Mekka lyžiarov sa mení na mesto duchov, odchody miestnych sú daňou za masový turizmus

Špindlerův Mlýn, krkonošské mestečko ležiace v údolí s tisíckou obyvateľov, v minulosti tvorilo niekoľko horských osád. Dnes je najnavštevovanejším horským strediskom v Českej republike, ktoré dostalo prezývku „český Aspen“ podľa slávneho turistického a lyžiarskeho centra v americkom Colorade.

Drevené chalupy a dedinské stavby postupne nahradili hotely, penzióny a apartmánové komplexy.

Vysoké ceny bývania a absencia bežných služieb vytláčajú miestnych obyvateľov, ktorí sa sťahujú do okolitých miest či dedín. Každoročne ich preto ubúda.

Jednou z tých, ktorí odišli, je aj podnikateľka Jitka. Rodný „Špindl“ vymenila za pätnásť kilometrov vzdialené Vrchlabí.

„Aj tak sme tam chodili na nákupy. Tu sa teraz síce otvoril nový obchod, ale veľa vecí, ako je napríklad mäso, tam nepredávajú, takže aj tak musíte ísť do Vrchlabí,“ opisuje jeden z dôvodov, prečo sa spolu s rodinou rozhodla mesto opustiť.

„Obchodov a služieb veľmi ubudlo. Mali sme tu všetko a teraz už tu nie je ani železiarstvo alebo noviny,“ hovorí žena, ktorá v Špindlerovom Mlýne ďalej pracuje – podniká tu 34 rokov.

„Bežné služby sa tu neuživia. Aj mne dnes nejaký pán vytkol, že som zmenila sortiment. To som neurobila, ale musela som pridať aj iný – bez toho to bohužiaľ nejde. Musím sa prispôsobiť, aby som sa uživila,“ vysvetľuje Jitka, prečo rozšírila drogériový tovar aj o suveníry, ako ukazuje aj priečelie obchodu s nápisom: „Drogéria – Suveníry.“

Na rozdiel od miestnych tu pribúdajú sezónni chatári, ktorí skupujú po odchádzajúcich rodákoch byty alebo si kupujú apartmány v novopostavených komplexoch. Podľa miestnych si však vozia vlastné jedlo a nápoje a peniaze utrácajú najmä v lyžiarskom stredisku, ktoré prevádzkuje spoločnosť Melida miliardára Igora Rattaja.

Miestnym tak po týchto sezónnych obyvateľoch zostáva len pomerne nízky zárobok a, naopak, množstvo odpadu.

„Krčmy z toho možno niečo majú, ale ľudia z tých bytov tu nenechajú nič, pretože si všetko privezú z domu a nechávajú tu iba odpad,“ hovorí Jitka.

Po nás potopa

Samotné apartmány podľa predsedu Českej únie cestovného ruchu Jakuba Juračku nie sú zlé. „Apartmán sám osebe nie je negatívny, ako býva občas vykresľovaný. Problém je jeho sekundárna ekonomická záťaž,“ vysvetľuje.

„Tú musí obec so stále menším počtom obyvateľov platiť, ale je financovaná najmä podľa počtu obyvateľov. Tým zvyšným výstavba apartmánov zdražuje život logickým nárastom cien bývania,“ opisuje Juračka.

Hlavným cieľom výstavby apartmánov podľa neho pôvodne bola možnosť rýchleho porevolučného posunu v kvalite ubytovania pre turizmus, a to zo súkromných ​​peňazí. Zmyslom bolo zatraktívniť rekreačné ubytovanie na území Česka a udržať si tak domácich turistov.

„To sa bohužiaľ skončilo, keď sa väčšina z nich správala k prenajímaným apartmánom podľa hesla ‚po nás potopa‘. Paralelne s tým vlastníci apartmánov stále bohatli a nič ich nenútilo mať príjem z prenájmu, aby si udržali vlastníctvo apartmánu,“ objasňuje.

V tej chvíli podľa neho nastal zlom a staviteľom sa otvorila cesta k tomu, aby predávali apartmány solventnej klientele s vysokou mierou zisku.

