Nový prieskum zaskočil aj analytikov. Po týždňoch eufórie Kamala Harrisová zaostáva za Trumpom

Kamala Harrisová vstúpila do kampane lepšie, ako predpokladala väčšina analytikov. Keď úradujúci prezident Joe Biden ohlásil, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie, bleskovo zjednotila Demokratickú stranu. Vystúpila s podareným prejavom na zjazde v Chicagu a podľa viacerých prieskumov sa dotiahla na Donalda Trumpa v kľúčových štátoch.

Cez víkend však denník New York Times zverejnil nové dáta, ktoré pre ňu nevyzerajú dobre. Harrisová prvýkrát za posledné týždne za Trumpom zaostáva v celonárodnom prieskume, a to o jeden percentuálny bod. Na porovnanie: Biden v roku 2020 osem týždňov pred voľbami viedol o vyše šesť bodov.

Analytik Nate Cohn tvrdí, že ide o prekvapivé výsledky. Zdôrazňuje, že ide len o „jeden prieskum“, ale pripomína, že vznikol v mimoriadne rešpektovanej agentúre.

Podľa Cohna by však Harrisovej pokles dával logiku. Po Bidenovom odstúpení o nej médiá písali takmer výlučne pozitívne a až teraz čelí kritickým otázkam napríklad o svojich názorových otočkách.

Čo vyplýva z prieskumu

Prieskum denníka New York Times prináša viacero cenných poznatkov pre kampaň Kamaly Harrisovej. Tým hlavným je, že väčšina Američanov stále dostatočne nepozná jej názory.

Vyše štvrtina respondentov je presvedčená, že o viceprezidentke nemá dostatok informácií, hoci posledné štyri roky slúžila po Bidenovom boku. Iba 9 percent Američanov tvrdí, že nevie dostatočne veľa o Trumpovi.

Mnohí komentátori jej preto odporúčajú, aby v utorkovej debate hovorila predovšetkým o sebe – a o tom, že bola kalifornskou prokurátorkou, ktorá stíhala zločincov. Môže tak vyniknúť kontrast medzi ňou a Trumpom, ktorý je od mája odsúdeným zločincom.

Harrisová sa snaží prezentovať ako stredová kandidátka. Aj na zjazde Demokratickej strany v Chicagu hovorila o svojej láske k Spojeným štátom a viacerí komentátori tvrdili, že jej prejav bol v mnohých ohľadoch konzervatívny. V následnom rozhovore pre CNN dokonca povedala, že by si do vlády zobrala aj republikána.

Z prieskumu však vyplýva, že Harrisovej zatiaľ táto taktika nevychádza podľa predstáv. V USA je výrazne viac ľudí (47 percent), ktorí považujú kandidátku demokratov za príliš liberálnu, než tých, ktorí vnímajú Trumpa ako príliš konzervatívneho (32 percent).

Republikáni pripomínajú Harrisovej predovšetkým výroky z demokratických primárok v roku 2020, v ktorých vystupovala ako liberálka. Vo viacerých témach bola ľavicovejšia než umiernenejší Biden – napríklad presadzovala zastavanie takzvaného frakovania, teda spornej ťažby ropy a plynu. Medzičasom však otočila a dnes už tvrdí, že by frakovanie nezakázala.

Harrisová zároveň výrazne zjemnila svoju rétoriku v oblasti migrácie. Pred štyrmi rokmi bola v tejto téme liberálnejšia než Biden, ale v súčasnosti podporuje prísnu antiimigračnú legislatívu, ktorú presadzovali senátori z oboch strán (koncom roka ju potopili republikáni po osobnom zásahu Donalda Trumpa).

Harrisovej slabinami sú ekonomické témy a migrácia

V predvolebnej kampani sa hovorí predovšetkým o štyroch témach, pričom dve z nich hrajú v prospech Trumpa (americké hospodárstvo a imigrácia) a dve ďalšie v prospech Harrisovej (interrupcie a obavy o budúcnosť demokracie).

Zrejme vôbec najdôležitejšou z nich je stav amerického hospodárstva. Aj keď demokrati pripomínajú, že za vlády Joea Bidena vzniklo v Spojených štátoch rekordných 15,7 milióna pracovných miest, viac voličov v ekonomických otázkach dôveruje Trumpovi. Rovnako viac ľudí verí republikánom v otázke imigrácie, ktorá bude dôležitá predovšetkým v kľúčovej Arizone, ktorá susedí s Mexikom.

