Karas z KDH: Škodlivý je smerohlasácky valec bez riešení aj progresivistický model bez limitov

Viliam Karas (48) je podpredseda KDH, bývalý šéf advokátskej komory a minister spravodlivosti vo vláde Eduarda Hegera (2022 až 2023). V rozhovore hovorí:

• prečo si KDH drží dištanc od Smeru aj zvyšku opozície;
• prečo si myslí, že protesty nateraz nie sú potrebné;
• či do hnutia patrí poslankyňa Martina Holečková;
• či sa on sám raz stane predsedom KDH.

Je možné, že si naši diváci a poslucháči v nasledujúcich minútach vypočujú a pozrú rozhovor s budúcim predsedom KDH?

Nemyslím. Táto téma dnes vôbec nie je na stole. Pán predseda bol na poslednom sneme zvolený na štyri roky. Mne sa s ním výborne spolupracuje, je to človek rovného charakteru, jasných postojov a má obrovskú výdrž, vie ťahať pelotón.

Prečo sa tieto špekulácie objavujú? Prvýkrát som ich zachytil už v máji.

Nová tvár – a ľudia majú radi klebety, radi špekulujú. To nie je zlé, vždy je dobré, keď sa o strane hovorí. Horšie by bolo, keby sa o nej nehovorilo.

Keď som pred mesiacmi robil rozhovor s poslankyňou Martinou Holečkovou, komentoval som jej kariéru v hnutí ako raketovú. Vaša je však ešte trikrát rýchlejšia. Do hnutia ste vstúpili vlani v lete, takže v parlamentných voľbách ste už kandidovať nestihli, no na jar ste sa stali podpredsedom hnutia, v júni dvojkou eurokandidátky. Je to šikovnosťou?

Dostal som dôveru a aj si ju vážim. Dlho som sa bránil takejto aktívnej politike, po ministerskom poste som bol veľmi unavený a vyčerpaný, lebo som tú funkciu robil naplno, aj keď len pár mesiacov. Osobitne po všetkých veciach, ktoré som pripravil a predložil, no pre politikárčenie padli, som mal veľmi silný pocit zmaru. To som potreboval nejako stráviť.

Na druhej strane, keď som videl, ako sa vyvíja verejný diskurz a kam až sme prišli s nezdravým politikárčením a aktivizmom pred voľbami, povedal som si, že by som si vyčítal, ak by som sa nezapojil do verejného života. Pred voľbami som ponúkol strane spoluprácu, potom prišla ponuka na členstvo v strane aj na účasť vo vedení. Veľmi skromne som predstúpil pred snem s víziou, ako by som videl stranu o pár rokov, a na svoje veľmi milé prekvapenie som dostal veľkú podporu.

Video: Rozhovor s Viliamom Karasom
(autori: Martina Koník, Dušan Mikušovič)

Aktuality pred pár dňami napísali text o vnútornej situácii v KDH. Dôvod, prečo máte v hnutí ohlas, ste opísali takto: „Absolútna väčšina vedenia i členskej základne je ešte konzervatívnejšia, ako by sa niekomu zvonku mohlo zdať. Členská základňa má v základných veciach naozaj jasno. Sú to ľudia, ktorí sa odmietajú vzdať hodnôt a zdravého rozumu. Niekedy sa mi však zdalo, akoby nás externé prostredie tlačilo do umelých póz, aby sme o niektorých veciach radšej nehovorili.“ Čo sú tie umelé pózy?

Prvé mesiace po vstupe do Národnej rady sme málo komunikovali program KDH. Sme opozičná strana, čiže nemáme vplyv na vedenie štátu, ale aj opozičná strana práve tým, že vie trefne komunikovať a kritizovať alebo aj poukazovať na možné riešenia niektorých problémov v spoločnosti, môže ukázať obsah svojho programu. Keďže som z prostredia biznisu, dovolím si povedať, že som dvadsať rokov pôsobil v konzultačných a poradenských službách vo vysokom podnikateľskom prostredí, ktoré vie ohodnotiť, čo táto spoločnosť potrebuje, aby sa mohla posunúť dopredu.

Z tohto prostredia som dostával mnohé spätné väzby, že máme najkvalitnejší program spomedzi politických strán, už ho len implementovať. Preto si myslím, že KDH musí veľmi jasne komunikovať, aký má program, ako chce zlepšovať život ľuďom v spoločnosti, aký má kompas, čo vlastne ponúka, a nebyť v závetrí, nebyť len tým, kto doplní hlasy a je len do počtu. Nie sme viazaní opozičnou zmluvou, máme obrovské pôsobisko v marazme, ktorý dnes v štáte je. Je to prostredie populizmu, amaterizmu pretkaného hejtom, na ktorom teraz ide niekto stavať mocenské zakorenenie v slovenskej spoločnosti.

Ako to myslíte?

Kampaň po voľbách neprestala, pán Fico to rozbehol tak, že budú robiť dennodennú kampaň, a nepoľavuje. Každým dňom je pripravený na nové predčasné voľby, čo je taktika, ktorá tlačí aj jeho koaličných partnerov do obrovského stresu, preto čokoľvek, čo povie, platí, lebo dokáže tak udržiavať hejt a napätie v spoločnosti, že to vytesňuje jeho partnerov a nedovolia si ísť do predčasných volieb. Takto čítam situáciu, no ľudia takto nechcú žiť.

Som z východu, veľa cestujem, poznám slovenskú spoločnosť, mám príbuzných, priateľov v každej časti Slovenska, žijem v Bratislave a Slováci nechcú takto žiť. Nechcú žiť v napätí, strese a nenávisti. Na jednej strane je to možno príťažlivé, ale zrazu vás ten tlak zožiera zvnútra, nie ste kreatívny, nemôžete sa pokojne venovať rodine, práci, hobby, pretože z každej skrinky, ktorú otvoríte, ide nový prúd nenávisti.