„Na toto bohužiaľ nemá žiadna obec v Česku regulačné nástroje a dá sa to prirovnať napríklad k problému s fenoménom Airbnb (online služby, ktorá sprostredkúva krátkodobý prenájom – pozn. red.),“ podotýka Juračka.

To potvrdzuje aj starosta Špindlerovho Mlýna Martin Jandura. „Vinou nedokonalej legislatívy nám v tomto ohľade utekajú neskutočné sumy rádovo v desiatkach miliónov korún ročne. Mesto prichádza pre apartmánové byty nielen o poplatky z lôžka, ale predovšetkým o cennú lôžkovú kapacitu pre turistov,“ hovorí.

„V hoteloch turisti rotujú a prichádzajú každý týždeň, v apartmánoch je to iné – majitelia prichádzajú občas, nárazovo. Z apartmánových bytov mesto nemá ani korunu príjmu. Naopak, predstavujú veľkú záťaž pre úpravňu vody, čističku a komunálny odpad,“ opisuje situáciu Jandura, ktorý je miestnym rodákom.

Mesto duchov

Podľa údajov Českého štatistického úradu sa vlani v Špindlerovom Mlýne ubytovalo vyše 320-tisíc ľudí. To je na mesto s približne tisíckou stálych obyvateľov v priemere 26 700 turistov za mesiac, ktorí tam strávia noc.

V priemere v meste strávia viac ako tri noci, údaje navyše zachytávajú iba turistov, ktorí sa v horskom stredisku ubytujú.

Sezónne vyťaženie, keď Špindlerův Mlýn naraz pojme až 20-tisíc obyvateľov, sa obvykle strieda s obdobiami, keď sa horské stredisko, naopak, mení na „mesto duchov“.

„Skúste sa napríklad večer mimo sezóny zastaviť v Horných Mísečkách a z parkoviska sa pozrite na tmavé okná stoviek bytov, ktoré umelo zvyšujú kapacitu vodovodu, čistiarní odpadových vôd a danej lokalite nič neprinášajú,“ približuje šéf únie cestovného ruchu Juračka.

Podľa starostu Janduru cíti Špindlerův Mlýn tento nepomer hlavne v oblasti infraštruktúry. „Mesto napríklad v rámci katastra spravuje a udržiava zhruba 70 kilometrov komunikácií vrátane 23 mostov, z ktorých časť je v dezolátnom stave a ktorých opravy mesto z rozpočtu nemá šancu pokryť,“ vysvetľuje.

„Odpadové hospodárstvo riešime v týchto exponovaných obdobiach ako okresné mesto. Veľmi intenzívne sa teraz zaoberáme napríklad kapacitou úpravne vody alebo čističky odpadových vôd,“ načrtáva situáciu Jandura.

Problémom je podľa neho aj nastavenie dotácií. „Keď dnes chceme žiadať o dotáciu, dosiahneme kapacitu pre tisíc obyvateľov, nie na tých dvadsaťtisíc v hlavnej sezóne,“ hovorí.

Dodáva, že by pri riešení tejto problematiky privítali systematickú pomoc štátu.

Opatrná regulácia

To, že turizmus znamená aj prínos, si vedenie mesta aj miestni uvedomujú. „Cestovný ruch je pre nás strategicky dôležitý a musíme ho naďalej podporovať a rozvíjať. Dnes však už vieme, že je zároveň nutné ho opatrne regulovať, aby sme oblasť nepreťažili,“ hovorí Jandura.

O význame cestovného ruchu je presvedčený aj dvadsaťštyriročný Adam, ktorý v Špindlerovom Mlýne žije a podniká.

„Turizmus je pre toto mesto rozhodne prínosom,“ hovorí, zatiaľ čo z auta vykladá boxy so zmrzlinou do stánku s nápisom „Zmrzka z hôr“, ktorý stojí vedľa.

„Dáva zmysel, že sú tu len hotely a služby pre turistov. Mimo turistických miest je tu málo pracovných pozícií,“ myslí si a dodáva, že je za turistov vďačný.