Najsilnejšou Harrisovej témou sú reprodukčné práva, keďže práve Trumpom dosadení sudcovia zrušili federálne právo na interrupciu. Republikáni sa v tejto téme snažia balansovať. Na jednej strane si uvedomujú, že väčšina Američanov je proti úplnému zákazu interrupcií, na druhej strane si však nechcú pohnevať sociálnych konzervatívcov, ktorí sú dôležitou súčasťou ich volebnej koalície.

Harrisová menej často než úradujúci prezident Biden vykresľuje Trumpa ako hrozbu pre americkú demokraciu, ale z prieskumov vyplýva, že mnohí Američania ho tak naďalej vnímajú. Viceprezidentke by to mohlo pomôcť medzi konzervatívnymi voličmi, ktorí sa nehlásia prakticky k žiadnym hodnotám, ktoré vyznáva ona, ale zároveň nemajú radi Trumpa.

Povzbudiť ich k tomu môže aj Dick Cheney, bývalý viceprezident Georgea Busha (2001 až 2009). Ten cez víkend vyhlásil, že napriek veľkým názorovým rozdielom bude voliť Harrisovú, pretože Trump je najväčšou hrozbou pre Spojené štáty v ich 248-ročnej histórii.

„Klamstvami sa snažil ukradnúť predchádzajúce voľby a násilím sa chcel udržať pri moci, aj keď ho voliči odmietli. Nemôžeme mu opäť zveriť moc,“ vyhlásil Cheney. Podobne sa vyjadrila jeho dcéra Liz Cheneyová, bývalá republikánska kongresmanka, ktorá je s Trumpom v dlhodobom spore.

George Bush odkázal, že v týchto voľbách nepodporí žiadneho kandidáta. K Cheneymu sa však pridávajú viacerí ďalší celoživotní republikáni, ktorí budú voliť Harrisovú – okrem iných bývalý kongresman Adam Kinzinger či John Giles, republikánsky starosta z mesta Mesa v Arizone

Kritici: Harrisová sa vyhýba novinárom

Harrisovej niektorí v Spojených štátoch vyčítajú, že sa na rozdiel od Trumpa vyhýba kritickým otázkam. Republikánsky kandidát tento rok absolvoval desiatky rozhovorov vrátane jedného pre novinárov tmavej pleti. Dopadol katastrofálne – okrem iného v ňom spochybnil, či je jeho súperka skutočne Afroameričankou. Konzervatívci však vtedy oceňovali aspoň to, že sa rozprával so svojimi názorovými oponentmi.

Demokratická kandidátka od odstúpenia Joea Bidena absolvovala iba jedno dlhšie interview, a to s moderátorkou Danou Bashovou z televíznej stanice CNN. Trvalo menej ako dvadsať minút a po Harrisovej boku sedel jej viceprezidentský kandidát Tim Walz.

Harrisová zároveň nechodí do podcastových relácií ako Trump, ktorý napríklad minulý týždeň poskytol hodinový rozhovor obľúbenému moderátorovi Lexovi Fridmanovi. Toho len na Instagrame sleduje vyše milión ľudí a z toho mnohí mladí muži, teda kľúčová demografická skupina, ktorú chcú republikáni získať na svoju stranu.

Harrisová chce vyprovokovať Trumpa

Obaja kandidáti sa aj vzhľadom na vyrovnané prieskumy niekoľko dní pripravujú na utorkovú televíznu debatu, ktorú bude vysielať televízna stanica ABC.

Harrisovej kampaň sa snažila na poslednú chvíľu zmeniť pravidlá a docieliť, aby kandidáti nemali vypnuté mikrofóny, keď nehovoria. Demokrati dúfali, že tak naplno vynikne exprezidentova podráždenosť a arogancia, ale Trumpov tím s návrhom nesúhlasil.

Republikánski stratégovia sa snažia presvedčiť svojho kandidáta, aby čo najmenej útočil na Harrisovej identitu a čo najviac hovoril o konkrétnych témach, predovšetkým o hospodárstve a imigrácii. Trumpovi sa to v minulosti príliš nedarilo, v júnovej debate proti Joeovi Bidenovi však podal na svoje pomery pomerne disciplinovaný výkon.

Demokratickí marketéri tvrdia, že Harrisová by mala dostať Trumpa do úzkych – a že by mala čo najviac pripomínať, aké chaotické bolo jeho vládnutie v rokoch 2017 až 2021. Viceprezidentka sa na debatu pripravovala celý víkend, kým Trump absolvoval stretnutie s voličmi vo Wisconsine.

Očakáva sa, že duel budú sledovať desiatky miliónov ľudí. Ten posledný medzi Bidenom a Trumpom videlo naživo zhruba 51 miliónov Američanov.