Veronika Prušová
V prípade vyšetrovateľov Jána Čurillu, Pavla Ďurku a ich kolegov môže prísť k významnému zvratu. Odposluchy z ich kancelárií v Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) môžu byť nezákonné.
Podozrenia o tom sa objavili už zhruba pred rokom. Denníku N sa teraz podarilo získať nahrávku, ktorá môže slúžiť ako dôkaz. Vďaka tejto nahrávke dnes vieme povedať, že zariadenia, cez ktoré v máji až v júli 2021 odpočúvali vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu, nepatrili policajnej inšpekcii.
„Naši to určite neboli. Zariadenia neboli naše,“ hovorí vo videu nahratom vlani v septembri vtedajší riaditeľ odposluchov na inšpekcii Martin Littera. Nakrúcali ho pred vyšetrením na pravdovravnosť – teda ako predstupeň pred jeho výpoveďou na detektore lži.
Na trojhodinovom videu vylúčil, že by ľudia z odboru špeciálnych činností policajnej inšpekcie nasadzovali zariadenia na odpočúvanie Čurillu a jeho kolegov. Rovnako vylúčil, že by tie zariadenia boli z inšpekcie.
Litterove slová potvrdila aj jeho zástupkyňa Martina Holosová, ktorá bola tiež na detektore.
Video: Kto odpočúval vyšetrovateľov NAKA? (autorky: Veronika Prušová, Martina Koník)
Nahrávky, ktoré zmanipulované používal Fico
Dôležité to je, pretože súhlas na odpočúvanie získala od Okresného súdu Bratislava III policajná inšpekcia. Ak odposluchy nasadil a obsluhoval niekto iný, je to problém a súd by mal takýto dôkaz vyhodnotiť ako nezákonný.
Na detektor lži poslal Litteru dnes už bývalý riaditeľ inšpekcie Peter Juhás, a to v súvislosti s vyšetrovaním únikov nahrávok z odposluchov kancelárií NAKA. Ide totiž o nahrávky, ktoré opakovane, často zmanipulované, púšťal na tlačových besedách Smer.
Predseda Robert Fico, ale aj ďalší predstavitelia dnes najsilnejšej vládnej strany ich využívali na útoky proti Jánovi Čurillovi a jeho kolegom. Cieľom malo byť spochybnenie vyšetrovaní, ktoré NAKA viedla a ktoré zasahovali aj ľudí Smeru.
Littera bol v máji až júli 2021, teda v čase, keď boli odpočúvané kancelárie NAKA, zástupcom riaditeľa odboru odposluchov. Riaditeľom bol Ľubomír Jančovič, ktorý v januári 2022 podľahol chorobe.
Vo videu Littera hovorí, že keď sa dozvedel o tom, že majú naraz odpočúvať štyri kancelárie, tak mu bolo jasné, že na to nemajú na inšpekcii zariadenia. „Keď boli prvotné informácie, že nasadené majú byť do štyroch kancelárií, tak som vedel, že na to nemáme techniku,“ povedal Littera.
Pritom keď chcela inšpekcia získať súhlas od súdu, musela uviesť, že nasadenie informačno-technických prostriedkov sa dá uskutočniť.
Odposluchy sa stali kľúčovým dôkazom pri obvinení Čurillu a jeho kolegov. Ich prípad sa už medzičasom dostal až pred súd. Aktuálne sa čaká na oznámenie, kto bude rozhodovať o obžalobe na Mestskom súde Bratislava I.
Teraz bude na rozhodnutí súdu, aby posúdil, či tento dôkaz je alebo nie je zákonný. Ak sa prikloní k pochybnostiam, obžaloba na bývalých vyšetrovateľov NAKA bude mať ešte vážnejšie trhliny ako doposiaľ.
