankciám uvaleným na jednotlivcov, ktorí boli podľa neho „neoprávnene postihnutí len na základe svojho majetku“.

Ruský zväz priemyselníkov a podnikateľov odmietol našu žiadosť vyjadrenie.

Hra s výnimkami zo zákona

Krátko po rozhovoroch s RZPP 22. augusta 2023 si Amsterdama najal rusko-ukrajinský oligarcha Novinskij. Najskôr ho mal zastupovať v súvislosti so sankciami uvalenými ukrajinskou vládou, no potom sa jeho úloha rozšírila aj na prácu pre ukrajinskú pravoslávnu cirkev.

Novinskij zbohatol v 90. rokoch na obchode s ropou v Petrohrade spolu s blízkym Putinovým spolupracovníkom. Neskôr rozšíril svoje podnikanie na Ukrajinu, stal sa občanom tejto krajiny a významným podporovateľom ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Často sa na verejnosti objavoval po boku Kirilla – vodcu ruskej pravoslávnej cirkvi – počas oficiálnych návštev patriarchu na Ukrajine a počas Novinského návštev v Rusku. Amsterdam uviedol, že Novinskij sa pre tento článok nechcel vyjadriť.

Na vedenie kampane v USA si Amsterdam najal právnickú firmu Nelson Mullins a jej hlavného politického poradcu a bývalého kongresmana z Pensylvánie Rona Klinka a aj Williama Burke-Whitea – profesora práva na Pensylvánskej univerzite a bývalého poradcu ministerstva zahraničných vecí počas Obamovej administratívy.

Vyplýva to z dokumentov zverejnených podľa Zákona o zverejňovaní lobistických informácií, e-mailov adresovaných zamestnancom kongresu, ktoré videl Washington Post, a z dokumentov zverejnených podľa zákona o registrácii zahraničných agentov (FARA).

Podľa zdrojov z kongresu sa niektorých stretnutí so zákonodarcami zúčastnil aj Amsterdam.

Amsterdam pôvodne tvrdil, že jeho firma svoju činnosť nezaregistrovala podľa FARA z dôvodu výnimky v zákone pre zastupovanie náboženských organizácií. Právnik špecializujúci sa na zákon o registrácii zahraničných agentov však uviedol, že výnimka sa vzťahuje len na čisto náboženské aktivity.

„Výnimka sa vo všeobecnosti neuplatňuje, pokiaľ vaše aktivity nie sú čisto náboženské a zahŕňajú to, čo zákon nazýva politickými aktivitami. Definícia politickej aktivity zahŕňa akýkoľvek pokus ovplyvniť vládu USA alebo ovplyvniť akúkoľvek časť americkej verejnosti vo vzťahu k verejným alebo politickým záujmom cudzieho štátu,“ vraví Joshua Ian Rosenstein z právnickej firmy Sandler Reiff, ktorá sa špecializuje na otázky týkajúce sa zákona o registrácii zahraničných agentov a lobingu.

„Myslím si, že by to mali ťažké, keby mali preukázať, že ide o čisto náboženský a nepolitický účel v súlade s definíciou zákona.“

Amsterdamova právnická firma neskôr pre Washington Post uviedla, že na jej prácu sa vzťahujú aj samostatné výnimky z FARA týkajúce sa zastupovania klientov v súdnych konaniach a vykonávania „činností, ktoré neslúžia prevažne zahraničným záujmom“.

Rosenstein tvrdí, že platnosť nárokov na tieto výnimky do veľkej miery závisí od špecifík zákazky, ako je „obsah a posolstvo lobistických aktivít“ a rozsah, v akom sú tieto aktivity riadené zahraničnou vládou.

Amsterdam hovorí, že práca firmy je prísne obmedzená na ochranu náboženskej slobody. „Nikdy sme nevystupovali proti Ukrajine v žiadnej inej otázke,“ povedal. „Zastupovanie našej firmy je v súlade so všetkými príslušnými zákonmi.“

Hovorca spoločnosti Nelson Mullins uviedol, že firma sa nevyjadruje ku klientom.

Burke-White sa zaregistroval podľa zákona FARA ako osoba konajúca v mene ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

V úvodnom podaní z 5. novembra uviedol, že mu Amsterdamova právnická firma zaplatila sedemtisíc dolárov za to, aby nadviazal kontakty so senátormi vrátane Marca Rubia, Jona Ossoffa a Jeanne Shaheenovej, ako aj s Bielym domom, členmi senátneho výboru pre zahraničné vzťahy a Úradom ministerstva zahraničných vecí pre medzinárodnú náboženskú slobodu.

V e-maile uviedol, že sedemtisíc dolárov je celková suma, ktorú si za toto obdobie zarobil, a dodal: „Úplný zákaz cirkvi prostredníctvom zákonov, a tým odopretie práva jednotlivca uctievať bohoslužby podľa svojho výberu jednoducho nie je zlučiteľné s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv a slobody náboženského vyznania.“

V neskoršom podaní z 31. mája Burke-White uviedol, že ukončuje svoju registráciu z dôvodu náboženskej výnimky, zákonnej výnimky a výnimky pre činnosti, ktoré nie sú riadené cudzou vládou alebo priamo nepodporujú jej záujmy.

Novú cirkev mnohí odmietajú

V reakcii na kritické pripomienky k zákonu musí ukrajinská vládna komisia najprv dokázať, či je ukrajinská pravoslávna cirkev prepojená s Ruskou pravoslávnou cirkvou, a až potom bude môcť začať súdne konanie, ktoré by mohlo viesť k jej zrušeniu.

Zákon tiež poskytuje UPC deväťmesačnú odkladnú lehotu, počas ktorej sa môže rozhodnúť úplne prerušiť svoje vzťahy s Moskvou.

Niektorí duchovní však tvrdia, že by sa nemohli pripojiť k cirkvi pod Konštantínopolom, ktorú považujú za „schizmatickú“ a vytvorenú ako politický projekt, pretože sa obávajú, že by nezostali v „Božej milosti“.

„Nemôžeme sa pripojiť k zlodejom, ktorí zradili kanonické právo,“ povedal v rozhovore jeden zo stúpencov UPC Nikolaj Mojsijenko.

Ukrajina medzitým zintenzívnila svoje úsilie získať na svoju stranu amerických kresťanov.

Nezisková organizácia Kyiv Global Outreach, ktorá je spojená s Kyjevskou ekonomickou školou, si najala washingtonskú PR firmu DCI Group. Podľa dokumentov zverejnených v súlade so zákonom FARA jej zaplatila 3,6 milióna dolárov na osvetový program v roku 2024.

Gary Marx, prominentný evanjelik a republikánsky stratég, ktorého si najala spoločnosť DCI, vyslal ukrajinských evanjelikov, aby prezentovali svoje argumenty po celých Spojených štátoch a vystúpili na zjazde Republikánskej strany, pred Národným združením kresťanských zákonodarcov a na Južnom baptistickom zjazde.

„Kyvadlo verejnej mienky sa začína vracať späť,“ povedal Marx. „Hlasy, ktoré začínali veriť ruským naratívom, si uvedomujú, že nie sú na víťaznej strane tohto sporu.“