Na druhej strane, Robert Fico z deviatich percent preferencií, ktoré mal v roku 2020 po odchode jedenástky okolo Petra Pellegriniho, vytiahol Smer k víťazstvu vo voľbách a na preferencie 23 percent a teraz má ešte o niekoľko percentuálnych bodov viac. Tá taktika mu vychádza.

Stále to nie je sto percent spoločnosti.

To nezíska žiadna strana.

Rozumiem, iba hovorím, že sa to prepáli. Tak ako som tvrdil, že sa prepáli bezbrehý nenávistný boj, ktorý išiel až k lynču, kde sa celý verejný priestor venoval len tomu, kde koho zajtra zavrieme. Aj tento naratív sa vyprázdnil, a preto on zrazu dostal priestor, pričom ľudia aj vedia, kde je pravda, ale už boli z tohto unavení. Preto tvrdím, že jeho naratív sa rovnako rýchlo vyprázdni, a to je najväčšia hrozba pre Roberta Fica, že už zrazu nedokáže generovať ďalší hejt a nenávisť.

Preto si myslím, že najlepšou odpoveďou a liekom na Ficovu politiku je ponúkať normálny, konštruktívny prístup k veciam, tak ako to napríklad robil v nedávnom rozhovore bystrický župan Lunter, keď pokojne pomenoval problémy, ktoré treba riešiť. Toto je cesta, ktorou by sme sa mali vydať, jednoducho to pomenovať a ľudia si zrazu povedia, že ja chcem pokoj, nechcem hejt.

Ak si s niečím spájam vašu politiku alebo váš vplyv v KDH, je to isté vymedzenie strednej cesty, že si KDH drží dištanc od Smeru a vládnej koalície, ale aj od PS. Ako príklad prečítam titulok rozhovoru s vami: „Ak naša politika prekáža progresivistom aj korupčníkom, robíme to dobre.“ Alebo „Nemôžeme byť vazalom ani Smeru, ani Progresívneho Slovenska“ z júlového rozhovoru s predsedom Majerským. Je toto vaša vízia, ktorú ste ponúkli aj členom KDH?

To je naša psia povinnosť, tak máme napísané stanovy a program a mne tak velí aj odkaz mojich rodičov a starých rodičov. Jednoducho sme tu na slovenskej hrude, maličký národ, ktorý má nejaké korene, nejakú tradíciu, ale ktorý má obrovskú schopnosť, agilitu sa vzdelávať, nasať jazyky, mať pridanú hodnotu.

Máme najlepšie technické kapacity zo všetkých okolitých krajín. Mal som klientov, starých pánov, talianskych manažérov, ktorí hovorili, že takú technické spôsobilosti, aké má slovenský technik, inžinier a zamestnanec strojárskych firiem, nemal v Európe nikto pred desiatkami rokov. Toto sú veci, ktoré dnes strácame a stávame sa len výrobnými fabrikami. To sú chyby, ktoré sa robia.

Neviem, kde tam nájsť odpoveď na otázku o dištanci aj od jednej, aj od druhej strany.

Jednoznačne si stojím za výrokom, že ak nás hejtujú z progresívneho prostredia rovnako ako z vládneho a zo strany Smer, robíme to dobre. Máme program, kde nájdeme prieniky s opozíciou vo vzťahu k demokracii, právnemu štátu, vo funkcii procesov. V niektorých hodnotových témach možno vidíme prieniky inde. Pre nás je kľúčové komunikovať, že KDH je konzervatívna kresťanská strana, ktorá vie originálnym spôsobom nazerať na riešenia problémov ľudí a vie ponúkať riešenia, ktoré sú evolučné a nie revolučné, ktoré nepôsobia na ľudí stresovo, ale môžu krajinu posunúť ďalej.

Pre Slovensko vidíme nebezpečenstvo v tom, ak by sme sa valili smerohlasáckym valcom, ktorý paušalizuje a vedie populistickú politiku bez koncepčných riešení a vízií, ale rovnako si myslím, že aj progresivistický model, ktorý by nemal limity, by bol pre Slovensko škodlivý.

Je to z vášho pohľadu naozaj rovnaké nebezpečenstvo? V rozhovore so šéfredaktorom Postoja Martinom Hanusom sme viedli túto debatu a smerovali sme k tomu, či zápas o právny štát, demokraciu a spravodlivosť v krajine nie je oveľa akútnejší než kultúrno-etické rozmery, na ktorých sa s PS, prirodzene, nezhodnete. Necítite to momentálne ako niečo akútnejšie?

Skúsim to otočiť inak, lebo nemám rád čierno-biele videnie sveta. Život je komplexnejší. Áno, je to oveľa ťažšie na komunikáciu, dennodenne sa s tým stretávam. Ľahšie je načrtnúť a vysvetliť klientom, aké sú možné variácie vývoja, aké sú riziká, a vyhodnotiť to a iné je odkomunikovať to mase v tridsaťsekundovom videu. Volič nemá kapacitu analyzovať, potrebuje jednoduchú informáciu, čiže je jednoduchšie veci vysvetľovať čierno-bielo. Ale môj pohľad na politiku je, že každá strana tu má svoju legitimitu, lebo ju niekto zvolil, dal jej mandát. Svedčí to o tom, že ľudia na území Slovenska sú rôzni. KDH je zodpovedné za svojich voličov, za svoju hŕstku a verím, že získame viac percent ako v posledných voľbách.

Zodpovedáme sa tejto časti voličov, lebo tvrdíme, že majú rovnakú legitimitu zúčastňovať sa na veciach verejných ako voliči iných väčších strán. Nie je to čierno-biele, že niekto je lepší a iný horší. U nás je hlboko zakorenená otázka právneho štátu a spravodlivosti. Sám som bol ministrom spravodlivosti, som nadšený právnik, milujem právo, lebo si myslím, že len dobre právne usporiadaná spoločnosť dokáže dobre spravovať veci, ale veci nie sú čierno-biele. Na vašu otázku, čo je viac, odpovedám, že KDH musí dokázať zrelo ponúkať svoje vízie tak, aby vedelo Slovensko posúvať vpred s tými, ktorí budú mať ochotu počúvať, sadnú si za rokovací stôl a dohodnú sa na správe štátu. A verím, že budeme môcť byť pri tom, ako sa štát bude spravovať.

