Chytil ma pod krk a začal ma znásilňovať. Ženy zo sexbiznisu opisujú, čomu čelia a či násilie nahlasujú

Článok obsahuje explicitné opisy sexuálneho násilia, ktoré môžu byť psychicky náročné na spracovanie.

Pavlínu stretneme okolo desiatej večer na rohu Karlovho námestia v Prahe, kde sa sústreďujú ľudia pracujúci v pouličnom sexbiznise. Je nervózna, občas sa pozrie do mobilu alebo sa rozhliadne, či za ňou niekto nemieri.

V tomto prostredí sa pohybuje dvadsať rokov a „poriadny problém“ zažila podľa svojich slov iba raz.

„Niekoho som zbalila a išli sme do Vršovíc (pražská mestská časť – pozn. red.). Vzal ma do takej uličky – v tej chvíli sa mi to už nezdalo, otočila som sa, že idem preč. Dal mi ranu päsťou, zrazil ma na zem a mlátil ma na dlažbe. Kričala som a on mi vzal retiazku a tašku,“ rozpráva žena tichším hlasom.

Mala šťastie. Jej krik počula polícia a muža stihla zadržať.

Na Karlovom námestí sa večer ženy snažia skrátiť si čakanie. Napríklad jedna z nich na schodoch číta knihu.

Tak ako ďalšie sa aj ona občas rozhliadne, či pri nej nezastavuje auto. Zákazníci vraj obídu námestie pokojne päťkrát až šesťkrát, kým si vyberú, čie služby si zaplatia.

Počas večera sa dá stále ľahšie spoznať, ktorí vodiči námestím iba prechádzajú a ktorí hľadajú spoločnosť. Tí druhí jazdia pomalšie, občas majú trochu stiahnuté okná a ich pohľad smeruje k miestam, kde ženy obvykle postávajú.

Jeden z vodičov zastavuje aj pri nás s otázkou, či tiež pracujeme.

Pár metrov od Pavlíny postáva Lenka (mená oboch žien sme na ich prianie zmenili). Má na sebe čierne legíny, biele tielko a v ušiach slúchadlá.

Túto prácu síce robí len tri mesiace, ale počas nich už tiež čelila násiliu. Jeden zo zákazníkov ju pri sexe zmlátil. Išlo vraj o taxikára, ktorý je tu podľa jej slov pravidelným zákazníkom.

Informáciu o ňom rozšírila medzi kolegyňami. „Hovorila som dievčatám, aby si naňho dali pozor,“ spomína. Keď okolo nás prejde strieborné auto, žena sa zľahka strhne – hovorí, že to bol práve tento násilník.

Lenka tvrdí, že nemala inú možnosť než ísť pracovať na ulicu. Manžel jej dlhodobo ubližoval, raz ju údajne takmer zabil. „Jedenásť rokov som sa nechala týrať, pretože deti chceli otecka,“ zveruje sa.

Nakoniec od partnera odišla a niekoľko mesiacov bývala v azylovom dome. Potom sa jej však nedarilo zohnať zamestnanie, a aj preto je teraz na ulici. „Chcem si nájsť prácu a nejaký byt,“ hovorí. Dodáva, že rozhodne nechce pracovať v sexbiznise (laicky povedané v prostitúcii – pozn. red.) dlhší čas.

Riziko hlavne na ulici

Pavlínine a Lenkine skúsenosti nie sú v tejto profesii vôbec ojedinelé. Znásilnenie či nejakú formu sexuálneho násilia zažila podľa expertov veľká časť z viac ako 13-tisíc ľudí, ktorí v Česku podľa odhadov pracujú v sexbiznise.

„Keď sa spýtate ktorejkoľvek ženy, prakticky každá vám potvrdí, že sa so sexuálnym násilím stretla. Museli by ste mať naozaj veľké šťastie, aby ste narazili na nejakú, ktorá by s tým nemala skúsenosti,“ hovorí spoluzakladateľka Spolku na ochranu žien Zuzana.

S násilím sa pri tejto práci stretávajú častejšie ženy, ktoré pracujú samy na seba a hlavne na ulici.

„V klube alebo na priváte máte zaistenú bezpečnosť. Buď je tam priamo ochranka, nejaké kolegyne alebo blízki zákazníci, ktorí tam často fungujú ako ochranka,“ vysvetľuje Zuzana, ktorá v sexbiznise pracuje desať rokov (praje si zostať v anonymite, redakcia jej identitu pozná).

„Najzávažnejšie sú prípady znásilnenia, vydierania či stigmatizácie, ktoré klientky a klientov veľmi ponižujú a znevažujú ich ľudskosť,“ hovorí sociálna pracovníčka Alena Holoušová, vedúca brnianskeho poradenského centra neziskovej organizácie Rozkoš bez rizika.