Kto odpočúval? Bola to „strašne utajovaná akcia“
Littera nehovorí priamo, čie zariadenia nakoniec boli nasadené. Hovorí o tom, že išlo o „strašne utajovanú akciu“ a neštandardnú situáciu. Ani on nemal o tom veľa informácií. Všetko riešil hlavne dnes už nebohý vtedajší riaditeľ odboru Jančovič s vyšetrovateľkou Dianou Santusovou.
Santusová viedla tím Oblúk, ktorý vyšetroval údajné manipulácie vo vyšetrovaniach NAKA. Čurilla a jeho kolegovia tento tím, naopak, podozrievali z korupcie.
Keď sa vyšetrovatelia NAKA chystali vyšetrovať ľudí z inšpekcie okolo Santusovej, zasiahla generálna prokuratúra. Čurilla s kolegami sú dnes obvinení práve za spísanie uznesenia o začatí vyšetrovania – vraj si podozrenia voči inšpekčnému tímu vymysleli.
Späť však k odpočúvaniu vyšetrovateľov NAKA. Z vyjadrení Litteru je zrejmé, že zariadenia sa do kancelárií vyšetrovateľov podarilo nasadiť pomocou spolupracujúcej osoby. Pomáhal teda človek, ktorý mal prístup do Národnej kriminálnej agentúry. Littera niekoľkokrát vyhlási, že nevie, kto tou spolupracujúcou osobou bol.
Už dlhšie je pritom známe, že s inšpekciou spolupracoval vtedajší kolega vyšetrovateľov NAKA a operatívec Ján Kaľavský, ktorý je už neprávoplatne odsúdený z korupcie. Skôr ako sa jeho prípad dostal na súd, Kaľavský utiekol a požiadal v Bosne a Hercegovine o azyl.
Littera vysvetľoval, že vždy je veľké riziko, ak zariadenia nasadzuje spolupracujúca osoba. Môže totiž hroziť, že zariadenia budú odhalené, a toto riziko potom znáša ich odbor. „S týmto rizikom sa do toho asi išlo. Asi určite, lebo sa to asi chcelo silou mocou splniť,“ povedal Littera
Na otázku, či to bol štandardný postup, povedal, že si nepamätá, že by „sme niečo také robili“.
Video: Ako si Fico v jednej z nahrávok vystrihoval to, čo potreboval (autorka: Martina Koník, zvuk: Na telo)
Podozrenia vedú k SIS
Otázne je, že ak nebola technika na odpočúvanie vyšetrovateľov z inšpekcie, kto ju poskytol.
„Zariadenia boli riešené cez nášho riaditeľa,“ hovoril Littera pri odpovediach pred vyšetrením na detektore lži. Povedal, že ich vtedajší šéf si odpočúvacie zariadenia mohol od niekoho požičať, a vysvetľoval, že techniku si nakupovali v súkromných prevádzkach.
Nevylúčil však ani to, že technika patrila Slovenskej informačnej službe.
„Pripúšťate, že bola od SIS?“
„Môže byť,“ odpovedal Littera na otázku. „Som si istý, že to neboli naše zariadenia,“ dodal.
Littera a Holosová vlani, keď sa už skladala nová vláda Roberta Fica, napísali list vtedy končiacemu premiérovi Ľudovítovi Odórovi a sťažovali sa mu na šikanu preto, že ich poslali na detektor lži.
O podozreniach voči SIS hovorí aj bývalý vyšetrovateľ NAKA Štefan Mašin, ktorý je spolu s Čurillom obžalovaný. V rozhovore pre Aktuality.sk priznal, že s kolegami sa dozvedeli od jedného z členov zločineckej skupiny takáčovcov, že ich kancelárie sú zrejme odpočúvané.
Keďže osoba, od ktorej sa to dozvedeli, mala skôr prepojenie na SIS ako na inšpekciu, mysleli si, že za odposluchmi je práve tajná služba.
SIS mala záujem o diskreditáciu vyšetrovateľov a spochybnenie ich práce. Tento záujem sa znásobil po tom, ako NAKA v marci 2021 obvinila bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Vtedy sa naplno spustila takzvaná vojna v polícii, ktorá vyústila do obvinenia Čurillu a jeho kolegov v septembri 2021.