S kým by ste si to aktuálne vedeli predstaviť?

To je úplne predčasné. Sme v prvom roku vlády, teraz by bolo úplne predčasné hovoriť, s kým áno a s kým nie. To sú fiktívne debaty. Tak sme aj prezentovali svojich osem bodov, že chceme diskutovať so všetkými, ktorí majú dobrú vôľu a chcú načúvať, aj s politickými oponentmi.

Dostaneme sa aj k tým bodom. Môj pohľad je, že v dôsledku stredovejšej politiky a snahy odlíšiť sa od ostatných opozičných strán KDH v témach otázky právneho štátu pôsobí slabšie a menej razantne. Hovoria to aj niektorí komentátori. Jeden príklad za všetky – prepustenie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika ste komentovali slovami: „V žiadnom prípade nespochybňujem právo ministra spravodlivosti podať dovolanie v prospech obvineného, ak na to naozaj existujú dôvody. O tom, či tie dôvody existujú alebo nie, nakoniec rozhodne nezávislý súd. Očakával by som však, že v takom exponovanom prípade predstúpi pred verejnosť a svoje rozhodnutie zdôvodní.“ Trochu láskavé, nie?

Nebolo to láskavé, pretože v momente, keď sme písali toto vyjadrenie, nebolo zrejmé, čo bol ten dôvod. Ja som bol ministrom a podal som dovolanie a rozhodol o prerušení výkonu trestu, bolo to v troch prípadoch, dôvody boli vážne, došlo tam k takému justičnému zlyhaniu, že nebolo pochybnosti, že tam bol zle určený trest. Nie som za mediálnu justíciu a spravodlivosť, že teraz niekde niečo novinár napíše a všetci budeme vykrikovať vinný, nevinný. Bol vinný, bol právoplatne odsúdený, o tom diskusia nie je. Minister Susko potom predstúpil a nasledovalo moje ďalšie vyjadrenie, ktoré bolo aj na moje pomery tvrdé. Povedal som, že minister profesionálne a politicky zlyhal, pretože dôvody, ktoré uviedol ako tie, čo ho viedli k prerušeniu výkonu trestu, nie sú dôvody, pre ktoré sa doteraz v našej justičnej praxi využíval inštitút prerušenia výkonu trestu.

Opakovane som sa potom takto vyjadroval a nehovorím to len ja, hovoria to aj významní zástupcovia odbornej verejnosti a justičného prostredia. Toto bude vec, ktorá sa s ním bude niesť, jasne sme sa proti tomu ohradili a stále budem opakovať, že sa to nemalo stať, lebo takto sa stane prerušovanie výkonu trestu predmetom politického boja do konca volebného obdobia. Dostaneme sa do situácie, že tu budeme mať plagáty, že ak ma zvolíte, prepustím toho alebo onoho recidivistu.

Viem o dvoch prípadoch, keď ste vydali podobné rozhodnutie. Bola to explicitne technická vec, išlo o zle spočítaný trest, keď od výšky trestu nebol odpočítaný čas, ktorý odsúdený strávil vo väzbe.

Áno, tam sa už zasahuje do práv, preto je tu tá korekcia.

Pri špeciálnom prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi sme od začiatku videli, že už predtým tam bol príbeh.

Tlačovky nie sú zdroje. Nemal som spis. Čakal som, že minister predstúpi a povie nejakú fatálnu vec, na ktorú ja ako odborník poviem, že dobre. Ale nemal takú vec. Povedal, že sa niečo zle skutkovo vyhodnotilo a bolo porušené právo na proces. Čo to má byť? Máme tisíce ľudí vo väzniciach a každý jeden zamestnanec Zboru justičnej a väzenskej stráže vám povie, že každý väzeň im tvrdí, že to pokašľal advokát, že to zle vyhodnotil sudca, že mal zle vykonané dokazovanie. Je ich 8-tisíc. Prečo sme nepustili všetkých 8-tisíc? Prečo sme pustili práve Dušana Kováčika z takýchto subjektívnych emočných dôvodov?

A k tomu smerujem. Videli sme iks tlačoviek, kde politici Smeru hovorili, že je to politický proces, preto by som k rozhodnutiu ministra pristupoval a priori veľmi kriticky.

Vyčítali mi, že mám prestať byť právnikom a mám byť politikom. Nebudem, nechcem byť politikom, ktorý bude variť z vody to, čo robia iné opozičné strany. Keď im to ide, nech to robia. KDH musí mať reputáciu kompetentnej strany, ktorá kompetentne komentuje verejné veci, aj keď sa to nebude páčiť novinárom a médiám alebo to bude niekto kritizovať. Chcem, aby sa po niekoľkých mesiacoch a rokoch môjho pôsobenia v strane povedalo, že keď dá KDH pozíciu, tak bude vážna, budú si ju vážiť aj naši oponenti a bude to tak vnímať aj novinárska obec. K tomu chcem viesť stranu, nie k tomu, že niekto niečo ráno napísal a my podľa titulky v panike vyskočíme a spravíme tlačovku a potom sa budeme vyviňovať. Takto sa politika nemá robiť.

Kováčikov prípad asi nie je len otázka titulkov.

Chcel som im dať šancu. Aj Kováčikovi, aj ministrovi Suskovi, ak tam dôvod je, nech ho pomenuje, lebo ho nepomenoval, schoval sa. V takej vážnej veci sa schoval a nedal stanovisko. Vystúpil až na druhý deň alebo o dva dni a bolo to bľabotanie, kde nič konkrétne ako dôvod prerušenia výkonu trestu neuviedol. Vtedy sme tvrdo povedali, že je to z môjho pohľadu zlyhanie ministra.