„Nemohla som sa pohnúť“

Znásilnenie zažila aj Lada. Stalo sa to pred zhruba ôsmimi rokmi, keď v centre hlavného mesta nasadla do auta k trom mužom.

„Odviezli ma za Prahu na jednu ubytovňu – asi by som ju ešte našla, ak tam stále stojí a funguje. Doviedli ma na izbu, kde bolo asi desať postelí, a ja som im povedala, že tu nič s nikým robiť nebudem,“ spomína.

„Otočila som sa a chcela som odísť, ale jeden ma chytil a vyvliekol ma z ubytovne von na dvor na nejaký gauč. Chytil ma tam pod krkom, začal ma škrtiť a znásilňovať do zadku,“ opisuje Lada s tým, že sa nedokázala brániť, pretože muž bol oveľa silnejší.

„Na začiatku mi dal päsťou do nosa, keď som sa bránila. Začala mi hrozne tiecť krv a hneď som od nej mala celé šaty.“

Lada pri znásilnení predstierala, že je mŕtva alebo že omdlela, k čomu nemala ďaleko. „Keď som už takmer stratila vedomie, zrazu ma pustil a odišiel. A ja som sa bála tak, že som sa nemohla pohnúť,“ dodáva.

Keď si bola istá, že sa násilník nevráti, zobrala si svoje veci, vrátila sa do mesta a zamierila na políciu.

„Nechali ma tam viac ako hodinu sedieť, kým sa ma niekto ujal. Vypočuli ma a išli na tú ubytovňu, ktorú som im opísala. Ten chlap ani jeho kumpáni tam už neboli. Nikdy ich nenašli.“

Polícii sa tento prípad nepodarilo nájsť v databázach. „Nemáme na to dostatok informácií, navyše sa to stalo už pred ôsmimi rokmi,“ vysvetľuje hovorkyňa pražskej polície Kristína Zelinková.

Prípad so súdnou bodkou

Naopak, právoplatným rozsudkom sa skončil prípad, ktorý sa pred ôsmimi rokmi stal Anne (aj jej meno bolo na jej prianie zmenené, redakcia jej identitu pozná).

V Prahe si ju vyhliadol muž, ktorý ju odviezol do polí k Chrášťanom (obec v okrese Praha-západ – pozn. red.) neďaleko obchodného centra Zličín. Pri výjazde z mesta Anna zneistela, chcela sa vrátiť späť a zrušiť dohodnutý sex. Muž jej však vytrhol telefón z ruky s tým, že jej ho vráti až potom.

„Poškodenú vytiahol proti jej vôli z vozidla do poľa, kde ju zvalil na zem a cez jej aktívny odpor s ňou zápasil a snažil sa ju vyzliecť, pričom ju opakovane udrel rukou do tváre,“ opísal napadnutie odvolací Krajský súd v Prahe.

Páchateľ sa snažil žene zviazať ruky za chrbtom, pritlačil jej hlavu k zemi a vsunul jej minimálne raz prst do vagíny. Muž zanechal znásilňovanie až vo chvíli, keď žena prestala klásť odpor, pretože bola psychicky príliš vyčerpaná.

„V dôsledku opísaného konania utrpela škodu na osobných veciach a menej závažné poranenia, spočívajúce v pomliaždení kolena a veľa podliatin a škrabancov po tele a v tvári,“ zhrnul súd.

Muž odišiel zo súdu s dvojročnou podmienkou. Navyše mal zaplatiť 120-tisíc korún, ktoré Anna dodnes vymáha.

Páchateľovi priťažilo niekoľko okolností.

„Žena bola pomerne brutálne napadnutá, potom bola polonahá vystavená chladu a ponechaná na odľahlom mieste bez možnosti okamžite si privolať pomoc. Právom sa mohla domnievať, že je ohrozená aj na živote,“ opísal sudca Ladislav Koudelka dôvody, ktorého ho viedli k takémuto trestu.

Zdôraznil, že Anna bezpochyby prežila silný traumatizujúci zážitok – odvtedy sa ambulantne lieči na psychiatrii.

Nechcené praktiky aj sex bez ochrany

Ľudia pracujúci v sexbiznise sú veľmi často nútení do nechcených praktík. Podľa tohtoročného prieskumu nazvaného S tebou (už) nie neziskovej organizácie Rozkoš bez rizika sa s tým stretlo takmer 36 percent respondentiek a respondentov.

Túto situáciu zažila aj Zuzana zo Spolku na ochranu žien: „Jeden zákazník nerešpektoval moje odmietnutie a zmlátil ma tak, že som mala viac ako týždeň modriny – na tele, na rukách, na tvári. Snažila som sa s ním hovoriť, ale on bol v určitom tranze a vôbec ma nevnímal a pokračoval.“

Vyše tridsať percent opýtaných žien a mužov minimálne raz zažilo, že ich zákazník držal tak, že sa nemohli proti svojej vôli pohnúť. Zhruba pätina mala skúsenosť so škrtením, viac ako tretina s vynúteným sexom bez kondómu.