Pomohli k tomu aj odposluchy. Stali sa kľúčovým dôkazom o údajnej manipulácii vo vyšetrovaniach.
Podozrenia smerom k SIS súvisia aj s typom zariadení, cez ktoré kancelárie NAKA odpočúvali. Nahrávali päťminútové sekvencie a takýto typ má tajná služba.
O nasadení zariadení pritom existujú úradné záznamy na inšpekcii, ktoré v detailoch hovoria niečo zásadne iné. V nich sa píše, že boli nasadené informačno-technické prostriedky spolupracujúcou osobou za účasti ľudí z inšpekcie.
Minimálne v jednom prípade z júna 2021 existuje dôkaz, že technici z odboru odposluchov inšpekcie tieto zariadenia nenasadili. Všetci vrátane Litteru mali totiž v tom čase dovolenku. A to nielen v deň nasadenia zariadení, ale aj deň predtým. Je teda vylúčené aj to, aby mohli spísať nejaký záznam.
Littera priznal, že záznamy o nasadení písal on na pokyn vtedajšieho riaditeľa odboru Jankoviča.
Spájanie SIS s možnými nelegálnymi odposluchmi označila hovorkyňa tajnej služby Katarína Némová už vlani za špekulatívne úsudky.
Ak je za tým SIS, je to problém
Denník N oslovil v súvislosti s odposluchmi aj profesora trestného práva a advokáta Tomáša Strémyho, pričom nevedel, na aký prípad sa pýtame. Chceli sme všeobecne vedieť, či by bol problém, ak by súhlas na odposluchy dostala od súdu inšpekcia, no samotné odposluchy by riešil niekto iný.
Strémy pripomenul, že príkaz na sledovanie sa môže vydať len na základe písomnej žiadosti policajta alebo príslušného orgánu Policajného zboru. Ak je už prípad na súde, tak takúto písomnú žiadosť podáva prokurátor. Trestný poriadok zároveň rieši, že sledovanie následne vykonáva príslušný orgán Policajného zboru.
„V prípade, ak by ITP použila po vydaní iná inštitúcia, išlo by o formálny, respektíve procesný nedostatok, ktorý by mohol mať za následok nezákonnosť takto získaného dôkazu,“ reagoval Strémy.
Advokát Čurillu a jeho kolegov Peter Kubina pritom na vyjadrenia Litteru a záznam z jeho vyšetrenia na detektore upozorňuje už rok. „Pri každej príležitosti sme to komunikovali,“ povedal Kubina s tým, že na to upozornil nielen vyšetrovateľa inšpekcie, ale aj prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave, ktorá prípad dozoruje.
Reakcia však neprišla žiadna.
Krajská prokuratúra neodpovedala ani Denníku N, ako sa s pochybnosťami o zákonnosti kľúčového dôkazu vyrovnali. „K predmetnej veci sa nebudeme bližšie vyjadrovať, keďže vyšetrovanie bolo ukončené podaním obžaloby,“ reagoval hovorca prokuratúry Mojmír Huna.
Prokurátor podal obžalobu na vyšetrovateľov NAKA v júli na Mestský súd Bratislava I. Pôvodne mal o nej rozhodovať sudca Juraj Kapinaj, ktorý však bol z konania pred pár dňami vylúčený. O tom, kto ho pri spise vystrieda, sa ešte nerozhodlo. Až nový sudca bude rozhodovať o tom, či odposluchy sú alebo nie sú zákonným dôkazom.
Odposluchy ako kľúčový dôkaz sa snažili vyšetrovatelia spochybniť aj na Ústavnom súde. Ten nedávno rozhodol, že ich sťažnosti odmieta. Ústavní sudcovia totiž tvrdia, že o odposluchoch musí rozhodnúť najskôr súd, ktorý bude rozhodovať v prípade.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