V rozhovore pre Postoj v máji ste v súvislosti s činnosťou generálneho prokurátora Maroša Žilinku povedali, že „preferujete dôveru pred nedôverou“. Platí to aj po odstavení, teda dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora Michala Šúreka, ktorý dozoroval kauzu Očistec?

Pokiaľ viem, generálna prokuratúra má prax, že keď je z úmyselného trestného činu obvinený prokurátor – a nie je to len Šúrek, sú, myslím, piati –, tak im paušálne pozastaví výkon funkcie. Sám som bol predsedom Slovenskej advokátskej komory a ako predsedníctvo sme mali kompetenciu rozhodovať o pozastavení výkonu činnosti advokáta. Je to brutálny zásah – či u prokurátora, alebo u advokáta. U advokáta možno ešte razantnejší, lebo stráca klientelu na niekoľko mesiacov, možno až rokov. Sú to prekérne rozhodnutia, kde musíte vyhodnocovať stav taký, aký je v spise.

Osobne som to obvinenie pána Šúreka a čurillovcov videl, bolo zverejnené a z toho všetkého, čo sa popísalo z barikády ministra vnútra a prostredia Smeru, je to smiešne až chabé obvinenie. Je to z môjho pohľadu dokonca zámerne takto urobené, aby to išlo do stratena. Ale to je môj súkromný názor, uvidíme, čo prinesie vyšetrovanie. Nerád by som vstupoval do kompetencií, je to prekérna vec a pre mňa je kľúčové, či sa rozhoduje rovnako a či tam nie je odlišný prístup. Pokiaľ viem, výkon činnosti bol prerušený každému prokurátorovi obvinenému z úmyselného trestného činu.

Šúrek sám ponúkol možnosť, aby mu boli odňaté dozory vo všetkých trestných veciach a ponechané len netrestné veci v rámci vykonávania činnosti na referáte väzenstva. To nebolo riešenie?

Toto je otázka na generálnu prokuratúru. Skôr by som apeloval na to, aby sme to robili tak ako my v advokátskej komore. Aj keď sme nemali žiadny vplyv na rýchlosť rozhodovania, každé tri mesiace sme sa dopytovali u vyšetrovateľa, čo sa udialo. Ak sme videli, že sú tam prieťahy, zlomyseľnosť, že štátna mašinéria nekoná, tak sme to pozastavenie činnosti rušili. Nie preto, že by tam nebol dôvod, ale preto, že štát nekoná, a tak sa na advokáta pozerá ako na nevinného a nemôže mu to byť na ťarchu. Preto ak sa po niekoľkých dopytovaniach spis neposunul, rozhodnutia sme rušili.

Tu chcem apelovať, že generálny prokurátor má vplyv na to, ako ide vyšetrovanie. Ak je prerušený výkon funkcie, je to na zodpovednosti prokuratúry, ktorá môže vyvinúť tlak, aby sa vo veci konalo. Nehrať veci do stratena, čo politike vyhovuje. Z tohto miesta chcem apelovať na to, aby sa to nenaťahovalo, je to na ujmu celej spoločnosti, ktorá si zaslúži dostať odpoveď, či tam došlo alebo nedošlo k trestnému činu. Nič tomu nebráni, majú v rukách policajné vyšetrovacie zložky a je aj v záujme generálnej prokuratúry a očistenia jej dobrého mena, aby bolo jednoznačne potvrdené, či zo strany prokurátorov došlo alebo nedošlo k spáchaniu trestného činu.

Uzavriem tému dištancu od zvyšku opozície, čo je legitímna politická stratégia. Sme v situácii, že v koalícii sú rozpory, Danko na každej tlačovke útočí na Hlas, postupne si vyberá politikov, ktorých bude kritizovať, zjavne je tam spor o predsedu parlamentu, vidieť nervozitu pri konsolidácii verejných financií, premiér Fico vyberá len zástupné témy… Nevidíte teraz v opozícii šancu spoločným postupom ešte viac pritlačiť na koalíciu?

Robíme to. V kľúčových témach, napríklad v otázke neobsadenia funkcie predsedu Národnej rady, kde KDH bez problémov ponúklo ako kandidáta Fera Mikloška a opozícia s tým súhlasila. Toto je spoločný postup. Už v júni komunikoval pán Majerský v diskusii s Robertom Kaliňákom, že ak sa nevedia zhodnúť, tak im ponúkneme mimoriadne skúsenú osobu. Tu nejde o to, že je to prázdne gesto, že nemáme hlasy. Ide o to, že vláda má vládnuť, vládna koalícia má spravovať štát. Neobsadenie druhej najvyššej ústavnej funkcie je neschopnosť vládnuť a spravovať krajinu.

Ale chcem sa vrátiť k druhej otázke, že sa hašteria. To je politická taktika aj zo strany Roberta Fica, spomínal som už v úvode, že jeho základné heslo je dennodenne pokračovať v kampani a byť kedykoľvek pripravený na predčasné voľby. Cez Andreja Danka, s ktorým si veľmi dobre rozumejú, si nahrávajú a tlačia na Hlas. To nie je len otázka zdrojov a bitky o pozície, hoci aj o tom vieme a máme informácie, že je to aj vec závisti, kto aký rozpočet spravuje, čo je hanba, ale aj to je za tým. Ale súčasne má veľký efekt aj to, že sa udržiava divadlo a verejný priestor v neustálom zástupnom pseudokonflikte, kde potom zaniká aj kritika opozície.

Zrazu volič nevie, kto je opozícia a kto koalícia, lebo všetci sa navzájom kritizujú a zmätok sa len prehlbuje, čo len vyhovuje rozdrobeniu a hejtu. O to viac si myslím, že opozícia by nemala reagovať – a to je aj prístup KDH – znásobovaním hejtu napríklad protestmi. Na augustových sme sa odmietli zúčastniť. Povedali sme, že nejdeme do ulíc, poďme využiť všetky parlamentné nástroje. Ten tlak, čo chceme, je, aby ožil parlament, poďme upokojovať veci, ale konštruktívnymi návrhmi.