Ústavný súd v júni v súvislosti s kauzou bývalého poslanca Dominika Feriho konštatoval, že znásilnením sú aj prípady, keď si páchateľ počas pohlavného styku dá bez súhlasu druhého dole kondóm.

„Väčšinou sa to začne tým, že sa zákazník spýta, či s vami môže mať sex bez ochrany. Vy poviete, že nie, a on sa vás po dobrom snaží presvedčiť, že to musí ísť,“ hovorí Zuzana.

„Keď s tým naďalej nesúhlasíte, tí rozumnejší prestanú. Tí menej rozumní ukončia debatu a nakoniec si sex vynútia násilím a bez ochrany. Stáva sa to neustále všetkým ženám, ktoré sú v tomto odbore. Nespočítam, koľkokrát sa to stalo mne,“ dodáva.

Ženy pracujúce v sexbiznise si so zákazníkmi obvykle vyjasňujú vopred, akú službu im presne poskytnú. Používanie ochranných pomôcok pritom patrí medzi nepísané pravidlá pri akejkoľvek technike.

Zákazník teda vopred vie, za akú praktiku si zaplatil, a keď si vynucuje inú alebo si zvlečie počas sexu kondóm, robí to s vedomím, že tým porušuje dohodu, čo môže mať aj trestnoprávne následky.

Ako z toho? Hlavne osvetou

Situáciu podľa sociálnej pracovníčky Holoušovej sťažuje rozšírený názor, že sexuálne násilie k tejto práci patrí. Podľa odborníčky si väčšina ľudí stále myslí, že znásilnená žena zo sexbiznisu si za to môže tak trochu sama.

„Ak nie sme schopní s rešpektom pristupovať k tejto činnosti, nemôžeme ani prijať takú právnu úpravu, ktorá by situáciu ešte viac nezhoršovala, ale bola nápomocná,“ hovorí.

Postupom času sa zároveň znižuje citlivosť voči nevhodnému správaniu a ženy začnú negatívne skúsenosti so zákazníkmi vnímať ako súčasť svojej profesie.

„Stávajú sa čoraz tolerantnejšími voči týmto atakom, aj keď sa snažíme, aby si tieto hranice uvedomovali, a usilujeme sa ich motivovať na riešenie. Tieto skúsenosti navyše často taja a majú obavu ich riešiť,“ opisuje Holoušová.

Podľa niektorých hlasov by pomohla legalizácia práce v sexbiznise, ale s tým Zuzana zo Spolku na ochranu žien nesúhlasí: „Ukazuje sa, že v krajinách, kde sa pristúpilo k legalizácii, nedošlo k zníženiu frekvencie násilia na sexuálnych pracovníkoch.“

Podľa nej je zároveň dôležité hovoriť cez rôzne kanály so zákazníkmi (alebo s potenciálnymi zákazníkmi). „Treba im vysvetľovať, čo všetko môže byť znásilnenie alebo sexuálny nátlak a že sa môžu vystaviť nebezpečenstvu stíhania,“ podotýka.

Spolok na ochranu žien svojim klientkam odporúča, aby všetky prípady násilia hlásili polícii. Tá podľa odborníkov postupuje v tejto oblasti v posledných rokoch lepšie ako v minulosti.

„Dnes už je polícia veľmi dobre preškolená – hlavne vo veľkých mestách –, čo nebývalo pravidlom. Vie, ako v týchto prípadoch postupovať,“ hovorí Zuzana. Oceňuje aj spoluprácu s ministerstvom spravodlivosti.

Podľa sociálnych pracovníčok sú v Prahe známe niektoré policajné stanice, kde majú s týmito prípadmi veľké skúsenosti a policajti sú na ne pripravení. To je napríklad aj stanica pri spomínanom Karlovom námestí.

Napriek tomu však stále časť žien zo sexbiznisu policajtom nedôveruje a tieto prípady nenahlasuje. Podľa Zuzany ženy niekedy ani nevedia, čo všetko je znásilnenie (od januára 2025 bude v Česku znásilnením aj pohlavný styk bez súhlasu).

Získať presnejšie dáta o tom, koľko trestných činov je proti ľuďom pracujúcim v sexbiznise každý rok spáchaných, nie je možné.

„Žiadne takéto dáta bohužiaľ nemáme k dispozícii, pretože v našich štatistikách nejde o sledované sociálne hľadisko. Z praxe vieme, že spravidla nechcú oficiálne uvádzať formu svojej živnosti,“ hovorí hovorca policajného prezídia Ondřej Moravčík.