„Inak by to tu bolo úplne pusté, pretože väčšina miestnych sa už odsťahovala,“ poznamenáva Adam.

Sám sa neplánuje sťahovať zo Špindlerovho Mlýna, aj keď do blízkeho Vrchlabí cestuje prakticky denne.

„Býva sa tu ťažko,“ pripúšťa. „Dosť to ovplyvňujú aj apartmánové domy, ktoré sa tu stavajú. Mimo sezóny tu zase často nie je vôbec nikto – ale aj v sezóne je vidno, že je veľa tých komplexov zbytočne prázdnych,“ upozorňuje.

Už to nie je „ich mesto“

Vzťah medzi turistami a miestnymi je podľa historika Krkonošského múzea Správy KRNAP Jiřího Loudu v každej jeho historickej etape trochu iný.

„Čo turisti v každom prípade priniesli, sú peniaze – spočiatku ako vítané privyrobenie, neskôr ako hlavný zdroj obživy pre miestnych obyvateľov,“ rozpráva.

„V súčasnosti je kapitálová prevaha turistov – či skôr osôb v turistickom priemysle, čo sú klienti aj podnikatelia – jednoznačným hýbateľom všetkého tunajšieho diania,“ potvrdzuje.

S tým sa podľa neho spája aj pohľad miestnych na turizmus. „Od vítanej príležitosti cez obojstranne výhodnú koexistenciu až po útek tunajších obyvateľov pred turizmom,“ vymenováva Louda.

Skupina ľudí, ktorú turizmus v meste živí, však podľa historika nie je veľmi veľká. „V súčasnosti už nie je schopná vytvoriť funkčnú, stabilnú a sebavedomú miestnu komunitu, ktorá by mohla povedať, že Špindlerův Mlýn je ‚ich mesto‘,“ myslí si.

„Podnikajú, búrajú a stavajú tu najmä ľudia, ktorí reálne nemajú väzbu k miestu. Ide o trochu oneskorené potvrdenie trendu odpojenia sa od histórie miesta,“ vraví Louda.

Podľa neho sa vytratilo povedomie o historickom význame zásadných stavieb v meste aj jeho minulosti všeobecne. „Absencia vnímania akéhokoľvek genia loci. Zbúranie Špindlerovho mlyna, ktorý dal mestu meno, je vrcholom tohto javu,“ hovorí.

„Niektorí súčasní predstavitelia mesta dovtedy ani netušili, aká je to budova,“ komentuje historik zásadnú premenu podoby centra.

Schátranú historickú budovu dala bez povolenia pred dvoma rokmi zbúrať firma Projekt Centrál. Za to a aj za to, že neposlúchol výzvu stavebného úradu na zastavenie prác, dostal jej vlastník podľa Českej televízie pokutu rádovo v státisícoch korún.

„Mesto proti zbúraniu fakticky nič nemalo, len investor nedodržal procesné náležitosti a začal s demoláciou skôr, ako bolo všetko schválené. Mesto sa potom mohlo za túto pokutu trochu schovať a zakryť vlastnú neznalosť histórie miesta,“ myslí si Louda.

„Keby sa investor príliš neponáhľal a začal demolovať až po vyhotovení všetkých potrebných písomností, búral by legálne,“ hovorí.

Na mieste zbúraného mlyna, ktoré dnes prerastá tráva, má vyrásť ďalší hotel s reštauráciou a niekoľkými apartmánmi. Zatiaľ je však pozemok prázdny.

„V tom je zásadný rozdiel od stavu v prvej polovici 20. storočia, keď turizmus umožnil vznik skutočnej tunajšej honorácie aj funkčnej spoločnosti poľnohospodárov, remeselníkov a služieb,“ hodnotí Louda.

„Dnes, naopak, môžeme pozorovať len síce sympatické, ale trochu zúfalé boje malej hŕstky miestnych o normálny život v meste, ktoré už rozhodne fakticky nie je ich,“ hovorí.