Právo na zhromažďovanie je základné ústavné právo ľudí. Protesty, ktoré prebehli v lete, boli pokojné.

Hovoríme o dvoch rôznych veciach. Nemám problém s protestmi, aj sme sa zúčastnili na protestoch občianskeho sektora, kultúrnej obce, boli sme tam, podporujeme ich. Teraz podporujeme aj to, že vstúpili do štrajkovej pohotovosti, pretože rešpektujeme právo na štrajk, sú to ústavné privilégiá. Na vašu otázku som reagoval z pohľadu ich konfliktov v koalícii a toho, čo to potom robí s voličskou základňou. Je to politika únavy. Vyčerpáte, unavíte voliča, povie, nechcem s tým nič mať. V takejto atmosfére rezignácie vyhráva extrém. Ten extrém príde a narastie, to je najväčšie nebezpečenstvo pre Fica, že narastie extrém. Preto sa v KDH snažím presadzovať politiku pokojnej sily, informácie, že sa to dá inak, len na to musíte získavať širšiu podporu aj od miestnej samosprávy, aj od iných politikov.

Pokojná demonštrácia občanov, ktorí nesúhlasia s politikou tejto vlády, prináša ďalšiu polarizáciu a hejt? Nie som si tým úplne istý.

Na veci musíte vedieť reagovať proporcionálne a tlak zvyšovať. Ale keď použijete bazuku namiesto revolvera… Z môjho pohľadu je protest bazuka. Poznáte bájku o pastierovi za dedinou? Pastier za dedinou vykrikuje vlci, vlci. Príde celá dedina s fakľami, a keď to zakričí štvrtýkrát, povedia, zase nás ide obabrať, žiadni vlci na salaš neprídu. Ale práve vtedy prídu a zožerú jeho aj ovce. Musíte vedieť proporcionálne kvantifikovať tlak na verejnosť. Keď použijete bazuku hneď na začiatku, na druhýkrát už sa jej nikto nezľakne a už je smiešna.

Čiže keď protest, tak pri vážnejších veciach, než sú aktuálne kroky ministerky Šimkovičovej, respektíve Borisa Suska. Napríklad?

Môžu prísť ešte horšie veci. Podľa môjho názoru ešte nevyčerpali arzenál kapacít, čoho sú schopní. Potom bude potrebné, aby sme sa zjednotili a išli demonštrovať, a už nebude s kým, lebo ľudia nebudú mať chuť. Netreba hazardovať, môžem sa mýliť, diskutujeme, rešpektujeme, aj sme to opakovane povedali PS aj SaS, že je to vaše právo a spôsob, ako chcete reagovať, len my si myslíme, že ešte bolo možné počkať, respektíve neakcelerovať tento nástroj.

Tomuto argumentu rozumiem, je relevantné myslieť si, že protesty môžu vyprchať. Nie je protiargumentom 20-tisícová účasť na opozičnom proteste SaS a PS?

Klobúk dole, ale to sú dve rôzne veci. Samotný protest rešpektujem, vážim si ľudí, ktorí naň prišli prejaviť názor, je to fajn. Teraz len hovorím o zodpovednosti politických lídrov, že musia vedieť zvažovať, aký nástroj využiť. Ak to robila kultúrna obec a malo to vnútornú silu, hneď sme to bez diskusie podporili. Teraz hovorím o politických lídroch a zodpovednosti za krajinu. Jedna vec je, ako rozhoduje politický líder, a druhá, ako reaguje občianska spoločnosť. Ak začne občianska spoločnosť bublať, povinnosť nás ako politických lídrov je rešpektovať to a buď sa pripojiť, alebo im minimálne vzdať úctu a rešpekt.

Opozícia jednotne stojí za Františkom Mikloškom ako kandidátom na post predsedu parlamentu. Nepremýšľali ste skúsiť zlákať Hlas na to, že im zvolíte Richarda Rašiho?

Jednak by to Hlas nevzal, máme zdravý rozum, to by znamenalo rozpad koalície. Nám by to, samozrejme, pomohlo, no prečo robiť prázdne ťahy na šachovnici…

Na to vám niekto môže povedať, že aj nominácia Mikloška je prázdny ťah.

Dobre, ale s Mikloškom je to schopnosť predložiť zrelého kandidáta. Nemyslím si, že by bola zhoda na hociktorom kandidátovi hlasu, takže táto otázka je fiktívna.

V utorok všetky koaličné strany potvrdili, že ich poslanci budú hlasovať za odvolanie predsedu PS Michala Šimečku z vedenia parlamentu. Ako bude postupovať KDH? Pôjdu poslanci na hlasovanie? Je tajné, nebude tam hroziť podozrievanie z toho, kto nakoniec hlasy za odvolanie dodal?

Rozdelím to na dve veci. Čo sa týka taktiky, to by som nekomentoval, my sme demokratická strana, klub funguje tak, že sa o jednotlivých veciach rozpráva predsedníctvo, ale aj poslanecký klub. Táto debata ešte neprebehla. Čo sa týka pozície voči podpredsedovi parlamentu, my sme deklarovali, že nesmieme rozkladať parlamentarizmus. Už to, že parlament nemá predsedu – a javí sa, že ani dlho mať nebude –, je rozklad parlamentarizmu na Slovensku, pretože zástupný predseda, skôr podpredseda parlamentu, plní len technické funkcie.

Funguje technicky výborne, ale predseda parlamentu, to nie je len technická otázka. Je to vysoká politická ústavná funkcia, má aj obrusovať hrany, viesť politický dialóg. Toto nefunguje. Na Slovensku politický dialóg nefunguje. Za politický dialóg sú zodpovední politickí lídri. Ak toho nie sú v takejto roztrieštenosti schopní, musí sa o to pokúsiť prezident. Bohužiaľ sa obávam, že máme slabučkého prezidenta, ktorý skôr mlčí, nekoná. Nepokúša sa o to. Deklaroval, že bude teraz hovoriť s koaličnými aj opozičnými poslancami, počkáme si na výsledky.

Zdá sa, že nemáte veľké očakávania.

Nemám veľké očakávania práve preto, že niekoľko mesiacov mlčí. Mlčiaci prezident je na škodu. Nehovorím, že musí veľa rozprávať. Predchádzajúca pani prezidentka hovorila veľa, so všetkou úctou. Nie je to otázka slov. Mne chýbajú výsledky. Politický dialóg zlyháva, a keďže zlyháva, prenáša sa na ulicu. Za toto nesie zodpovednosť v prvom rade koalícia, ale rovnako aj opozícia.

Ja za KDH môžem povedať, čo sme neustále deklarovali aj po atentáte, že sme za obnovenie politického dialógu, ale ten musí mať rámec. Aké sú tie rámce? Obsadiť funkciu predsedu parlamentu, ponechať podpredsedu parlamentu opozícii a neodvolávať šikanózne podpredsedu, osobitne keď nie je zrejmé, aký zákon by mal byť porušený. Potom padni, komu padni. Potom poďme s rovnakou mierou k rovnakým ministrom v koalícii, čo tak nie je. Aj výbory máme neobsadené opozičnými lídrami. Toto sú základné veci, ktoré keď sa neudejú, politický dialóg sa nemá šancu obnoviť, lebo sú tu skrivodlivosti.

Michalovi Šimečkovi koalícia vyčíta dotácie, ktoré dostávali nadácie spojené s jeho rodinou aj z ministerstva spravodlivosti, na čele ktorého ste stáli. Dnes ste politik KDH, v čase ministrovania ste boli považovaný za nominanta Sme rodina. Ako sa vám počúva, že ste vlastne participovali na nejakom dotovaní rodiny lídra Progresívneho Slovenska? Neprestrelili kolegovia zo Smeru s touto konštrukciou?

K tomu len dve poznámky. Nebol som spokojný so spôsobom prideľovania dotácií na ministerstve spravodlivosti. Bohužiaľ som nemal kapacitu pristúpiť k reforme a zmenám, pretože som bol v tom čase viazaný Trestným zákonom, zlyhávajúcou reformou súdnej mapy a osobitne došlo k vražde na Zámockej. Bolo nad moje sily vstupovať do spôsobu prideľovania dotácií, k čomu sa priznávam. Ale nebol som s tým spôsobom spokojný a ani som nerozumel, ako to beží, keďže som bol vo funkcii krátko. Myslím, že spôsob prideľovania dotácií zaviedol Marek Maďarič na ministerstve kultúry a Tomáš Borec. Ten spôsob je dlhodobý, tváriť sa, že to tak bolo len posledné tri roky, je neprimerané.

Ale zároveň chcem povedať, že je veľmi zaujímavé, že práve rodina Šimečkovcov dokázala byť úspešná v takýchto sumách. Lebo poznám mnohých, ktorí sa o dotácie pokúšali a nedostávali ich alebo ich dostávali v malých sumách. Ale nejdem vôbec do tejto témy, lebo to neviem posúdiť, nemám závery auditu. Chcem povedať len to, že si premiér účelovo a fabulačne vytiahne jav, ktorý možno môže nejako pôsobiť. Treba to preskúmať, my sme mu aj povedali, urob zmenu zákona, uprav to, zmeň to. Toto nechcú, len kritizovať a odvolávať. Ešte raz opakujem, že mne nie je známe žiadne porušenie zákona v tomto prípade.

Ešte k Suskovmu dovolaniu v prípade Dušana Kováčika: poslankyňa KDH a bývalá predsedníčka klubu Martina Holečková navrhuje, aby v prípade, že by chcel minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor právoplatne odsúdenému zločincovi prerušiť výkon trestu a prepustiť ho na slobodu, musel tento postup schváliť dovolací súd. Predseda Majerský označil jej návrh novely Trestného poriadku za „nie dobrý a kompetentný“. Súhlasíte s ním? Prečo?

Pán predseda sa k tomu v utorok vyjadril, čiže nemám potrebu sa k tomu viac vyjadrovať. Jediná poznámka je, že KDH funguje demokratickým spôsobom, čo sa týka predsedníctva, schvaľovania vecí, ako aj poslaneckého klubu. Sú tam isté vnútorné procesy a pani Holečková ich zámerne obišla.

Vecne je ten návrh zlý? Ona hovorí, že je to len inšpirácia z Českej republiky, a keď ju predseda strany kritizoval, povedala, že to vlastne nepochopil, lebo cieľom nie je odobrať kompetenciu ministrovi spravodlivosti, len tam dať poistku v podobe toho súdu.

Z môjho pohľadu je to absolútne nesprávne v prvom rade hodnotovo. Ako som už povedal, ja sám som trikrát využil tento inštitút. Dovolací súd trikrát potvrdil, že bol použitý správne, tri ľudské osudy boli včas ochránené pred justičným omylom a štátu sa ušetrili obrovské prostriedky za náhradu škody. To je v prvom rade hodnotový rozmer. Keďže sme veľmi citliví na ochranu práv jednotlivca, na spravodlivý proces a na rešpektovanie ústavných práv občanov, myslím si, že čím viac poistiek proti zlyhaniu systému v systéme je, tým je to lepšie. A to nehovorím o amnestiách, kde môžete mať aj vinu.

Ak by tam bola ešte ďalšia inštancia v podobe súdu, ktorý by musel potvrdiť rozhodnutie ministra, došlo by k zdržaniam a v tom je problém?

Áno, ten návrh má niekoľko chýb. Prvá je, že presúva právomoc o rozhodnutí prerušiť výkon trestu na Najvyšší súd. Ten má túto právomoc už dnes. De facto tento návrh odníma ministrovi a generálnej prokuratúre kompetenciu vôbec takto rozhodnúť. Dáva to len do návrhovej pozície, ktorá je však potom zbytočná, pretože každý z odsúdených, ktorý dáva dovolanie, požaduje aj prerušenie trestu. Aj keby to nepožadoval, Najvyšší súd pri každom jednom dovolaní už dnes tú kompetenciu má. Odnímeme ministrovi kompetenciu vôbec o tom rozhodovať.

Tvrdím, že keď len v jednom prípade zabránite justičnému omylu, tento inštitút má zmysel a história ukázala, že bol využitý v desiatkach prípadov. Ročne je niekoľko tisíc trestných rozsudkov a dovolanie sa podá v časti z nich, ale len v mikropromile sú to prípady (za posledných päť rokov ich bolo sedem), kde ministerskí úradníci na to prídu. Celé oddelenie na tom pracovalo, prišiel mi materiál, ja som si predvolal ľudí, pretože pre mňa to bolo vážne rozhodnutie, a pýtal som sa na presný dôvod, čo sa stalo. Až keď som si bol istý, že to, čo mi hovoria, sedí, návrh som podpísal.

Protiargument je, že doteraz sme sa nestretli s podozrením na svojvôľu ministra, ktorý chcel niekomu pomôcť. Nevedie nás to k tomu, že…

Nie. Nazval by som to zase populistickým robením a riešením politiky, ktoré nás privedie k atómovkám, že prídeme k riešeniam len preto, že sa niečo stalo. Pre triesku vyrúbete les. Keď raz niekto zlyhá, nemôžeme odobrať právomoci a pocit ochrany ďalším desiatkam ľudí. Keď zlyhá lekár pri operácii, zoberieme licenciu všetkým lekárom?

Zlyhá policajt pri výkone služby, zoberieme zbrane všetkým policajtom? Buďme normálni, buďme pokojní, reagujme a tvorme diskusiu, poďme sa baviť. Bude sa meniť Trestný poriadok, chcem apelovať na ministra spravodlivosti, aby urýchlil zmenu Trestného poriadku, lebo teraz to urobili tak, že prepadli tresty a skrátili sa premlčacie lehoty, a policajti nebudú schopní vyšetriť nič alebo len málo z trestnej činnosti.

Patrí Martina Holečková do KDH?

Áno. Ona to tak vyhlásila. Mrzí ma, že miera komunikácie alebo kooperácie, vôle kooperovať je relatívne nízka, ale to si budeme riešiť interne.

Povedali ste, že ona tvrdí, že patrí do KDH.

Opakovane to vyhlásila.

Ja sa pýtam na váš názor.

Áno, je členkou strany, členkou nášho klubu a my s ňou rátame. Je silnou tvárou na témy sociálnych vecí a podobne.

Hovorili sme o jej sólo postupe v prípade zmeny Trestného poriadku. Neurobil to isté predseda Majerský v lete, keď predstavil osem priorít na zmenu ústavy, ktoré síce schválilo predsedníctvo, ale časť poslancov o nich nevedela?

My sme demokratická strana. Máme demokratické štruktúry, u nás rozhoduje o veciach v prvom rade vedenie predsedníctva ako politický orgán. Išlo o politickú komunikáciu, ani náznakovo nešlo o návrhy jednotlivých zákonov a predpisov. Bol to diskusný rámec, o ktorom sme informovali. Predsedníctvo o tom hlasovalo a jednohlasne ich podporilo a následne sme o tom informovali všetkých členov poslaneckého klubu. Nejdem komentovať, ako kto pristupuje k svojim zdrojom informácií, ale môžem vás uistiť, že všetci dostali informáciu, že bude predstavených osem bodov. Chodím teraz po krajských štruktúrach KDH, nezachytil som jediný kritický výrok v politických orgánoch a štruktúrach strany k tým ôsmim bodom. Všetci sú hrdí, že sme jasne vymedzili priority strany, a podpora tam je.

Nevyrušilo vás, že vám kolegovia z opozície povedali, že idete kolaborovať s Ficom?

Vôbec ma to nevyrušilo. Je to presne tá potreba neustáleho konfliktu aj zo strany opozičných strán. Nikto z nich nezavolá a nespýta sa, ako to je. My sme v dobrej viere oznámili, že ideme otvárať dialóg so všetkými politickými stranami vrátane politických oponentov, a zároveň sme na tlačovej konferencii povedali – zaznelo to z mojich úst pri predstavení ôsmich priorít –, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Na inom mieste som potom povedal, že nikomu nebudeme robiť výťah k zakoreneniu a zabetónovaniu sa pri moci. Môžete mi dôverovať, že už mám aj z praxe dostatočnú skúsenosť, že viem presne čítať kroky, a my nie sme naivní, nie sme hlúpi.

Jednou z priorít KDH je „spravodlivejší a demokratickejší volebný systém“. Hnutie má dlhodobo v programe zvýšenie počtu volebných obvodov, ale neobávate sa, že sa dostanete do pasce a v skutočnosti len pomôžete Smeru vytvoriť si volebný systém, ktorý im zabezpečí viac mandátov? Môže sa to stať jednoducho – s pomocou koalície vyhodíte z ústavy zmienku o jednom volebnom obvode, ale ďalšie parametre už môže koalícia určovať bez vás zmenou zákona o výkone volebného práva. Väčšinové prvky, ktoré vy nechcete, už môžu presadiť zmenou prepočítavacej formuly aj bez toho, že by zaviedli napríklad zmiešaný systém.

Pasca tam je možno pre vás, ja nie som naivný, som právnik, ústavné a európske právo ma baví. Našou prvou podmienkou je, že nebudeme odstraňovať z ústavy len jednu klauzulu. Ak sa bude niečo meniť, ak sa na tom dohodneme, keď odborníci a širší okruh potvrdia, že toto je vec, ktorá nikoho nebude betónovať pri moci, urobíme to ústavne, konformne a tak čisto, že nebude zmeniteľná žiadnym koeficientom. Bude to ústavný zákon, ktorý si nikto nebude svojvoľne meniť. Nie sme takí naivní, aby sme niekomu otvorili bránku, nech si potom robí rošádu. Vyzeráme tak? Veď tá otázka na mňa pôsobí, akoby som nechodil do školy. Takí naivní nie sme.

Doteraz sme parametre volebného systému ani nemali nejakým spôsobom v ústave zakotvené.

Volebný systém a spôsob výkonu volebného práva sú také vážne veci, že nie sú trhacím kalendárom. Ak sa na nich zhodneme, ak nastane zmena, musí byť trvácna, nesmie každá nová vláda prichádzať s ďalšími zmenami. Naša predstava je taká, že ak by sme niečo menili, bolo by to udržateľné a nebolo by to zneužiteľné väčšinou. Ešte tam nie sme, ešte sme na míle ďaleko, ešte sme náš návrh ani nepredstavili a s nikým o tom nehovorili.

V prioritách je to preto, že je to v DNA strany. Mečiarizmus to zmaril. Chcem druhýkrát spomenúť pána Luntera, v diskusii povedal, že je namieste, aby sa posilnila pozícia regiónov, dokonca hovorí o druhej komore parlamentu, ktorá by bola tvorená z regiónov práve preto, aby sa moc presúvala bližšie k občanom. Náš apel na zmenu volebného systému vedie práve k tomu, aby sa posilnil regionálny hlas, preto máme expertov, máme bývalého šéfa štatistického úradu, ktorý je lídrom skupiny zaoberajúcej sa zmenou volebného systému. Nie sme naivní.

Znamená to, že aj nejaké technickejšie parametre by museli byť súčasťou?

Jednoznačne. To musí byť nastavené tak, že to neprelomí hocikto a hocikedy.

Druhá vec je, či väčší počet volebných obvodov musí nevyhnutne smerovať k posilneniu regiónov, veď stačí si pozrieť príklad v Česku, kde je štrnásť volebných obvodov a cez rôzne „výsadky“ si politici, ktorí sú celoštátne známi, hľadajú vhodné regióny a skôr taktizujú, než by tam boli regionálnymi lídrami.

Na všetko sa dá navrhnúť riešenie, o to lepšie je, že s tým Česká republika má skúsenosť, tak vieme vychytať muchy. Ale ako hovorím, ešte tam nie sme. Toto nie sú veci, ktoré sa robia zo dňa na deň. Chce to mesiace poctivej diskusie, a to aj s verejnosťou.

Ešte dve otázky k aktuálnej schôdzi: SNS odsunula novelu školského zákona, ktorý má zakázať „propagáciu“, ale aj „šírenie myšlienok a názorov“, ktoré sa jej týkajú, na školách. Už viete, či ho podporíte? Keby to bolo na vás osobne?

Ešte sme sa o tom nerozprávali, ale v každom prípade sme v rámci priorít predstavili našu osobitnú prioritu, ktorá chce posilňovať pozitívny prístup rodičov k deťom vo výchove, to znamená aj zachovávanie medzinárodných dohovorov. Skôr ideme k rešpektu vo vzťahu rodič a dieťa, aby nedochádzalo k narúšaniu výchovných procesov v rodinách. Náš návrh skôr smeruje k tomuto a skôr pozitívne k ochrane práv. SNS má tendenciu skôr zakazovať, o čom si nemyslím, že je správna cesta. Ale neodpoviem vám, pretože ešte prebieha vnútorná diskusia, tento návrh sa analyzuje, u nás sú expertmi na túto tému bývalý minister Horecký a poslanec Šmilňák, majú desiatky rokov skúseností s výchovou a vzdelávaním.

Naopak, na schôdzi zostal zákon, ktorý má zaviesť povinnosť, aby na každej štátnej budove viala slovenská vlajka a nemohla tam viať žiadna iná okrem slovenskej, európskej či vlajky iného štátu. Vieme, kam zákon mieri – proti dúhovým vlajkám. Budete hlasovať za?

Ešte k tomu vnútorne neprebehla diskusia, takže výsledok by som nekomunikoval, môžem vám povedať svoj osobný názor v dvoch rovinách. Prvá je tá, že trpíme na nedostatok národnej hrdosti, roky bola zaznávaná úcta k národu a národná hrdosť, pretože bola v politickom boji vždy zneužívaná extrémom takým perfídnym spôsobom, že dnes sa prihlásiť k slovenskému odkazu a k slovenskej štátnosti, národnosti a hrdosti je skoro na hanbu. Toto ma veľmi mrzí. Treba sa vrátiť k národnej hrdosti, ale to nemôžete robiť zákonom. Nemôžete nariadiť, že všade musí viať vlajka. Znechutíte predovšetkým mladú generáciu. Skôr potrebujeme pozitívnym príkladom ťahať líderstvo a podporovať národné slávnosti a kultúru.

V Nórsku si ľudia dávajú štátnu vlajku pred dom sami od seba.

Presne k tomu smerujem. Radšej by som bol, aby sme mali v každom dome vlajku, aby to bolo prirodzené, aby sme to chceli robiť. Páči sa mi, že keď sú majstrovstvá sveta, autá jazdia s vlajkami. Toto však nemôžete nariadiť zákonom. Čo sa týka dúhových vlajok, myslím si, že to nepatrí na národné, štátne budovy, pretože už je to deklarácia niečoho, na čo je v spoločnosti rôzny názor. Opätovne to robiť zákonom je nezmysel. Malo by to byť hrdosťou štátnych a národných úradníkov. Zastupujeme štát, ten má svoju vlajku. Zneužívať vlajky a symboly na rozoštvávanie spoločnosti nie je namieste.